Kapela sa po dlhých rokoch znova vrátila na scénu a to nie hocijako, ale hneď na TV obrazovku a najdrahším videoklipom, aký sa kedy u nás natočil. Aj CD s názvom „Inverzia“ stojí za to a preto som sa rozhodol, že vyspovedám niektorého z členov kapely. Rozhovor sa uskutočnil takpovediac bleskovo a bez akýchkoľvek zbytočných zdržaní. Musím pochváliť kapelu za takýto profesionálny prístup, lebo aj mnohé kapely, ktoré sa hudbou živia, to takto nerobia. Na moje otázky odpovedal gitarista Rado Balajka, ktorý je okrem toho aj managerom skupiny.

Predstav troška kapelu našim čitateľom, porozprávaj nám niečo o vašej minulosti, predstav vašu prítomnosť a pokús sa načrtnúť predstavu vašej budúcnosti. Skús nejako zaškatuľkovať vašu hudbu, som zvedavý ako, pretože to nie je také jednoduché.

Skupinu NO GRAVITY sme založili v roku 1996 – ja (gitarista Rado) a basgitarista Peter. Čoskoro sa k nám na základe dobrého tipu pridal aj tretí člen – bubeník Rado. Všetci traja sme mali mnoho skúseností z predchádzajúcich skupín, ale mali sme pocit, že chceme robiť niečo nové a zaujímavé, niečo čo v tých časoch na Slovensku rozhodne chýbalo. Lákala nás moderná zmes tvrdého rocku, rapu, metalu, funky a ostatných „nezlučiteľných“ štýlov, teda štýl v tých časoch označovaný ako crossover. Na medzinárodnej scéne, zažíval veľký rozmach a bol prezentovaný napr. skupinami RAGE AGAINST THE MACHINE, CLAWINGER a pod. Aj keď sme si po hudobnej stránke okamžite porozumeli, cítili sme, že to, čo dobrá skupina pre svoj štart potrebuje, je dobrý frontman. Pochopiteľne zohnať na Slovensku charizmatického speváka a rapera v jednej osobe, bola úloha takmer nemožná. Mali sme však šťastie, na jedného takého potencionálneho frontmana sme si spomenuli. Volal sa Daniel H. Oostra, bol Američan kórejského pôvodu a v tom čase učil na vysokej škole v Bratislave angličtinu. Býval na internáte Mladá garda a ihneď sme si povedali, že ho navštívime a skúsime prehovoriť. Prehováranie netrvalo dlho. Pri prvom osobnom stretnutí a otázke na Daniela, že či si s nami neskúsi zahrať, Dan bez zaváhania zamrmlal v rodnom jazyku niečo v zmysle O.K. a išlo sa na to. Skupine chýbal už len názov. Trochu neplánovane s ním pomohol práve Dan. Nakoľko v USA pôsobil aj ako profesionálny horolezec (bol zo štátu Colorado), všetkým sa nám zapáčil slangový výraz z horolezeckého prostredia – NO GRAVITY. Taká bola minulosť.

Po nejakom čase spoločného fungovania, sa Danovi (spevákovi) zacnelo za domovinou a rozhodol sa odísť späť do USA. Tak aj urobil a je tam dodnes. Zostali sme teda bez frontmana. Preto sme vlastne aj mali niekoľkoročnú pauzu, hľadali sme. Nakoniec všetko dopadlo dobre, cez bubeníka sme zohnali súčasného frontmana Miša. Plus samozrejme je naša súčasná tvorba doplnená o prvky elektroniky (sample a pod.), ale aj scratche. Čo sa týka našej budúcnosti, sme kompletní a životnej forme (smiech) a chceme hrať čo najviac. Zameriavame sa primárne na Slovenskú a Českú republiku, ale radi si zahráme aj v iných krajinách

Čo sa týka škatuľkovania štýlu, ktorý hráme, vieme, že žiadna skupina sa nerada škatuľkuje. Ale aspoň niečo čitateľom priblížime. V podstate hráme tvrdo gitarovú všehochuť, so zmesou hip hopu, spevu a rapu a doplnenú o prvky elektroniky a samplingu. V súčasnosti je tento „štýl“, médiami označovaný ako nu-metal a prezentovaný možno kapelami, ako sú LINKIN PARK alebo LIMP BIZKIT.

Myslím, že ste zaujali minimálne slovenské publikum, vaším klipom k skladbe „Stanem sa“. Klip musel byť riadne drahý, odkiaľ ste na to zobrali? Žeby vám Universal, ako váš vydavateľ, až tak veril, že sa mu tieto peniaze vrátia? Alebo to je celkom inak? A teraz máte ďalší videoklip, ku skladbe „Tretie oko“, musím vás pochváliť, lebo sú naozaj výborné.

