O trinástom kroku...

16. septembra 2003 konečne vychádza druhý album A PERFECT CIRCLE, nazvaný „Thirteenth Step“ („Trinásty krok“). Nová zostava sľubuje kvalitu, jednak je však nový materiál riadnymi prekvapením pre všetkých, ktorým učarovala gitarová stránka APC z debutu. Úvodná „The Package“ sa rozbieha pomaly a znie oveľa alternatívnejšie, než by ste mohli čakať. Žiadne energické úvody, minimalistická gitara, vskutku netradičná rytmika (zvukovo aj inštrumentálne), Maynardov plačlivý vokál.. Iba predpríprava na zbierku skladieb, ktorou APC spravili obrovský (trinásty?) krok dopredu. Ignorujúc úspech debutu, posunuli svoje hudobné cítenie na úroveň veľkých plôch, nikam sa neponáhľajúcich nápadov, celkom nového zvuku a hudobného štýlu, ktorý pohŕda ľahko počúvateľnými hitmi. Už pri „Weak And Powerless“ si všimnete podstatnú zmenu v rytmike, ktorá sa zjednodušila smerom k podpore ostatných nástrojov, než by mala technicky akokoľvek vyčnievať. A PERFECT CIRCLE sa hrajú so zvukom, žiaden fragment nie je tak jednoznačný ako predtým, štýlovo sa stávajú nevymedziteľnými a recenzenti po celom svete sa kŕčovitým blúznením prepracovávajú až k takým nezmyselným definíciam, ktoré APC prirovnávajú k industriálu, či gotike.

Vrchol albumu nastáva pri po sebe idúcich „Blue“ a „Vanishing“. Kým prvá je reminiscenciou na debutový album, chytľavá, v strednom tempe, s navrstvenými vokálmi v refréne, „Vanishing“ sa na nasledujúcom turné stala otváracou kompozíciou koncertov. Gradovaný začiatok, v ktorom zo slova „disappear“ vydolovali APC všetku možnú energiu, nasledujúce ambientné plochy, akoby zo sna prichádzajúce gitarové linky a vokály v asi najjemnejšej polohe, akú ste kedy od Maynarda počuli. Pokiaľ bol „Mer de Noms“ nabitý hudbou, na popísanie „Thirteenth Step“ treba použiť také slovo, ktoré zdôrazní éterickosť tohto opusu.

Maynard: „Piesne sú napísané tak, aby sa dali pochopiť viacerými spôsobmi. Skladba, ktorá normálne nie je veľmi vtipná sa takou môže stať, pokiaľ k nej na koncerte ukážeme naše chlpaté zadky. Živé koncerty sú presne o tom, že sa človek nechá strhnúť momentálnou náladou. O Titaniku bolo napríklad toľko srdcervúcich príbehov, no takisto veľa vtipov. V tých skladbách je aj trochu humoru. Keď tvoríš, mal by si vedieť, že aj komédia aj tragédia sú nevyhnutné elementy umenia, inak si asi chýbal v škole, keď ste preberali Shakespeara.“

O klipoch II...

K druhému albumu vznikli rovnako dva klipy. „Weak And Powerless“ predstavuje ženu z obalu albumu, bizarnú kreatúru akejsi lesnej divožienky, ktorá si vo vlastnej diere, vlastnom hrobe, chová dvoje chrobáky a po lese zbiera živočíchy, ktoré im potom hádže ako potravu. Tak ako diera v zemi pohlcuje všetko živé, tak aj cez obrovskú dieru vo vlastnom bruchu absorbuje energiu zo svojho okolia. Chrobáky požierajú úbohých plazov a zo zbytkov, ktoré zanechávajú vytvárajú logo APC, dokonalý kruh, do ktorého sa hlavná postava vzápätí vracia. Je to hrob, či kokón? Možno ani jedno, možno všetko naraz.

Nasledujúci „The Outsider“ je na prvý pohľad kompromisom pre MTV. V zaujímavej paródií na americkú spoločnosť sa mladá sexy hrdinka dostáva z väzenia na slobodu. Spolu s ďalšími krásavicami v bikinách spôsobujú vzorným občanom tichej predmestskej štvrte hotové muky. Obscénne obcujú s gýčovými soškami srniek v ich záhradkách, zbytku obyčajných, tučných a hysterických Američanov sa vysmievajú za ich podpriemernosť. Upišťaný predavač v samoobsluhe s vyrážkami na tvári a menovkou „Maynard“ je snáď náznakom sebairónie kapely a možnosti, že to všetko A PERFECT CIRCLE neberú zase tak vážne. Audiovizuálna podoba „The Outsider“ sa však stáva predzvesťou nasledujúceho politického a spoločenskokritického smerovania A PERFECT CIRCLE.

