PRVNÍ HOŘE - Achtung, Sultan!
Urzovci jsou zpět a vyráží do klubů, radujme se! To by asi tak stačilo. Snad jen drobná poznámka. Minulá deska byla a je až příliš dokonalá. Nová je dokonalá poněkud méně, je pouze vynikající. Kdo by to byl čekal?
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Švédi SHINING sú dobrým príkladom toho, že „underground“ sa v podstate riadi rovnakými zákonmi šoubiznisu ako mainstream. Pred vydaním prelomovej dosky „III – Angst – Självdestruktivitetens Emissarie“ o čudákovi Kvarforthovi vedeli len fajnšmekri a znalci produkcie jeho labelu Selbstmord Services. Na „trojke“ si však zabúchal Hellhammer a hviezda SHINING zrazu nabrala kurz strmo hore.
Našťastie si títo apoštoli „samovražedného“ black metalu uznanie zaslúžia, čoho najlepším dôkazom je tohto roku vydaný „IV – The Eerie Cold“. Poloakustický začiatok s gilmourovskou(!) gitarou skôr naladí na melancholickú strunu. Do škatuľky s nápisom black metal SHINING smerujú skor v pozatí pulzujúce bicie Hellhammera, tradične strojovo presné a zdanlivo flegmatické, ale v skutočnosti farebné a živé. Napriek tomu, že Kvarforth s až smiešnou zarputilosťou zdôrazňuje, že jeho kapela je poslom sebazmaru a smrti, na mňa „The Eerie Cold“ pôsobí skor ukľudňujúco. Početné akustické medzihry, jemnejšie pasáže (záverečná „Claws Of Perdition“) či doslova smutné melódie síce neprinášajú veselosť či eufóriu, ale fungujú uvoľňujúco, až katalyticky – stačí preskočiť na inštrumentálnu titulnú skladbu. Dvojka „Vemodets Arkitektur“ je snáď najreprezentatívnejšou skladbou: spoza monotónnej steny gitarových riffov a dvojkopákovej paľby sa vynára jemná linka z melodického hľadiska dominantnej basgitary, tradičný poznávací znak SHINING. Po akustickom intermezze sa vráti motív zo začiatku, vygradovaný Kvarforthovým revom – napriek stopáži takmer osem minút ide o vyrovnanú skladbu, čo je nesmiernym plus. A treba dodať, že sa výplňová vata nenatlačila do ani jednej položky playlistu.
Bolo by škoda, keby boli SHINING radení do zástupu zameniteľných (black)metalových spolkov, obhajovaných nanajvýš ich fanatickými fanúšikmi. „The Eerie Cold“ sa nachádza skôr na priesečníku clivého doom metalu à la KATATONIA s hypnotickým, pomalým čiernym kovom razenia BURZUM či MANES – s tým rozdielom, že SHINING nepôsobia naivne či amatérsky začiatočnícky. Miestami sa natíska až prirovnanie s náladou „Damnation“ od OPETH. Ťažko sa dohadovať, či Kvarforth (v booklete komusi ďakujúci za nanútenie psychiatrických liekov) svoju neúprosnú štylizáciu myslí vážne, alebo nie – tento album je proste vynikajúcou ukážkou aktuálneho, aj keď nie avantgardne novátorského metalu, neváhajúcu krížiť fajnové hardrockové vyhrávky zo studne sedemdesiatych rokov, nekompromisnú ideovú a imidžovú dôslednosť na spôsob undergroundových spolkov i súčasnú zvukovú a aranžérsku modernosť. Keď už metal, tak takýto.
Táto nahrávka mala byť epitafom SHINING. Podpis zmluvy s Osmose, nová (vraj živého hrania schopná) zostava a avizovaná doska „V – Besvikelsens Dystra Monotoni“ naznačujú, že sa koniec nechystá, aj keď „štvorka“ má značiť minimálne koniec „čierneho obdobia“. Uvidíme – snáď si to večne sľubujúci Kvarforth ešte nehodí.
„MP3 verzia“, šíriaca sa na internete pekných pár mesiacov, sa zdá byť iným mixom, než je vylisovaný na originálnom nosiči. Na CD tak nenájdete ani Kvarforthov úsmevný monológ.
Vynikajúca ukážka aktuálneho, aj keď nie avantgardne novátorského metalu, neváhajúca krížiť fajnové vyhrávky zo studne hardrocku sedemdesiatych rokov, nekompromisnú ideovú a imidžovú dôslednosť na spôsob undergroundových spolkov i súčasnú zvukovú a aranžérsku modernosť.