Ďakujeme za pochvalu, sme radi, že sa ti klipy páčia. Bolo s nimi dosť veľa práce (smiech). Samozrejme Universal ako naša stajňa nám verí (aspoň teda dúfame), ináč by nás asi nevydal, ale je pravdou, že nejaké veľké peniaze na klipy kapelám nedáva, aspoň nie začínajúcim. Museli sme si s tým trošku pomôcť. Našťastie náš spevák Mišo pracuje v reklamnej brandži a denne je obklopený ľudmi pracujúcimi „pri filme“. Oslovili sme teda jeho kamarátov o pomoc a sme radi, že nám výrazne pomohli. Týmto im opäť ďakujeme. Samozrejme klipy neboli úplne zadarmo, ale rozhodne nestáli milióny, čo by bola ich reálna hodnota, ak by sme ju museli zaplatiť.

Porozprávaj nám ako, kde a kedy sa tieto klipy natáčali, kto ich točil, kto tam účinkoval, kde sa strihali a všetko zaujímavé okolo toho. Mňa napríklad zaujala modelka v „Stanem sa“, kde ste ju splašili? Prípadne ak máš, tak mi poskytni jej adresu a telefónne číslo... :o) Ďalej ma zaujali v klipe „Tretie oko“ tie nemecké titulky, vraj to má niečo spoločné s Derrickom.

Prvý klip, ku skladbe „Stanem sa“, bol natočený v Bratislave, v starej továrenskej hale. Točili sme ho ešte v zime 2003, dosť sme pri tom premrzli, lebo sa točil celý deň. Veľmi premrzla aj tá modelka, ktorá mimochodom nezaujala len teba (smiech). Ináč volá sa Ivetka, je z Michaloviec a našli sme ju normálne cez modelingovú agentúru. Klip bol točený na kvalitný filmový materiál a je prešpikovaný digitálnymi matrix efektami. Réžiu mal jeden z najlepších súčasných slovenských režirov – Vlado Struhár a kameraman bol Richard Žolko.

Druhý klip, ku skladbe „Tretie oko“, sa natáčal taktiež v Bratislave, v priestoroch bývalej nemocnice, ktorá dnes už len chátra a asi čaká na privatizáciu. Natáčali sme ho túto zimu (v decembri 2004) a opäť sme poriadne premrzli. Bol taktiež točený na kvalitný filmový materiál, réžiu mal pre zmenu taliansky režisér Jasen Nannini (kamarát speváka Miša) a kameraman bol Ivan Finta. V klipe sme prvý krát predstavili naše nové logo. Predchádzajúci kruhový znak nahradil moderný znak zobrazujúci dve veľké písmená NG.

Scenár oboch videoklipov opisovať asi nebudem, nech sa diváci majú čím prekvapiť. Pripomínam, že oba videoklipy je možné zhliadnuť aj na našej internetovej stránke www.nogravity.sk.

Podľa môjho názoru je na vašu škodu, že ste prestali spievať po anglicky. Aký je na to tvoj názor? Podľa mňa angličtina k tejto hudbe proste patrí. Ale zase musím pripustiť, že aj slovenské texty, majú svoje čaro. Nemienite, ale predsa len v budúcnosti presedlať čisto na angličtinu?

Skladby na našom prvom albume obsahovali viac rapu, slová boli kratšie, navyše spevák bol Američan. Iná reč ako angličtina neprichádzala do úvahy a pravdupovediac aj vzhľadom ku štýlu, ktorý sme hrali, bola slovenčina nepredstaviteľná. V súčasnosti je to už trošku ináč. Spevák je Slovák, navyše skladby obsahujú výraznejšiu spevovú linku a slovenské texty považujeme za prirodzený vývoj. Aj keď sme angličtinu úplne nevyradili a ani nevyradíme. Aj súčasný album obsahuje dve anglické veci. V žiadnom prípade nás však ku spievaniu po slovensky nepritlačilo vydavateľstvo alebo nebodaj rádiá. Tie nás pre istotu nehrajú vôbec (smiech). Sme pre nich, „že vraj“ príliš tvrdá skupina. Na viac anglických textov by sme pravdepodobne prešli pri útoku na zahraničné trhy (smiech).

