OBSCURE SPHINX - Emovere
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
K tvorbe tohto interpreta sa dostávam len veľmi sporadicky, ale keď sa k nej konečne prepracujem, tak o to radšej. Tento koncepčný album demonštruje Vaiovu virtuozitu, ale v žiadnom prípade nie samoúčelne. Dosť dlho som premýšľal, či sa vôbec pustím do recenzovania tohto diela a keď som sa rozhodol, že to urobím, tak som bol postavený pred druhý problém. Takéto veci sa recenzujú dosť ťažko (aspoň mne), tak snáď sa mi to podarí... :o) Rozhodol som sa, že sa povenujem zvlášť každej skladbe a tak snáď zvládnem preniesť tento album na papier (monitor) dôvernejšie, ako by som hodnotil celok. „Real Illusions: Reflections“ nahrala trojica muzikantov: Billy Sheehan, Jeremy Colson a Steve Vai. No aby to nebolo také jednoduché, tak si prizvali kopu zaujímavých hostí. Bolo by snáď nosením dreva do lesa spomínať inštrumentálne výkony všetkých zúčastnených, a tak to nebudem pri jednotlivých skladbách spomínať, no tu si to neodpustím. STEVE VAI vie, koho si na nahrávanie dotiahnuť a tak sa dočkáte výborných bicích s doprovodom úžasnej basgitary a mnohých iných použitých nástrojov a efektov. A STEVE VAI??? To sa už vážne nevyjadrujem a prejdem k skladbám:
„Building The Church“:
Inštrumentálna skladba sa začína krátkym a divokým klávesovým sólom, no potom sa rozvinie do klasického gitarového besnenia. No žiadna samoúčelnosť, veľmi dobre sa to počúva. Ide o takpovediac pozitívnou energiou nabitú skladbu, vyjadrujúcu radosť zo života.
„Dying For Your Love“:
Prvá spievaná vec na albume, spevu sa zhostil sám Steve a ide mu to veľmi dobre. Text sa venuje téme, ktorá hýbe svetom, a to láske. V podstate celý album je jej venovaný. Podstatne sa zmiernilo na tempe a priestor dostalo viac rozjímania. Pekná, príjemná skladba, ktorá nenudí, priam naopak vťahuje pozornosť poslucháča do svojej atmosféry.
„Glorious“:
Plačúca gitara preniká celou skladbou, ale song nie je uplakaný -- práve naopak. Veselá vec s pozitívnym feelingom. Ide o druhú inštrumentálku a podľa mňa jednu z najsilnejších vecí.
„K'm-Pee-Du-Wee“:
Nastáva ďalšie zvoľnenie na tempe a gitara sa nás pokúša uspať spievaním uspávanky, no keďže sme pozorní poslucháči, tak sa nedáme. Skladba s divným názvom je plná zaujímavých zvukov a zvratov.
„Firewall“:
Druhá spievaná vec, o niečo hravejšia ako „Dying For Your Love“ -- nielen hudobne, ale aj spevom. Hlavne je podstatne rýchlejšia. (hostia: trúbky: Jerry Hey and Gary Grant, saxofóny: Dan Higgins a Larry Williams, trombóny: Bill Reichenbach a Charlie Loper, perkusie: Jeremy Colson a Gregg Bissonette, doprovodné vokály: Stacy Ellis)
„Freak Show Excess“:
Rýchla (relatívne v ponímaní tohto albumu) inštrumentálka, v ktorej sa objavia rôznonárodné hudobné vplyvy. Samotný Vai sa vyjadril, že inšpiráciou k tejto skladbe mu bola hlavne bulharská muzika. Zaujímavý song, členitý, prepracovaný, krásne melódie a harmónie. (hostia: doprovodné perkusie: Jeremy Colson a Gregg Bissonette)
„Lotus Feet [Live]“:
Piano, orchester a príjemná atmosféra tvoria základ živého záznamu skladby „Lotus Feet“. Na tomto podklade sa krásne vyníma Stevova gitara a napĺňa dušu poslucháča blaženosťou. V podstate si poslucháč všimne, že ide o živák až pri potlesku, ktorý ukončuje tento song. (hostia: orchestrácia: David Kole, nahrali Metropole Orkest a Steve Vai so špeciálnym hosťom Brian Beller (basgitara) a Chrisom Oppermanom (piano), digirent: Dick Bakker, autor projektu: Co de Kloet)
„Yai Yai“:
Experimentálna skladba, ktorá je síce „spievaná“, ale bez textu... :o) Je to gitara, ktorú prehnali cez harmonizér a dopasovali do veľmi jednoduchého rytmu, ide podľa všetkého o sample. Najkratšia vec na albume, ale dosť zaujímavá. Trochu pripomína skladbu „Ya Yo Gakk“ z albumu „Alien Love Secrets“.
„Midway Creatures“:
Podľa môjho názoru najlepšia vec na albume, viac komentovať nebudem, treba vypočuť.