9 / 10
1. I Och Med Insikt Skall Du Förgå
2. Vemodets Arkitektur
3. Någonting Är Jävligt Fel
4. Eradication Of The Condition
5. The Eerie Cold (Samvetskvalens Ballad)
6. Claws Of Perdition
Redefining Darkness (2012)
VII: Född Förlorare (2011)
VI / Klagopsalmer (2009)
V - Halmstad (2007)
IV - The Eerie Cold (2005)
The Darkroom Sessions (výber) (2004)
Through Years Of Oppression (výber) (2004)
III - Angst - Självdestruktivitetens Emissarie (2002)
II - Livets Ändhållsplats (2001)
I - Within Deep Dark Chambers (2000)
Submit To Selfdestruction (7'' EP) (1998)
Datum vydání: Neděle, 20. února 2005
Vydavatel: Avantgarde Music
Stopáž: 40:53
Produkce: Rickard Bengtsson a Kvarforth
Studio: The Slaughterhouse
Skvelé, tento album ma dostal po všetkých stránkach. Inštrumentálne a kompozične výborne zvládnuté, totálne naliehavá atmosféra, zabijácky zvuk ... Čo viac sa dá ešte si želať? Len viac takýchto diel a viac takto smrťou páchnuceho vetra do polozasypaného "blackového" podzemia.
Je ťažké presne pomenovať, čo konkrétne z dosky SHINING robí vysoko nadpriemerné black metalové dielo.. Nezameniteľná Hellhammerova rytmika, fantasticky vymyslená a nazvučená basgitara, celková mixáž (ktorá krásne vyvažuje pomer medzi zrozumiteľnosťou a black metalom), rockové aranže a vsuvky, či nečakané a sugestívne spestrenia (napr. monológ na začiatku piatej minúty v titulnej "The Eerie Cold")..
To všetko sú oddeliteľné a pomenovateľné esencie, pod ktorými však v rozsiahlych plochách jednoduchšieho black metalu stále počuť čosi výnimočné.. Bentonovské drísty o samovraždení nežeriem, hudbu "IV - The Eerie Cold" naopak aj s navijákom..
Viac ako Black metal som tam nenašiel, aj keď pár svetlých momentov a záchytných bodov to má. Hlavne že nesklamal Axel :-)
Urzovci jsou zpět a vyráží do klubů, radujme se! To by asi tak stačilo. Snad jen drobná poznámka. Minulá deska byla a je až příliš dokonalá. Nová je dokonalá poněkud méně, je pouze vynikající. Kdo by to byl čekal?
Atmosférický black metal / post-metal. Hodně odlehčená produkce plná vybrnkávaček, náladových pasáží a košatých atmosférických vsuvek. Zuby se moc necení, možná občas mléčné jedničky. Příjemný poslech, vyloženou hitovku však na "Succumb" nenajdete.
Šíleně plodný oneman projekt, Aaron Edge se utrhl ze řetězu s sází jednu desku za druhou. "Agglomeration" je třetí z letošních již pěti alb. A překvapivě to drží slušnou kvalitu. Pokud tedy máte rádi dusivý sludge doom s výbuchy disonantního šílenství.
Hulváti z Jura sú takí naši DARKTHRONE: o pol generácie mladší a s koreňmi v grinde miesto blacku, no doživotne verní metalovej klasike (s čoraz hrubším zvukom). „Kromaňon“ a „Abeceda nenávistí“ sa zapíšu do zlatého fondu. Zbytok asi nie, čo vôbec nevadí.
Oproti EP "God Made Me An Animal" ubral Greg Puciato (ex-THE DILLINGER ESCAPE PLAN), ale i skupina jako celek, na nekompromisnosti, objevují se více i zpěvné a melodické polohy, nicméně je to stále hodně nasraný a uřvaný post-hardcore té nejvyšší kvality.
Strhující rozsáhlé kompozice, které buď zcela pohltí, nebo unudí. Já se hlásím k první možnosti. Je to jako snové divadlo severského death metalu. Za mě je to zatím rozhodně jedna z nejzajímavějších desek letošního roku.
Singl „Winter Storm Vigilantes“ je povedená záležitost, která byla slibnou návnadou na nové album. Velká očekávání byla nakonec zbytečná. S trochou dobré vůle se na albu najdou dvě další slušné skladby, jinak je to stále ten samý a nenápaditý kolovrátek.