Samoth a Faust, dve legendárne mená nórskej blackmetalovej scény - enfants terribles, poznačení pobytom vo väzení za závažnejší i menej závažný zločin - po desiatich rokoch opäť zvečnení v drážkach albumu. SCUM bude ďalší all-star band, pozostalých po EMPEROR tu dopĺňajú ďalší slávni Nóri, Happy Tom (TURBONEGRO) a Cosmocrator (MINDGRINDER), spolu s Casey Chaosom, frontmanom amerických AMEN. Stretli sa, dali si zopár orientačných skúšok, album však zbúchali až počas trojtýždňového pobytu v štúdiu, do ktorého si pozvali zahosťovať Nocturna Culta z DARKTHRONE a Mortiisa (tiež vás napadlo, odkedy sa bývalí BM väzni a „policajný špiceľ“ zase kamarátia?). Na „Gospels For The Sick“ cítiť pekne od podlahy zo všetkých spomenutých čosi. Teda snáď až na toho Mortiisa.
Špinavý rock’n’roll a arogantný hardcore punk, spoza ktorého miestami vytŕča pôvodný black metal vo svojej darkthronovsky vulgárnej podobe. V týchto mantineloch sa toho za tri týždne dá skurviť naozaj dosť. Výsledok sa však môže prekvapivo dostaviť aj v podobe dosky, ktorá neuveriteľným spôsobom mieša agresívnosť s uvoľnenosťou. Jednoducho nemáte pocit, že si tu len zopár znudených muzikantov odbavuje svoj tribute starým punkovým idolom, ani že by ich nasadenie bolo štylizované, či plánovane agresívne. Kašlať na retro vlnu, táto muzika je dávno mŕtva a pätica chuligánov si po ňu zašla do sakra hlbokého hrobu.
Pochopiteľne, nikto nie je taký dokonalý, aby sa v tomto štýle na sto percent vyhol nudnejším chvíľam. Aj na „Gospels For The Sick“ ich nájdeme relatívne dosť. Mrzieť môže snáď fakt, že kapela nepovažovala za dôležité rozviť zvukovo a nápadovo zaujímavé momenty - poväčšine intrá a začiatky skladieb - na väčšiu plochu, inými slovami obmedziť zábavu a pridať trochu roboty. Najsilnejšie momenty tohto albumu prichádzajú v spomínaných black metalových presakoch, najmä ak sú skombinované s punkovou esenciou takým geniálnym spôsobom ako v „Road To Sufferage“. „Throw Up On You“ je naopak najoptimistickejším kúskom, melodická gitarová linka v refréne sympaticky odzbrojuje. Ďalším, tentokrát aj oveľa svojskejším príkladom punk blacku je aj „Truth Won’t Be Sold“ v strednom tempe.
SCUM je LOCK-UP na iný hudobný spôsob. Na prvý posluch kratochvíľa, zábava, žiadne veľké umenie. Album „Gospels For The Sick“ je neobvyklá poloha pre Samotha i Fausta, zvláštna doska, na ktorej Nóri znejú ako čistokrvní Angličania a v konečnom dôsledku aj príjemný zážitok priamočarej hudby, ktorá svojou podmanivosťou blokuje všetko logicky negatívne, čo medzitým amatérskeho hudobného kritika napadne. Deathpunkscumfuck!