OBSCURE SPHINX - Emovere
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Nie je práve najľahšie zastávať v súčasnosti pozíciu debutujúcej metalovej skupiny. Je náročné prísť na trh s niečím novým, neopočúvaným, čo by nemilosrdná kritika neprirovnala minimálne k trom žánrovo spriazneným spolkom a neoznačila za plagiát. Tipujem, že ľahké to nebudú mať ani POWERWOLF - nová nádejná kapela z Nemecka a čerstvý prírastok v stajni Metal Blade.
Pri prvom kontakte s albumom „Return In Bloodred“ je takmer nemožné prehliadnuť jeho obal. Ladený do červeno - čiernej farby, so siluetou vlkodlaka a kulisou temného veľkomesta. Vypovedajúcu hodnotu má i fotka kapely, na ktorej jednotliví členovia pózujú v gotickom looku pred vitrážou rovnakej farby ako obal. Kapelu by som podľa tohto odhadla na nejakú temnú odnož metalu, pravdepodobne gothic. Chyba! POWERWOLF vedia svojím imidžom poslucháčov dokonale zmiasť. Na veľké prekvapenie po prvých tónoch úvodnej „Mr. Sinister“ vyliezol z nahrávky power metal. Húpavé tempo, podmanivý refrén, ale nič svetoborného. Na prvé počutie určite v hudbe POWERWOLF upúta organ, ktorý nahrádza bežne používané klávesy a ktorý sa snaží navodiť temnú až mystickú atmosféru. V súvislosti s power metalom sa však nedostavuje požadovaný účinok. Zdá sa mi, že mystickosť ako aj štylizácia imidžu a fascinácia drakulovskou tematikou a vlkmi sú v prípade Nemcov skôr dobre prešpekulovanou pózou. Nechcem im však krivdiť. Isté opodstatnenie pri tom zohráva spevákov rumunský pôvod. Na druhej strane Dracula a vlci tu už boli v niekoľkých variáciách.
Materiál obsahuje priemerné power metalové skladby, ktorým akoby chýbala tá správna iskra. Alebo aby som sa držala v intenciách gotiky, akoby boli odkrvené :-) Je v nich až priveľa zbytočných momentov, ktoré majú za úlohu len vyplniť skladbu a vyvážiť nedostatok skladateľskej kreativity. Z rámca sa vymyká snáď len „Black Mass Hysteria“, absolútna hitovka na albume. Zaujme aj piata v poradí „Demons & Diamonds“ úvodom pripomínajúcim FIREWIND a bubeníckym sólom v duchu DEEP PURPLE. Okrem nevšedného použitia organu kapela ponúka kvalitu, aj čo sa týka spevu. Spevák Attila Dorn absolvoval štúdium klasického spevu, ale na „Return In Bloodred“ dokazuje, že je rovnako talentovaný aj pre metalovú muziku. Najväčší obrat nastáva v siedmej skladbe. Mystickosť, ktorú sa kapela pokúšala prepašovať do každej skladby, dokonale zvládla až v poslednej tretine albumu. Neodolateľné a predovšetkým veľmi originálne spojenie power metalu s doomom privádzajú do dokonalosti v skladbách „Lucifer In Starlight“ a „Son Of The Morning Star“. V prvej menovanej vystupujú na povrch korene vyživované ranými BLACK SABBATH, čo potvrdzuje i jemná štylizácia spevu do Ozzyho. Práve tieto dve skladby naznačujú, akým smerom by sa mohol uberať ďalší vývoj kapely.
Môj skeptický postoj voči debutu POWERWOLF pomohol zmierniť práve neočakávaný záver albumu. Ak sa kapela v budúcnosti odkloní od tradičného poňatia power metalu a nebude sa báť vo svojej hudbe ešte viac zaexperimentovať s doomovou zložkou, mohli by sme mať do činenia s viac než zaujímavým dielkom. Zatiaľ však pre mňa POWERWOLF len mierne prekračujú hranice bežného štandardu.
Ak sa kapela v budúcnosti odkloní od tradičného poňatia power metalu a nebude sa báť vo svojej hudbe ešte viac zaexperimentovať s doomovou zložkou, mohli by sme mať do činenia s viac než zaujímavým dielkom. Zatiaľ však pre mňa POWERWOLF len mierne prekračujú hranice bežného štandardu.
7 / 10
Attila Dorn
- spev
Matthew Greywolf
- gitara
Charles Greywolf
- basgitara
Falk Maria Schlegel
- organ
Stéfane Funebre
- bicie
1. Mr. Sinister
2. We Came To Take Your Soul
3. Kiss Of The Cobra King
4. Black Mass Hysteria
5. Demons & Diamonds
6. Montecore
7. The Evil Made Me Do It
8. Lucifer In Starlight
9. Son Of The Morning Star
Call Of The Wild (2021)
Metallum Nostrum (2019)
The Sacrament Of Sin (2018)
Blessed & Possessed (2015)
Preachers Of The Night (2013)
Alive In The Night (Live) (2012)
Blood Of The Saints (2011)
Bible Of The Beast (2009)
Lupus Dei (2007)
Return In Bloodred (2005)
Vydáno: 2005
Vydavatel: Metal Blade
Stopáž: 40:04
Produkce: Fredrik Nordström
Tutový a parádní Power Metal se skvělými texty a luxusním vokálem Atilly Dorna. Navíc je to neskutečně zábavné. Jedna z nejlepších kapel svého žánru.
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Jedni z mála u nás (ne-li vůbec jediní) představitelé zatuchlého hnilobného death/doomu o sobě dávají vědět novým EP, jehož trojice chorobných songů také jasně demonstruje fakt, že tato obluda už dozrála na úroveň plnohodnotného alba. Čím dříve, tím lépe!
Pokračování, která neukončují děj, to mají těžké. Druhé Silo je pomalé, vláčné a nestane se v něm vlastně nic, co by se nevešlo do jednoho dvou dílů. Nečtenářům knih navíc nemusejí být zřejmé všechny pohnutky jednajících. Tak snad to třetí řada narovná.
Ruské skupiny většinou ignoruji, ale než jsem si všiml, že je tahle z Jekatěrinburgu, upoutal mě jejich starosvětský thrash. Nic převratného se sice neděje, spíš je to jako výlet zpět časem, ale pro pamětníka celkem dobrý.
Keith Buckley (ex-EVERY TIME I DIE) jako by se svými kumpány zkoušel štěstí v hodně melodickém metalcore, nebo možná spíše post-hardcore, ale na mě je to hodně plytké a podbízivé. BETTER LOVERS, kde působí další členové ETID, jsou úplně jiná liga.
Trochu Red Dead Redemption pro čtenářky Marianne. Pod krví a špínou se schovávají scenáristická klišé a dutá schémata revizionistických westernů. Má to sice patřičně gritty look, ale nekouše to. Spousta sentimentu a neschopnosti poradit si s postavami.
Veteráni stonerrockového stylu toho mají za sebou už hodně, ale stále jim to hodně sluší a tak i album roku 2024 v sobě nese odkaz na klasické devadesátky a tedy dobu, kdy tahle skupina tvořila po boku KYUSS historii.