OBSCURE SPHINX - Emovere
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
„Letné“ turné tejto dnes už hádam aj legendárnej formácie začínalo možno trocha netradične vo Švédsku. Informačné šumy o koncerte v Prahe sa príjemne počúvali, no nakoniec realita bola iná a s ňou nastala i menšia zmena plánov. Cesta „za Dunaj“, do uhorskej metropoly, mi pripomenula koncert KING CRIMSON spred dvoch rokov. Veru, bolo na čo spomínať a hlavne bude s čím porovnávať.
Ako bolo avizované, koncerty typu „An evening with Dream Theater“ sa konajú bez akejkoľvek podpory predkapiel. To spolu s dosť vysokou cenou lístka môže navodiť dojem predraženosti, no v hudobnom biznise fungujú zákonitosti systému ponuky a dopytu rovnako, ako v každom inom odvetví trhovej ekonomiky. Na jednu stranu rovnice si stačí dosadiť fakt, že DREAM THEATER dnes patrí medzi najdrahšie kapely a výsledok je jasný hneď.
Vstup do areálu zabezpečovala prekvapujúco snaživá (ale maximálne korektná a slušná) bezpečnostná služba a všetky plastové fľaše museli napriek pražiacemu slnku zostať za bránami. Toto opatrenie som vcelku nepochopil a neskôr mali svalovci plné ruky práce s núdzovým podávaním vody dehydrovaným fanúšikom v prvých radoch. Na vstupenkách uvedený čas začiatku sa nekoná, zhruba 45 minútový posun nepotešil, medzi ľuďmi sa očividne šíri napätie a nervozita. No na všetko sa v momente nástupu úvodnej skladby Octavaria „The Root Of All Evil“ zabúda. Ľudia spočiatku akoby ani neverili, čo sa pred ich očami odohráva, no keď sa zo stoviek hrdiel ozve zborové „I can feel my body breaking, I can feel my body breaking, I'm ready to let it all go“, mrazenie v chrbtici nie a nie prestať. Nasleduje skvelá „Fortune In Lies“ z často neprávom zabúdaného debutu. Zvuk aj napriek špičkovej aparatúre pôsobí dosť chaoticky, ale postupne sa zreteľne čistí. Musím pochváliť reproduktory na okraji pódia určené pre prvé rady (rovnako ako pred dvoma rokmi na spomínanom koncerte KING CRIMSON), dúfam, že sa to postupne stane štandardom na všetkých akciách. Nasleduje „Under A Glass Moon“ a ďalšia vec z aktuálneho albumu v podobe „Never Enough“. Inštrumentálne prevedenie skladieb v ničom nezaostáva za štúdiovými verziami, zjednodušovanie a zľahčovanie nehrozí. „Endless Sacrifice“ znie ako z DVD „Live At Budokan“, teda až na pochopiteľne menej uhladený zvuk. Po netradičnom sóle klávesového extrémistu Jordana Rudessa dôjde aj na výber z „Metropolis Pt. 2“. Nasleduje naliehavá a nervózna novinka „Panic Attack“ a prvú časť vystúpenia uzatvára asi najväčší hit kapely „Pull Me Under“ (odspievaný podstatne lepšie, ako na vyššie spomínanom DVD!).
Prestávka prišla mnohým ľudom vhod, sily mobilizuje aj ochranka, ktorá sa snaží pomôcť dehydrovaným fanúšikom pohármi vody. Hygiena, nehygiena, poháriky s určite zaujímavou bakteriologickou zmesou putujú od úst k ústam.
Druhú časť večera odpálila tvrdá „As I Am“ a v podobnom duchu pokračoval aj netradičný výber z albumu Awake. Nadšenie ľudí kulminovalo, rozskákané obecenstvo tvorilo impozantnú kulisu. Druhý vrchol večera prišiel v podobe pomalej „Spirit Carries On“. Záverečná, majestátne znejúca „In The Name Of God“ sa v súhre so svetelnými efektmi postarala o elektrizujúcu atmosféru, ktorá doslova zaliala areál. Pridávalo sa len raz, „Metropolis Pt. 1“ predstavoval tú povestnú lahodnú čerešničku na skvelo pripravenom zákusku.
