Súdiac podľa obalu by človek povedal, že „bábiky z Drážďan“ sú ďalšou z obludne klišéovitých gotických partičiek. Chyba lávky; duo Amanda Palmer (piano, spev) a Brian Viglione (bicie) síce na goticko/punkovom image sčasti stavia, našťastie hudobná zložka je o inom. „Gotická Tori Amos“ je prvá škatuľka, ktorá mi napadla: Amanda rozpráva (či skôr hrá) v ich-forme viac či menej intímne príbehy nie tak úplne psychicky normálneho dievčaťa a jej hra na klavír sa funkčne stará o ich dramatizáciu. Vrcholmi sú jednoznačne punkovo hitová „Girl Anachronism“, zlovestná, skvele gradovaná „Missed Me“ či naivná mechanická lovestory „Coin-Operated Boy“ či uvoľnená pieseň k letnej ceste po okreskách, „Jeep Song“.
THE DRESDEN DOLLS majú blízko k barovým kapelám z prvej polovice minulého storočia, zámerne sa štylizujú do mierne gýčovej polohy, afektovane preháňajú. Je však zreteľné, že ide o maškarádu, v ktorej má všetko svoje miesto: jednoduchá (ale funkčná) inštrumentácia, cirkusové make-upy, pruhované ponožky i zvukové hračičky, ktoré nútia držať uši v strehu. Zvuková kvalita dosky je špičková. Stopercentne čistý zvuk (nevyhnutný pre dobrý dojem z hry na piano), šikovná práca s hlasitosťou či dynamikou. Na strane negatív je prehľadnosť skladieb a ich kolísavá kvalita v spojení s prílišnou dĺžkou (zhodou okolností podobný problém, ako na novších albumoch už spomínanej Tori Amos). Kým prvý posluch je dobrodružstvom a baví prakticky bez výhrady, opakované sa stávajú čím ďalej tým viac fádnou jazdou a čakaním na tých zopár skladieb, ktoré vydržia baviť dlhšie. „Divadelnosť“ piesní spôsobuje, že je vcelku jednoduché zapamätať si ich štruktúru. Prekvapení je tak s každým ďalším vypočutím takmer hodinu trvajúceho CD menej a menej...
Napriek tomu sú THE DRESDEN DOLLS originálnym zjavením, živým, živelným a autentickým. „Brechtovský punkový kabaret“, ako sa sami označujú, je vcelku výstižnou nálepkou ich tvorby. Zábavná doska, na ktorú treba mať náladu. Každopádne však dostatočne svojská a čerstvá. Tak si vyberte.
Foto: Lisa Lunskaya Gordon, Tami Thomas