INSECT ARK - Raw Blood Singing
Dana Schechter (SWANS) a Tim Wyskida (KHANATE) stvořili pod hlavičkou INSECT ARK další neortodoxní dílo ponořené v drone, sludge a noise rocku. Sugestivní dílo, ale je těžké se v té bažině neutopit.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
WINTER SOLSTICE je mladá kapela z Virgínie v Spojených štátoch, do ktorých momentálne vkladá nádeje firma Metal Blade. Pred mesiacom im vydali ich druhý album, s ktorým sa títo metalcoroví mládenci čoskoro vydajú na turné. Na otázky odpovedal bubeník Duke Cuneo.
Zdravím WINTER SOLSTICE. Ako to dnes vyzerá v Lynchburgu?
Virginia je skvelé miesto. Začína byť vidno, že prichádza jar, no doma sme len na pár dní. Koncertujeme už od začiatku roku 2005 a onedlho sa opäť vydáme na turné.
V týchto dňoch vychádza u Metal Blade vaše ambiciózne dielo „The Fall Of Rome“. Napriek tomu, že vaša hudba znie pekne nasrato, asi ste teraz skôr šťastní a spokojní, nemám pravdu?
Na vydanie „The Fall of Rome“ tento týždeň (8. marca, pozn. v-dur) sa veľmi tešíme. Je to pre nás sen, ktorý sa splnil.
Akí starí sú členovia WINTER SOLSTICE? Na promo fotkách vyzeráte dosť mlado. Aké sú vaše doterajšie hudobné skúsenosti?
Teší ma, že sa ti zdáme mladí (smiech). Ja, Duke, mám 24, JT tiež, Nate je o dva roky mladší, no a najmladší členovia sú Caleb a Peter, ktorí majú 21. V kapele hráme niekoľko rokov a doterajšie turné je prosto skvelé.
Považujete sa skôr za metalovú, či hardcore kapelu?
Myslím, že naša hudba je skôr metal. Zároveň sme však vyrástli skôr na tom hardcore. Takže v našich osobnostiach a hudbe sú rôzne elementy z oboch.
V Európe (no, aspoň v Českej republike a na Slovensku určite) je prepojenie medzi týmito dvoma scénami skôr symbolické, fanúšikovia sa orientujú buď na čisto metalových, či HC interpretov, ako ste na tom v Štátoch?
Spojené štáty majú skvelú hardcore scénu, no rovnako dobrá je aj tá extrémne metalová. Myslím, že obe sa v minulých rokoch dosť značne preplietli.
Tvoje vyhlásenie o názve albumu „The Fall Of Rome“ dosť vypovedá o tvojich názoroch na svet a spoločnosť. Je mi ľúto, že som sa nedostal k vašim textom a nemohol sa spýtať čosi konkrétne práve o nich, no jednak, považujete sa za politickú hudobnú skupinu?
Rozhodne nie. Všetci máme silné názory na všetko, čo sa vo svete a okolo nás deje, no politiku nevidíme ako nejakú silnú súčasť kapely WINTER SOLSTICE.
Je dôležité pre súčasnú mladú americkú, hardcorom ovplyvnenú kapelu vyjadrovať svoje názory na dnešné politické témy vo svete, či vašej domovine?
Myslím, že každý by sa mal postaviť za to, čomu verí. Naše presvedčenia sú hlboko zakorenené a sme tým, čím sme. Nevnucujeme tie veci ľuďom, no ak sa ma na niečo z toho spýtaš, dám ti priamu odpoveď. Vôbec mi nevadí o týchto veciach diskutovať.
Na sleeby.com sa o vás tiež píše, že vašim poslaním je „šíriť odkaz lásky a pokoja v Ježišovi, pomocou hardcore metalu.“ Bez urážky, nemáš pocit, že v americkej kultúre je už aj tak toho Ježiša až príliš? „Veríme v Boha“ máte napísané na bankovkách, na súdoch sa prisahá na Bibliu atď. V Európe sa Štáty považujú za silne náboženskú (kresťanskú) krajinu.
To, čo si čítal, je už trochu stará záležitosť. Odvtedy sme trochu vyrástli a rozhodne nechceme svoju vieru komukoľvek vnucovať. Chceme, aby sa naša hudba páčila ľuďom bez ohľadu na to, čomu veria oni. Sme kresťania. Tomu veríme a tak žijeme naše životy. Čo sa týka americkej kultúry, nemyslím si, že by toho Ježiša bolo priveľa. Väčšina, ak nie všetky náboženské odkazy našej vlády sú iba symbolické. Naša vláda, ako väčšina európskych, je úplne sekulárna. Istý rozpor tu však je. V Amerike sme uprostred čohosi, čo by sa dalo nazvať kultúrna vojna. Je tu súboj o to, kto bude ovládať našu krajinu medzi tými, ktorí vyznávajú tradičné hodnoty a tými s viac sekulárnymi, či postmodernými názormi na morálku. V Európe sa tento boj skončil. Definitívne zvíťazili sekularisti (to si nemyslím, skôr ide o ich viditeľnú prevahu, pozn. v-dur). Veľa sociológov sa na Európu pozerá ako na post-kresťanskú spoločnosť. V Amerike sme rozdelení. Radi by sme ľudí zjednotili aspoň našou hudbou.