„I'm Your Secrets“:
Sladučká baladka na Vaiov spôsob, ktorej text sa zaoberá vzťahmi a láskou. V tejto skladbe nenájdete gitaru v inej forme, ako klasickej, španielkovej. No aj napriek tomu všetkému (nie som práve fanúšikom takýchto foriem) sa mi tento song páči a je príjemnou zmenou, ktorá nenudí. (hostia: doprovodné perkusie: Jeremy Colson a Gregg Bissonette)
„Under It All“:
Najdlhšia skladba uzatvára album plný zvratov a tomuto neostáva nič dlžná. Je plná zvratov tak hudobných, ako aj textových. Odporúčam si dôkladne preštudovať text, naozaj ma dosť zaujal. (hostia: harfa: Pia Vai, hovorené slovo: Fire Vai, Laurel Fishman, Ruby a Len Berman, Jeff Mallard, Michael Mesker a Thomas Nordegg.)
Čo dodať záverom? Snáď len toľko, že je to síce vynikajúci album, ale neprináša nič prevratne nového, ale to asi ani nebol zámer autora. A ani ja som nič také nečakal. Pre mňa ostanú vrcholom jeho tvorby albumy: „Sex And Religion“ a „Fire Garden“. No myslím, že STEVE VAI ma už stálu poslucháčsku základňu a ak sa vám páčili jeho predošlé diela, tak ani teraz neoľutujete. U tohto muzikanta sa nedá šliapnuť vedľa.
Síce vynikajúci album, ale neprináša nič prevratne nového, ale to asi ani nebol zámer autora. STEVE VAI ma už stálu poslucháčsku základňu a ak sa vám páčili jeho predošlé diela, tak ani teraz neoľutujete. U tohto muzikanta sa nedá šliapnuť vedľa.
8,5 / 10
Billy Sheehan
- basgitara
Jeremy Colson
- bicie
Steve Vai
- všetko ostatné
1. Building The Church
2. Dying For Your Love
3. Glorious
4. K'm-Pee-Du-Wee
5. Firewall
6. Freak Show Excess
7. Lotus Feet [Live]
8. Yai Yai
9. Midway Creatures
10. I'm Your Secrets
11. Under It All
Real Illusions: Reflections (2005)
Live In London (2004)
G3 Live - Rockin' In The Free World (2004)
The Infinite Steve Vai - An Antholog (2003)
Mystery Tracks - Archives Vol. 3 (2003)
Various Artists - Archives Vol. 4 (2003)
The Elusive Light And Sound, Vol. 1 (2001)
Frank Zappa - FZ Original Recordings; Steve Vai Archives, Vol. 2 (2001)
The Secret Jewel Box (2001)
Alive In An Ultra World (2001)
The 7th Song - Enchanting Guitar Melodies - Archives Vol. 1 (2000)
The Ultra Zone (1999)
G3 Live In Concert (1997)
Fire Garden (1996)
Alien Love Secrets (1995)
Sex & Religion (1993)
Passion And Warfare (1990)
Flex-Able Leftovers (1984)
Flex-Able (1984)
Datum vydání: Úterý, 22. února 2005
Vydavatel: Red Ink/Epic
Stopáž: 55:11
Produkce: Steve Vai
-bez slovního hodnocení-
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Jedni z mála u nás (ne-li vůbec jediní) představitelé zatuchlého hnilobného death/doomu o sobě dávají vědět novým EP, jehož trojice chorobných songů také jasně demonstruje fakt, že tato obluda už dozrála na úroveň plnohodnotného alba. Čím dříve, tím lépe!
Pokračování, která neukončují děj, to mají těžké. Druhé Silo je pomalé, vláčné a nestane se v něm vlastně nic, co by se nevešlo do jednoho dvou dílů. Nečtenářům knih navíc nemusejí být zřejmé všechny pohnutky jednajících. Tak snad to třetí řada narovná.
Ruské skupiny většinou ignoruji, ale než jsem si všiml, že je tahle z Jekatěrinburgu, upoutal mě jejich starosvětský thrash. Nic převratného se sice neděje, spíš je to jako výlet zpět časem, ale pro pamětníka celkem dobrý.
Keith Buckley (ex-EVERY TIME I DIE) jako by se svými kumpány zkoušel štěstí v hodně melodickém metalcore, nebo možná spíše post-hardcore, ale na mě je to hodně plytké a podbízivé. BETTER LOVERS, kde působí další členové ETID, jsou úplně jiná liga.
Trochu Red Dead Redemption pro čtenářky Marianne. Pod krví a špínou se schovávají scenáristická klišé a dutá schémata revizionistických westernů. Má to sice patřičně gritty look, ale nekouše to. Spousta sentimentu a neschopnosti poradit si s postavami.
Veteráni stonerrockového stylu toho mají za sebou už hodně, ale stále jim to hodně sluší a tak i album roku 2024 v sobě nese odkaz na klasické devadesátky a tedy dobu, kdy tahle skupina tvořila po boku KYUSS historii.