O koncertovaní... 

Koncerty A PERFECT CIRCLE sú zážitkom už len preto, že aj v nich sa prejavuje perfekcionizmus skupiny, snaha o čo najvernejší odkaz ich hudby a podanie ho naživo. Známi sú aj napríklad tým, že nepoužívajú príliš veľa svetiel. „Je to veľmi rušivé. Nemusíš mi predsa vidieť do tváre, aby si pochopil hudbu,“ objasňuje Maynard. „Radšej mám svetlá, ktoré nám svietia od chrbta. Na pódiu tak vždy vidím publikum a dokážem sa s ním prepojiť.“

O plánovanej prestávke...

V marci 2004 prebehla médiami správa o chystanej prestávke A Perfect Circle. Po 13. júni toho istého roku mala podľa nich kapela prerušiť svoju činnosť na bližšie neurčený čas. Maynard James sa mal vrátiť k svojej materskej skupine Tool, na ktorú aj vďaka prevratnému úspechu Dokonalého kruhu nemal čas už od roku 2001, kedy vyšiel album „Lateralus“. Billy Howerdel mal zase pripraviť svoju sólovú dosku. „Nehodláme sa v žiadnom prípade rozpadnúť,“ uviedol. „Napísal som viacero vecí, ktoré som ešte kapele neukázal a takisto počas zvukových skúšok si hráme nové nápady. Vždy iba dávam znamenie chlapíkovi za mixpultom, aby začal nahrávať, aby sme sa k tomu mohli neskôr vrátiť.“ O svojom sólovom albume uvažoval Howerdel ako o úplne inej hudbe, než skladal v A PERFECT CIRCLE. Túžil nahrať optimistický album, ktorý by ľudí naladil na inú vlnu po deprimácií udalosťami z 11. septembra. „Bola to strašne temná a hnusná doba. Pre mňa hudba ktorú píšem vždy kontrastuje s tým, ako sa cítim.“ Veľa Howerdelových skladieb pochádza z obdobia ešte pred nahratím „Thirteenth Step“. V čase, kedy o svojom sólovom projekte rozprával, nemal vybratého žiadneho speváka. „Zatiaľ asi spievam ja. No jedným očkom sa obzerám po nejakom spevákovi. Takisto potrebujem nájsť producenta, ktorý mi pomôže pretlmočiť niektoré veci.“

Úvahy o prerušení činnosti sa v zápätí ukázali ako predčasné.

O eMotívoch

Billy Howerdel: „Obyčajne nahrávacia firma čaká štyri mesiace, než nejaký album vydá. Pre zopár dôvodov sme nemohli vydať CD ešte pred voľbami, no aj keby sme to tak spravili, myslím, že táto doska nie je iba o amerických voľbách. Veľa som o nich premýšľal. Predtým, než sme sa do albumu pustili som nechcel prezentovať svoj názor, len som chcel aby ľudia na základe tej dosky spozorneli. Moja úloha v tejto kapele je vytvárať atmosféru. Keď budeme robiť promotion tomuto albumu, budú sa nás pýtať na politický obsah, no ja radšej provokujem reakciu, než by som sa snažil ľudí presvedčiť.“

Spôsob, akým A PERFECT CIRCLE skladby prerobili, má svoje ťažisko v čo najväčšom kreatívnom prínose a pozmenení atmosféry skladby, na úkor otrockého okopírovania hudobných (e)motívov: „Príliš rešpektujeme autorov týchto skladieb na to, aby sme z ich diela spravili len otrocké kópie. Ľudia si myslia, že spraviť album cover verzií je ľahká cesta prísť k peniazom a veľa krát to tak aj je. Preto sme k tým skladbám pristupovali ako k vlastným.“ Nehľadiac na to, ako očividný je prínos kapely k výslednej podobe skladieb, všetok zisk ide pôvodným autorom. „Aj to je jedna z obetí, ktorú sme podstúpili, keď sme spravili tento album,“ vraví Howerdel.