Čo robia jednotliví členovia NO GRAVITY, ak práve nehrajú koncerty, neskúšajú a nenahrávajú? Napíš proste aké máte záľuby, kde pracujete (predpokladám, že sa hudbou neživíte) a ako oddychujete. Môžeš prípadne aj nejaké pikošky prezradiť na tvojich spoluhráčov :o)

Spoločnou záľubou všetkých členov je určite hudba a spoločne s prácou, ktorou sa každý z nás ešte musí živiť, nám asi vyplňuje takmer všetok voľný čas. Čo sa týka našich „civilných zamestnaní“, ja a bubeník robíme pri sieti internet, basgitarista pracuje v banke a spevák v reklamnej brandži – točí reklamy, je scénograf (architekt). Pikošky nejaké zásadné nemám, nejaké škandály sa nám zatiaľ vyhýbajú (smiech).

Hrávate často koncerty? Kde ste hrali pred najväčším publikom, kde najďalej a kde sa vám hralo najlepšie?

Sme živá rocková kapela a koncerty je to, čo nás baví najviac. Bohužiaľ nehráme až tak často, ako by sme chceli. Aspoň teda v súčasnosti je tomu tak. Je to spôsobené najmä tým, že rocková hudba nemá na ružiach ustlané a musí sa doslova ku svojím poslucháčom prebíjať. Je to cesta pomalá, ale veríme si. Nedá sa povedať, kde bola najlepšia atmosféra, nechcem nejaké miesto uraziť. Čo sa týka hrania, najďalej sme hrali asi v Trutnove (CZ), ale hrali sme napríklad aj v Budapešti, Slovensko sme prebrázdili celé. Hrali sme na mnohých veľkých festivaloch, pred tisíckami ľudí, pravdupovediac si nespomeniem, kde ich bolo najviac.

Dnes hudobný business veľmi nepraje kapelám tvrdšieho razenia, či už u nás, ale ani v zahraničí to nie je, čo to kedysi bývalo, myslíš že je možné, aby sa to v budúcnosti zlepšilo? Aký je tvoj názor na akciu „kopírovanie zabíja hudbu“, na mp3, internet a veci s tým súvisiace? Podľa môjho názoru sa kopírovanie nepodarí už nikdy dostať pod kontrolu a vydavatelia robia veľkú chybu, že s tým bojujú, mali by skôr využiť možnosti internetu. Proste, čo nemôžem poraziť, to aspoň využijem.

Je pravdou, že hudobný business veľmi nepraje tvrdším kapelám, najviac je to cítiť v rádiách, ktoré väčšinou odmietajú úplne všetko mimo stredný prúd. Výhodu majú väčšie krajiny – väčšie trhy, kde tento rozdiel až tak necítiť. Rádia tvrdé kapely síce odmietajú, ale tie sa aj tak uživia, predajú pomerne veľa nosičov a hrajú veľmi veľa koncertov. Mám na mysli povedzme ľudnatejšie krajiny ako sú Nemecko, alebo napr. aj Poľsko, rozhodne lepšie je na tom aj Česká republika, teda v porovnaní so Slovenskom. Samozrejme predaj nosičov je aj závislý na kúpyschopnosti ľudí, to je už ale na inú diskusiu. Čo sa týka názoru na kopírovanie, my v prvom rade musíme poďakovať nášmu vydavateľstvu Universal Music za to, že nás vydalo a to aj napriek tomu, že vedelo, že nás rádiá nebudú mať príliš v láske. Podľa mňa je to odvaha. Ak si ľudia budú kopírovať naše CD, vydavateľstvo nič nepredá, nič nezarobí a nabudúce nevydá ani nás, ani inú skupinu, ktorá hrá niečo iné ako stredný prúd. Je to jednoduché. Kopírovanie z tohto pohľadu zabíja hudobný business. To, koľko vydavateľstvá zarábajú a či by napr. mohli znížiť cenu CD, tak to už je otázka pre nich, nie pre mňa. Samozrejme internet ako distribučný kanál plne podporujem, má obrovskú silu, dokáže zviditeľniť skupiny a hudbu, ktorá by sa inak nikdy nedostala ku poslucháčom. Vyslovene buduje komunity! Je to super. Vydavateľstvá túto silu samozrejme využívajú, najmä však tie zahraničné.

Ak si myslíš, že som sa ťa niečo zabudol spýtať, alebo bolo niečo nevypovedané, tak ti tu dávam priestor. Vďaka za rozhovor.

No, povedali sme si toho pomerne veľa, určite sme pozabúdali na mnoho vecí, ale všetko sa na úvod asi povedať nedá. Chceli by sme asi len čitateľom odkázať, že čokoľvek sa v skupine deje, všetko aktuálne sa nachádza vždy na našej internetovej stránke www.nogravity.sk. Tam sú mimochodom aj ukážky vo formáte MP3 z našej tvorby, plus samozrejme naše videoklipy.