Oplatí sa byť v strehu – z času na čas sa aj zo štýlových končín, ktoré obvykle ležia mimo mojej pozornosti vylúpne klenot na pohľadanie. „Contagion“, prechádzajúca doska Clive Nolana (o.i. PENDRAGON) a jeho družiny čítajúcej o.i. Micka Pointera, svojho času bicmana MARILLION, práve takým drahokamom bola. V dobrom slova zmysle klasický rock, chytľavý a pôsobivý, navyše prostý častých „progressových“ bolestí – sebastredných artistických exhibícií alebo dezinfikovanej adult-oriented nudy.

Aktuálna nahrávka „Pepper´s Ghost“ v mnohom z „Contagion“ vychádza; tentokrát však ide o ucelenejšie, koncepčnejšie dielo, graficky koncipované ako šestákový komiks z prostredia viktoriánskeho Londýna. „7 Stories Of Mystery & Imagination“ štartujú po vzore svojho predchodcu tuctovejšou „Bedlam Fayre“, zahrievacou skladbou, v ktorej upúta hlavne bublajúca basa Iana Salmona. Začiatok „Smoke And Mirrors“ ukazuje v plnej sile jeden z najvýraznejších poznávacích znakov súčasnej ARENY, spev Roba Sowdena. Pohybujúci sa takmer výhradne v civilných polohách pôsobí nie rozsahom, ale prácou s frázovaním, akousi uveriteľnou naliehavosťou, snahou o živé „zahratie“ textov. Najsilnejšou časťou albumu je jeho stredná časť, pomalá „The Shattered Room“ s typickými arenovskými gitarami a až hevíkovým záverom, stopercentne hitová „The Eyes Of Lara Moon“ a v hlbinách sebaľútostivého trápenia sa zmietajúce prerozprávanie príbehu o antickom Tantalovi. Po mierne gýčovej (hlave po textovej stránke) „Purgatory Road“ dosku uzatvára trinásťminútová „Opera Fanatica“, ambiciózny (a zvládnutý) autorský pokus Clive Nolana o skladbu smerujúcu nebezpečne blízko k rockovej opere. Žeby malá ukážka toho, čo ešte len príde?

„Pepper´s Ghost“ je kompaktná doska bez rušivých elementov. Dlhá stopáž skladieb a ich previazanie spolu s nenápadnou inštrumentáciou odkazujú viac na art-rock sedemdesiatych rokov, ako na jeho súčasnú „insideoutovskú“ inkarnáciu. Práve v silných melódiách, podfarbených klávesami na tisíc a jeden spôsob a gradovaných vo vďaka opakovaniu tých istých fráz ľahko zapamätateľných refrénoch, tkvie snáď jediný zádrheľ. Po opakovanom posluchu mi z albumu v hlave ostali prevažne jeho najhitovejšie pasáže; a ako je známe, práve hity sa opotrebujú a omrzia najrýchlejšie. Napriek tomu – ARENA nemusí prežiť tridsať rokov, ako legendy, ktoré jej bezosporu poslúžili ako mierna inšpirácia. V súčasnom hektickom svete postačí, keď viem, že si CD pustím aj neskôr, ako za pár mesiacov odvtedy, ako sa mi dostalo do rúk. A na to v prípade „Pepper´s Ghost“ kľudne vezmem jed.