Z koncertného areálu uprostred pekného parku sme odchádzali s pocitom maximálnej spokojnosti. Prakticky vyšlo všetko, čo len mohlo. Či už to bolo pekné počasie, skvelý setlist, alebo aj zvuk (okrem začiatku). Medzi príjemné prekvapenia počítam aj celkový výkon kapely. Neboli to štyria chladní akademici a spevák, čo im kazí cvičenie, ako to pár bootlegov naznačovalo, ale uvoľnené, inštrumentálne dokonalo zvládnuté vystúpenie sprevádzané naozaj dobrým spevom. Takisto ma prekvapilo, ako rýchlo to všetko ubehlo. Dlhé kompozície sa hrali v plnej dĺžke, nekonali sa ani žiadne kvázi zábavné hry s publikom a predsa sa ľudia bavili od začiatku až do konca.
Porovnávať s KING CRIMSON nie je ľahké. Dva skvelé koncerty, ale každý úplne iný a svojský. Na vlastné oči a uši je to iné, než z akokoľvek kvalitne spracovaného DVD. Pre mňa padol mýtus o tom, že DREAM THEATER nepatrí medzi „koncertné“ kapely. Každopádne dúfam, že obe menované kapely ešte uvidím. A kľudne aj na tom istom mieste opäť v Budapešti. Maďari i Američania presvedčili.
Playlist: Root Of All Evil, Fortune In Lies, Under A Glass Moon, Never Enough, Endless Sacriface, Jordan Rudess solo, Throught My Words, Fatal Tragedy, Panic Attack, Pull Me Under, As I Am, The Mirror, Lie, Just Let Me Breathe, Sacrificed Sons, Spirit Carries On, In The Name Of God, Metropolis pt.1
A View From The Top Of The World (2021)
Distance Over Time (2019)
The Astonishing (2016)
Dream Theater (2013)
A Dramatic Turn Of Events (2011)
Black Clouds & Silver Linings (2009)
Systematic Chaos (2007)
Score: 20th Anniversary World Tour Live with the Octavarium Orchestra (2006)
Octavarium (2005)
Live At Budokan (2004)
Train Of Thought (2003)
Six Degrees Of Inner Turbulence (2002)
Live Scenes From New York (2001)
Through Her Eyes (EP) (2000)
Scenes From A Memory (1999)
Once In A LiveTime (1998)
Falling Into Infinity (1997)
Hollow Years (EP) (1997)
A Change of Seasons (1995)
Awake (1994)
The Silent Man (EP) (1994)
Lie (EP) (1994)
Live At Maquee (1993)
Another Day(EP) (1992)
Images And Words (1992)
When Dreams And Day Unite (1989)
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Jedni z mála u nás (ne-li vůbec jediní) představitelé zatuchlého hnilobného death/doomu o sobě dávají vědět novým EP, jehož trojice chorobných songů také jasně demonstruje fakt, že tato obluda už dozrála na úroveň plnohodnotného alba. Čím dříve, tím lépe!
Pokračování, která neukončují děj, to mají těžké. Druhé Silo je pomalé, vláčné a nestane se v něm vlastně nic, co by se nevešlo do jednoho dvou dílů. Nečtenářům knih navíc nemusejí být zřejmé všechny pohnutky jednajících. Tak snad to třetí řada narovná.
Ruské skupiny většinou ignoruji, ale než jsem si všiml, že je tahle z Jekatěrinburgu, upoutal mě jejich starosvětský thrash. Nic převratného se sice neděje, spíš je to jako výlet zpět časem, ale pro pamětníka celkem dobrý.
Keith Buckley (ex-EVERY TIME I DIE) jako by se svými kumpány zkoušel štěstí v hodně melodickém metalcore, nebo možná spíše post-hardcore, ale na mě je to hodně plytké a podbízivé. BETTER LOVERS, kde působí další členové ETID, jsou úplně jiná liga.
Trochu Red Dead Redemption pro čtenářky Marianne. Pod krví a špínou se schovávají scenáristická klišé a dutá schémata revizionistických westernů. Má to sice patřičně gritty look, ale nekouše to. Spousta sentimentu a neschopnosti poradit si s postavami.
Veteráni stonerrockového stylu toho mají za sebou už hodně, ale stále jim to hodně sluší a tak i album roku 2024 v sobě nese odkaz na klasické devadesátky a tedy dobu, kdy tahle skupina tvořila po boku KYUSS historii.