Jedna z najsilnejších doom metalových kapiel zastupujúcich USA, žiaľ spolu s už dávno rozpadnutými doomovými MESHUGGAH – MINDROT aj jeden z najnedocenenejších reprezentantov skutočne čistého a ťažkého doom metalu rokov deväťdesiatych, a to i v rámci vlastného žánru. Dlhé pauzy medzi predchádzajúcimi počinmi a obzvlášť tá posledná, po pre fajnšmekrov vo všetkých smeroch vydarenom opuse „Solinari“, dávali už skôr tušiť, že MORGION sedia hrobárovi na lopate. Minulý rok sa nepríjemná predtucha krátko po vydaní „Cloaked By Ages, Crowned In Earth“ potvrdila definitívnym rozpadom a rozpŕchnutím sa jednotlivých členov do ďalších projektov.

Posledný album je však rozlúčkou hodnou clivého mena MORGION. Samotný obsah tohto diela je pozvoľným pokračovaním línie vytýčenej predchádzajúcimi opusmi, debutom „Among Majestic Ruin“ a jeho skvelým nasledovníkom „Solinari“. Kapela sa nikdy nevyznačovala prílišným novátorstvom, avšak ich kombinácia tradičných prvkov v sebe vždy niesla niečo osobité, čo umožňovalo tvorbu MORGION poľahky odlíšiť od konkurencie. Na „Cloaked By Ages, Crowned In Earth“ si teda vypočujete niekoľko rozsiahlych kompozícií starostlivo vyskladaných z postupne rozvíjaných motívov až po úzkosť spôsobujúce hrmenie, ktorého tu je oproti minulým albumom pomenej. Často ambientné plochy a pre MORGION typicky jemné a ťahané klávesové plochy však nijako neuvoľňujú skľučujúcu atmosféru. Kým na predchodcoch „Cloaked By Ages, Crowned In Earth“ bolo len ťažko možné hovoriť o podobnosti s inými veličinami žánru, z nových skladieb („A Slow Succumbing“ a „Cairn“) neraz dýcha podobnosť s inštrumentálnou zložkou britských veličín ANATHEMA, kdesi na pomedzí éry „Eternity“ až „The Silent Enigma“. V závere epicky poňatej, dvojdielnej kompozície „Ebb Tide“ pre zmenu počas celého albumu prevládajúci ospalý čistý vokál pripomenie polohy slávika z IN THE WOODS... (zvláštne, ďalšia zaniknutá veličina žánru) a celkovo je tu viacero odkazov na úspešnejšie formácie, čo paradoxne pridáva ich poslednému dielu na príťažlivosti. Trochu rockovejšie zase pôsobí inštrumentálna záležitosť „Trillium Rune“ a niektoré momenty v predposlednej „She The Master Covets“, kde chvíľami dôjde aj na PINK FLOYD, spolu s BLACK SABBATH jednu z najzásadnejších kapiel pre vznik doom metalu. Nálada „Cloaked By Ages, Crowned In Earth“ umožňuje vychutnávať túto hudbu nielen počas tmavých zimných dní, ale aj za jarného prebúdzania sa farieb, letných búrok a horúcich letných nocí. Opäť dôjde aj na typicky abstraktnejšie a ťažšie zrozumiteľné texty, ktoré nemajú nič spoločné s prvoplánovými nárekmi alebo povrchným rozprávkami. A treba podotknúť, že „Cloaked By Ages, Crowned In Earth“ sa pýši doposiaľ najlepšou zvukovou produkciou v diskografii MORGION.

Príjemná mäkučká zasnívanosť, jemná melanchólia i nádherné rozjímanie obsiahnuté na definitívne poslednom počine vyprevádzajú MORGION na poslednej ceste. Zostáva tu skromná, ale ukážková diskografia a opäť prázdno po ďalšom z radu doom metalových velikánov. Prekliatie v podobe razenia si svojho náročného štýlu počas dlhých rokov nepriazne si vybralo svoju daň. Medzi náhrobkom CELESTIAL SEASON a otvorených hrobom MY DYING BRIDE odpočíva MORGION. Česť ich pamiatke.

"...here they lay within our arms..."