Album „eMOTIVe“ bol nabitý jasne deklarovaným postojom APC k politickej situácií v USA a vo svete. Napriek tomu, že ešte rok pred jeho vydaním bol názor Billy Howerdela na politiku iný: „Maynard má svoje špecifické názory, ktoré vždy na pódiu aj prezentuje, aj keď sme mimo Spojených štátov, takže ľudia nám nemajú čo zazlievať. Nemyslím si, že ľudia príliš radi rozprávajú o politike, aspoň nie v medziach rockovej hudby, čomu som rád. Nemyslím, že je to príliš dobré spojenie. Toto nie je politická kapela a myslím, že to ľudia rešpektujú.“

O klipoch III...

Pragmatická stránka albumu „eMOTIVe“ sa žiaľ odrazila aj na videoklipoch. „Counting Bodies Like Sheep to the Rhytm of a Wardrum“ a „Imagine“, asi najvydarenejšia skladba albumu, v sebe obsahujú jasné politické posolstvo. Oba sú poznačené minimalizmom, ten prvý jednoduchou animáciou s primitívne jednoduchým posostvom, točiacim sa okolo Busha, televízie a ľudí meniacich sa na ovce, „Imagine“ tvoria zase autentické zostrihy zo spravodajských šotov, s ironickým „newsbarom“, textom bežiacim v dolnom riadku obrazovky. Jeho stavba je jasná a bohužiaľ, na APC značne čiernobiela a popisná: počas bezútešnej slohy zábery z Iraku, na uvoľnenejší a zasnívanejší refrén delfíny.

Klip ku skladbe „Passive“ už našťastie z väčšej časti tvoria zábery z filmu „Constantine“, na ktorého soundtracku sa skladba aj nachádza.

O skutočnej prestávke

Podľa plánov spred vydania „eMOTIVe“, Maynard sa vrátil k TOOL, aby s nimi dokončil pripravovaný album a absolvoval následné turné. Tento rok by sa mal navyše mal objaviť pred kamerou, v krátkom filme nazvanom „Sleeping Dogs Lie“ (dvojvýznam „Spiaci psi ležia / klamú“), spolu s Bradom Wilkom (AUDIOSLAVE) a Edom Asnerom. Bubeník Josh Freese sa na jar 2005 absolvuje turné so Stingom a o Jeordiem sa povráva, že by sa mal stať novým basgitaristom NINE INCH NAILS. James Iha býva v New Yorku, kde sa venuje svojmu vydavateľstvu Scratchy records a svoje pôvodné sólové plány sa rozhodol dotiahnuť do konca aj Billy. Napriek tomu je jeho postoj k zániku kapely jednoznačne negatívny: „Jedného dňa opäť vydáme album. Či bude zostava rovnaká, neviem. Maynard a ja tam budeme určite a povedal by som, že Josh tiež. Uvidíme, kto všetko na to bude mať čas, až na to príde tá správna doba. To ale nebude skôr ako za pár rokov.“

Go back to sleep...

A PERFECT CIRCLE prišli, videli a zvíťazili. Stali sa doslova kultom, slová a gestá uznania na nich padali zo všetkých strán. Coververziu od nich na svojich koncertoch hrávali EVANESCENCE, s veľkým uznaním sa o nich vyjadrujú napríklad THE GATHERING, jedným dychom ich uznávajú bez výnimky všetky kapely z ich vlastnej scény. Ich výhodou je fakt, že ich jedným dychom prijali aj všetci fanúšikovia TOOL a od začiatku mali postarané o obrovskú fanúškovskú základňu, ktorú neskôr už len rozširovali. Dnes sa nachádzajú v časovo zatiaľ nevymedzenej hibernácii. Po pre mnohých slabom a uponáhľanom „eMOTIVe“ to môže byť dobré znamenie, že ak sa jedného dňa vrátia, prídu opäť s famóznou a vyzretou doskou, akými boli svojho času „Mer de Noms“ a „Thirteenth Step“, ktoré by aj jednotlivo stačili na popredné miesto v imaginárnej rockovej Hall of Fame. A keby to celé malo byť iba o tom krátkom okamihu a výnimočnosti tých zopár chvíľ, kedy sa nejaký Billy Howerdel rozhodol presvedčiť svet o svojom výnimočnom talente, aj tak dobre. V životoch mnohých fanúšikov má táto krátka epocha jednej významnej kapely rovnako tradičné miesto ako parochňa na lysej hlave Maynarda Jamesa Keenana v čase ich najväčšej slávy.