Niečo vo vašej hudbe a najmä Mattových vokáloch mi pripomína švédsku legendu AT THE GATES. Chodíte si pre hudobnú inšpiráciu ďaleko do minulosti, alebo sa cítite byť viac prepojení s kapelami okolo vás, vlastnou generáciou? Aké kapely vlastne počúvate?
AT THE GATES sú pravdepodobne našimi najväčšími vzormi. Ďalšie kapely, z ktorých čerpáme sú napríklad SOILWORK, IN FLAMES, THE HAUNTED a MESHUGGAH. Takisto sa však identifikujeme s metalovými kapelami okolo nás ako BLACK DAHLIA MURDER, AS I LAY DYING, UNEARTH, LAMB OF GOD a inými.
Skvelé, že spomínaš tých AS I LAY DYING. Ich vokalista Tim Lambesis hosťoval na vašom albume v skladbe „To The Nines“. Ste priatelia, či to bol len nápad vášho labelu?
S Timom a Jordanom z AILD sme priatelia už roky. Máme spoločný label a chceli sme, aby sa Tim stal súčasťou toho, čo sme chceli vytvoriť. Timovi sa ten nápad páčil a Metal Blade nás v tom iba podporili.
WINTER SOLSTICE sú navyše súčasťou rovnakej scény ako AS I LAY DYING. V čom si myslíte, že ste rozdielni od všetkých ostatných kapiel, ktoré znejú rovnako ako vy? Ste medzi nimi vlastne nováčikovia. Ako by si opísal vašu unikátnosť?
Myslím, že dnes existuje množstvo skvelých „metalcore“ kapiel. Ľudia príliš rýchlo usudzujú, že všetky znejú rovnako. Myslím, že napriek tomu sme iní, než ostatní. Naše podanie metalu je rýchlejšie, než väčšiny ostatných kapiel, počuť z nás dosť thrashu a viac sa sústreďujeme na štruktúru skladieb. Metal tvoríme štruktúrou pop skladieb, využívame lámanie motívov, ktoré však nenaruší ich tempo. Proste nech to buší a nech je to neúprosné.
Popri vašej fascinácii Rímom a niektorými európskymi vplyvmi vo vašej hudbe je v skladbách na vašom albume čosi veľmi americké. Striktné frázovanie, dôraz na rytmus na úkor melódií, sekané riffy. Nevravím, že ľudia u nás takéto nemajú radi, no aj tak, myslíte si že pre poslucháčov v Európe budete dostatočne atraktívni? Máte v pláne nejaké koncerty na starom kontinente?
Dúfam, že sa Európanom náš album zapáči. Rozhodne z neho cítiť vplyv európskeho melodického metalu. Prídeme ku vám koncom roku 2005, či začiatkom 2006 a naozaj sa na fanúšikov u vás tešíme.
Veľká vďaka za tvoj čas a želám ti do budúcna to najlepšie a úspech pre „The Fall Of Rome“... Je niečo, čo by si rád dodal pre ľúdí v ČR a na Slovensku?
Ďakujem ti za rozhovor a takisto všetkým fanúšikom za čítanie a podporu vášho webzinu. Dúfame, že si vypočujete „The Fall Of Rome“ a náš metal sa vám bude páčiť.
Dana Schechter (SWANS) a Tim Wyskida (KHANATE) stvořili pod hlavičkou INSECT ARK další neortodoxní dílo ponořené v drone, sludge a noise rocku. Sugestivní dílo, ale je těžké se v té bažině neutopit.
Odporně chutná lahůdka ukuchtěná z nekompromisně kvalitních surovin. Je to "jen" svérázný old school death metal anebo moderní verze extrémních forem metalové muziky? Možná oboje,ale rozhodně unikátní záležitost pro hledače v okrajových hudebních sférách.
Velkolepé, mnohovrstevnaté a produkčně velkorysé dílo. Jiné ani po minulém albu být nemohlo. Pro někoho možná i trochu za hranou kýče, ale když Jón Aldará se velmi dobře poslouchá, ať působí kde chce. Není to na první poslech, ale i po něm už spokojenost.
Deska, která po skvělém singlu ("Break My Lying Tongue") nakonec nedokázala tuto laťku udržet po celou hrací dobu. Silnější skladby se míchají s těmi "vatoidními" a jako celek nahrávka uplyne a příliš emocí nevzbudí. Model VOLA se asi opravdu vyčerpává.
Zásadní kapela mého dospívání a také kapela, kterou jsem 20 let ignoroval přišla s deskou odkazující k tomu nejlepšímu z její historie. Zároveň ovšem ani neevokuje pocit opakování se. "Disintegration" je jen jeden, ale tohle rozjímání mě prostě baví.
16 minut šťavnatého technického thrashingu a dva covery od kapely, která má řemeslo v paži. Je v tom ta patřičná lehkost, drive i finesa, které člověk od téhle žánrové generace automaticky čeká. Jako drobný příkrm v čase thrashového hladu obstojně zasytí!
Trochu rozpačitý počin po čtyřech letech od minulého alba "The Fallen Crimson". Nedotažené, možná zbytečně stručné album stojí na pouhých náznacích síly, kterou skupina v minulosti disponovala. Ale hezké momenty s typickým rukopisem se najdou, to zase jo.