Nespomínam si už celkom presne, či práve „Nothingface“ bol prvý album od VOIVOD, ktorý som počul. No s určitosťou môžem povedať, že tento album ma začiatkom deväťdesiatych rokov natoľko zaujal, že som neprestal sledovať túto kapelu do dnešných dní. Tento, podľa mňa prelomový, album vyšiel v pre svet prelomových časoch, konca studenej vojny a rúcania múrov. A takto VOIVOD aj v podstate symbolicky naplnil svoju podstatu, ktorou je búranie múrov v hudbe. VOIVOD boli vo svojich výrazových prostriedkoch vždy svojskí a zatiaľ som nenarazil na jedinú kapelu, ktorá by sa s nimi dala hoci aj vzdialene porovnať. Tvorivým jadrom kapely bola dvojica Piggy (Denis D'Amour) a Away (Michel Langevin). Títo dvaja Frankokanaďania svojim zvláštnym ponímaním rytmiky a riffovania vytvorili ľahko rozpoznateľnú tvár tejto kapely, ktorú nebolo ťažké rozpoznať na ktoromkoľvek albume z ich tvorby. Ak by som mal prirovnať Piggyho k nejakému inému gitaristovi, tak snáď by som povedal, že ide o mix Roberta Frippa z KING KRIMSON a Tonyho Iommiho z BLACK SABBATH. Od jedného si zobral technickú zručnosť a od druhého schopnosť tvoriť silné motívy a melódie. No aj tak bol Piggy maximálne svojský a nenapodobiteľný. A s Awayom, ktorého jednoduchosť hry hraničí s genialitou, sa priam dokonale dopĺňali.

Ale poďme sa povenovať tomu, čo je možné nájsť vypálené v drážkach strieborného kotúča. Začína sa pekne potichu a pomaly sa do uší vkrádajú „vesmírne“ zvuky intra, ktoré tvoria začiatok „The Unknown Knows“. Ako pomenovať a označiť hudbu, ktorou nás VOIVOD na tomto CD obdarili? Neviem... Povedať, že je to rock/thrash metal, alebo technický thrash? Možno by som aj mal pravdu, no ja radšej poviem, že je to VOIVOD. VOIVOD, ako sme ho poznali na „Dimension Hatross“ a „Killing Technology“, a predsa zase iný a lepší. Zase o niečo invenčnejší a prepracovanejší, možno trochu menej tvrdý, no o to lepší. Povedal by som, že na tomto albume sa kapele podarilo nasadiť si latku tak vysoko, že už ju nikdy neskôr neprekonali, aj napriek tomu, že ešte vydali dosť vynikajúcich albumov. No vráťme sa k „Nothingface“. „The Unknown Knows“ tak ako začala, tak aj končí, končí sa v tichu... V tichu, ktoré preruší svojou frustráciou z hľadania cesty titulná skladba „Nothingface“. Tretia skladba nepochádza z pera VOIVOD, ale z pera feťáka Syda Barretta (PINK FLOYD). Skladba bola neoddeliteľnou súčasťou každého koncertu tejto bandy a takpovediac zvoivodovatela. Na „Nothingface“ sa skladba natoľko integrovala do celkového konceptu, že keby som nevedel o jej pôvode, tak neuverím, že to nie je VOIVOD. Dokonca aj textovo sa priam geniálne hodí ku konceptu VOIVOD, je neodeliteľnou súčasťou albumu a nie len obyčajným coverom. Zvukovo „Nothingface“, aj v porovnaní s dnešnými pomermi, znesie veľmi prísne kritéria a vytknúť sa mu dá ozaj len máločo. Na tomto albume sa poslednýkrát oficiálne predstavil basák Jean-Yves Theriault (Blacky) a keďže sa VOIVOD vždy účinne vyhýbali bulváru, tak som sa presne nikdy nedozvedel prečo Blacky odišiel. Nasledujúci album „Angel Rat“ síce ešte nahrával, ale už iba ako hosť. No ale vrátim sa k albumu. Nasledujúce „Missing Sequences”, „X-Ray Mirror”, „Inner Combustion” sú silnou trojkou, ktorá nás prevedie cez polku albumu k jeho koncu. Hneď potom nasleduje hitovka „Pre-Ignition“ a pomalšia, melodická a zasniváná „Into My Hypercube“, ktorá je mojou najobľúbenejšou z tohto diela. A všetko ukončí „Sub-Effect”, hoci je koniec, tak našťastie nič nekončí, VOIVOD ide ďalej a ďalej a ďalej... V roku 1989 mali toho ešte mnoho pred sebou.

Po vydaní albumu VOIVOD absolvovali úspešné megaturné ako support nemenej legendárnych Kanaďanov RUSH a hneď nato klubové tour s vtedajšími nováčikmi na scéne FAITH NO MORE a SOUNDGARDEN. Zaujímavé je to, že VOIVOD obe tieto bandy prežili a keby nedošlo k nepríjemnej udalosti s Piggym...

Podľa mojich informácii bol a stále je tento album najpredávanejším v celej histórii VOIVOD, síce táto informácia nemá nejakú veľkú výpovednú hodnotu o kvalite albumu, no moje presvedčenie o najlepšom albume je neotrasiteľné. A keďže nás Denis D'Amour opustil, tak moje presvedčenie ostane už naveky neotrasiteľné. Škoda, pretože podľa mňa táto kapela mala ešte mnohé pred sebou.