OBSCURE SPHINX - Emovere
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Nemecká kapela POWERWOLF priniesla na svojom nedávno vydanom debute „Return In Bloodred“ nevšednú kombináciu power metalu s doomom. Hoci to bolo asi to najhlavnejšie, čo ma na nich zaujalo, bokom nemohol ostať ani ich očividne pozitívny vzťah k vlkom (niet sa čo čudovať, keď skupinu založili bratia s priezviskom Greywolf) a ich teatrálny imidž. Na moje otázky po telefóne odpovedal bubeník s francúzskymi koreňmi Stefane Funebre.
Na začiatok by si nám mohol v krátkosti predstaviť POWERWOLF. Zaujímalo by ma najmä, čo dalo podnet ku vzniku kapely?
Do kapely som prišiel o mesiac neskôr ako vznikla, takže Ti to neviem povedať celkom presne. Kapelu založil Matthew spolu s Charliem, potom sa k nim pridal Attila a rozbehlo sa to veľmi rýchlo. Charlieho a Matthewa som poznal už dávnejšie, spolupracovali sme na viacerých spoločných projektoch a mali sme rovnaký názor na muziku. Krátko po vzniku kapelu sme začali skladať skladby. Pre kapelu bolo veľmi dôležité, že Attila sa presťahoval z Rumunska do Nemecka, čo uľahčilo našu komunikáciu a umožnilo ďalšie napredovanie.
Mená Charlieho a Matthewa neznejú zrovna nemecky. Ide o pseudonym kvôli zachovaniu imidžu alebo sa jedná o ich skutočné mená?
Ich otec pochádza z Anglicka, ale obaja sa narodili už v Nemecku, kde aj bývajú.
Váš spevák Attila absolvoval štúdium klasického spevu. Ako sa cíti na poste frontmana v metalovej kapele?
Attila ešte stále študuje. Myslím, že mu do konca chýba ešte zopár skúšok. Zo začiatku sme boli v napätí, ako mu to pôjde. Attila je však zvyknutý vystupovať naživo a preto sa naňho ako na frontmana môžeme vždy spoľahnúť. Niektorí speváci mávajú pri koncertoch problémy s hlasom, on je vždy istý, presvedčivý a berie to s prehľadom. K spevu pristupuje veľkým entuziazmom.
Zdá sa, že ste absolútne očarení vlkmi. Čím vás fascinujú tieto zvieratá?
Môžeš to tak povedať, ale možno je to slabé slovo :-) Je to predovšetkým temnota, mystickosť a strach, ktorý si s nimi ľudia spájajú. Vlci často vystupujú v rôznych stredovekých mýtoch a legendách, ktorými sa radi zaoberáme. Ale hlavne kvôli tej temnej stránke.
Poznáš MOONSPELL? Aj oni boli vo svojich začiatkoch inšpirovaní vlkmi, hlavne ich bývalý basák Ares. Poznáš ich album „Wolfheart“?
Jasné, MOONSPELL poznám. Patria medzi moje obľúbené kapely. Ich štýl sa časom síce zmenil, ale posledný album je istým návratom k začiatkom. „Wolfheart“ je výborný album.
Attila pochádza z Rumunska. Ovplyvnil jeho pôvod textovú zložku, alebo by ste sa aj bez neho zaoberali legendami o Drakulovi?
Bez Attilu by bola naša hudba určite menej temná, menej mystická a menej teatrálna. Každopádne si dávame pozor, aby sme neskĺzli do lacného gýča.
Hudobný trh je nielen v Nemecku neustále zaplavovaný novými nahrávkami. Nakoľko je v súčasnosti pre novú metalovú kapelu presadiť sa v Nemecku?
Presne ako hovoríš, trh je strašne presýtený a preto veľa závisí od šťastia. Vždy je to spojené s napätím, ako to celé dopadne. S touto hudbou sa v žiadnom prípade nedajú zarobiť peniaze. Nehráme štýl, ktorý momentálne letí. Metalcore a nu-metal predstavujú v súčasnosti mainstream. Tradičný metal je síce obľúbený, ale nie tak, ako tieto dva štýly.
Ako sa vám podarilo získať zmluvu s Metal Blade?
Bola to vec náhody. Poslali sme im našu nahrávku, podobne ako iným firmám. Určite i Metal Blade dostávajú veľa takýchto materiálov, ale asi sme sa im zapáčili. Majú pod sebou napr. aj KING DIAMONDA, možno sme im ho trochu, čo sa šminkov týka, pripomenuli, ale hudobne sme samozrejme niekde inde.
Čo sa mi na vašej hudbe veľmi páči, je spojenie power metalu s doomom. Plánujete v budúcnosti pokračovať v tomto smere?
Mne sa každopádne v našej hudbe páči viac práve doomová zložka. Zdá sa mi dokonca, že v porovnaní s inými doomovými kapelami znieme oveľa autentickejšie. Bol by som rád, keby doom ostal naďalej výraznou zložkou.
Váš debutový album „Return In Bloodred“ produkoval Fredrick Nordström. Aká bola spolupráca s ním?
