Pri prvom pohľade na nadpis recenzie upúta meno „Karl Sanders“, ktoré evokuje skôr  brutálny spolok „egyptológov“ – NILE. Dosť ostrý kontrast k tomuto faktu vytvára titul albumu „Saurian Meditation“, hlavne slovo „meditation“. Skutočne však odhaľuje podstatu predmetného albumu a zdanlivo predstavuje protipól k tvorbe NILE. Zdanlivo preto, lebo s domovským spolkom Sandersa ho pojí práve podklad mystických atmosfér starého sveta situovaného do oblasti Blízkeho Východu. Tak zhasnime svetlá, zapáľme fakle predstavivosti a vydajme sa na ďalekú púť...

Hneď úvodné tóny albumu vykrešú iskierku atmosféry, ktorá sa rozhorí v nasledujúcich minútach do poriadnej vatry. A čo ju vytvára? V prvom rade sa pripravte na slučky množstva bicích a perkusií vytvárajúcich poctivý psychedelický základ zložitých rytmov, nad ktorým je vystavaný zvyšok. Akustické gitary a rôzne neidentifikovateľné orientálne znejúce nástroje sú prepletené s množstvom samplov tvoriacich všakovaké, nezriedka temné ambiencie vzdialených chorálov, spevov a ďalších plynule sa vzďalujúcich a približujúcich ruchov a zvukov. Skladby sú veľmi silne tématicky zasadené hlboko do minulosti, s pevnou väzbou na orientálne postupy a prevažne temné mystériá Blízkeho Východu. Karl Sanders vytvára veľmi silne sugestívne hudobné obrazy a svojou produkciou posúva predstavivosť poslucháča do vzdialených časových dimenzií, nezriedka plných úzkostlivého strachu a pocitu malosti ľudskej entity. Nutno podotknúť, že toto sa deje veľmi nenásilnou prirodzenou formou, čo je znakom kompozičnej nadanosti autora.

Množstvo ambientu je vystavané hlavne na pocitoch a atmosfére. Karl sa však aj tu ukazuje ako veľmi zdatný inštrumentalista a toto dielko si tak môžme príjemne vychutnávať aj po hudobnej stránke. Najvypuklejšou zložkou budú hlavne vydarené melódie akustických gitár, ktoré sú nezriedka husto vrstvené a vplietajú sa do orientálnych melódií na mnohých úrovniach. Spestrenie prináša aj použitie elektrickej gitary („Of The Sleep Of Ishtar“, „The Elder God Shrine“, atď.). Osobne ma však z tohto hľadiska dostala najviac skladba „Whence No Traveler Returns“ s množstvom akustických, prelínajúcich sa liniek veľmi rýchlych stupníc, gradujúcich do nebeských výšok. Zvyšok albumu sa však nedá zavrhnúť, i keď sa podklady kompozícií môžu zdať na prvý pohľad monotónne, pri pozornom počúvaní vypláva na povrch množstvo veľmi zaujímavých elementov. V neposlednom rade k dobrému dojmu prispieva aj veľmi sugestívny, doslova živý zvuk. Nástroje neznejú vôbec umelo a pri odovzdaní sa  produkcii je veľmi ľahké skĺznuť k dojmu, že počúvate živú hudbu... tak ako ožívajú predstavy, ktoré evokuje...

Vytknúť veľmi nemám čo. Pri počúvaní „Saurian Meditation“ sa vždy dostávam niekam inam, mimo tento svet. To sa podarí maloktorému albumu. Chápem však, že tí, ktorí nebudú hľadať podstatu skrytú za jednotlivými skladbami, môžu byť sklamaní. Naraziť sa dá tiež na občasnú rytmickú monotónnosť... Osobne to veľmi nevnímam, rozhodne odporúčam zaobstarať si tento jedinečný lístok do minulosti.