Veľmi dobrá. Je to totálne milý a priateľský človek. Napriek tomu, že sa pohybuje viac v oblasti power metalu, aj jemu sa mimochodom páčili naše doomové pasáže. Na začiatku sme sa s ním dohodli, že ho v štúdiu potrebujeme ako technika, ktorý by dokázal zrealizovať, to čo sme vytvorili. V štúdiu sa dobrovoľne angažoval a veľmi nám pomáhal.
V skladbe „Demons & Diamonds“ si nahral sólo, ktoré znie ako od DEEP PURPLE a pripomína štýl Iana Paicea. Ide len o čistú náhodu, alebo je to malý tribute pre túto skvelú kapelu?
...hm, máš pravdu. Snáď som ako malý počúval veľa albumov DEEP PURPLE. Doteraz som si to nikdy neuvedomil. Je dobré, že si ma na to upozornila.
Na promo fotkách pózujete v gotickom mejkape. Budete nalíčení aj počas koncertov?
Áno, je to súčasťou nášho imidžu. Attila je na to zvyknutý z divadla, naviac šminkovanie je spojené s divadelnou históriou. Make up bude tvoriť pevnú súčasť našich koncertov.
Doteraz ste podľa mojich informácii nehrali žiadne koncerty...
(Stefane ma prerušil) ...odohrali sme zatiaľ iba pár menších vystúpení...
V lete na vás čaká niekoľko festivalových koncertov. Čo si od týchto festivalov sľubujete? Pripravujete špeciálnu šou, ktorá by súvisela s vašim imidžom?
Použijeme určite javiskové dekorácie, šminky a dúfam, že sa postaráme o dobrú zábavu. Radi by sme použili aj pyrotechnické efekty, ale žiaľ, tie sú pre nás veľmi drahé a momentálne i nezaplatiteľné. Ale časom uvidíme. Ak sa nám bude dariť, necháme všetko na pódiu zhorieť (smiech).
Ako RAMMSTEIN?!
Presne tak :-) Na jeseň chystáme turné, ktoré by sme mali odohrať po boku RAGE. Termíny ešte nie sú presne stanovené, ale medzi zastávkami by nemalo chýbať ani Slovensko. Len čo sa upresnia termíny, objavia sa na našej webovej stránke.
Na záver mi už len prezraď, akú hudbu počúvaš?
KREATOR, SODOM, v poslednom čase počúvam veľa PARADISE LOST, DEEP PURPLE sme už spomínali, rovnako ako MOONSPELL, TIAMAT, FAITH NO MORE - skvelá kapela.
Máš rád aj nu metalové resp. metal core-ové kapely?
Napríklad SHADOWS FALL, MACHINE HEAD - tí sú z týchto kapiel pre mňa najzaujímavejší, mám strašne rád NINE INCH NAILS, počúvam aj MARILYN MANSON, ale posledný album sa mi nepáči.
Ďakujem za rozhovor.
Call Of The Wild (2021)
Metallum Nostrum (2019)
The Sacrament Of Sin (2018)
Blessed & Possessed (2015)
Preachers Of The Night (2013)
Alive In The Night (Live) (2012)
Blood Of The Saints (2011)
Bible Of The Beast (2009)
Lupus Dei (2007)
Return In Bloodred (2005)
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Jedni z mála u nás (ne-li vůbec jediní) představitelé zatuchlého hnilobného death/doomu o sobě dávají vědět novým EP, jehož trojice chorobných songů také jasně demonstruje fakt, že tato obluda už dozrála na úroveň plnohodnotného alba. Čím dříve, tím lépe!
Pokračování, která neukončují děj, to mají těžké. Druhé Silo je pomalé, vláčné a nestane se v něm vlastně nic, co by se nevešlo do jednoho dvou dílů. Nečtenářům knih navíc nemusejí být zřejmé všechny pohnutky jednajících. Tak snad to třetí řada narovná.
Ruské skupiny většinou ignoruji, ale než jsem si všiml, že je tahle z Jekatěrinburgu, upoutal mě jejich starosvětský thrash. Nic převratného se sice neděje, spíš je to jako výlet zpět časem, ale pro pamětníka celkem dobrý.
Keith Buckley (ex-EVERY TIME I DIE) jako by se svými kumpány zkoušel štěstí v hodně melodickém metalcore, nebo možná spíše post-hardcore, ale na mě je to hodně plytké a podbízivé. BETTER LOVERS, kde působí další členové ETID, jsou úplně jiná liga.
Trochu Red Dead Redemption pro čtenářky Marianne. Pod krví a špínou se schovávají scenáristická klišé a dutá schémata revizionistických westernů. Má to sice patřičně gritty look, ale nekouše to. Spousta sentimentu a neschopnosti poradit si s postavami.
Veteráni stonerrockového stylu toho mají za sebou už hodně, ale stále jim to hodně sluší a tak i album roku 2024 v sobě nese odkaz na klasické devadesátky a tedy dobu, kdy tahle skupina tvořila po boku KYUSS historii.