Ak našinec nepatrí medzi neúspešných, zatrpknutých (a tým pádom aj tradične slovensky závistlivých) metalových muzikantov či obchodníkov v rovnakej branži a s rovnakými prívlastkami, musí mu byť žilinská partia okolo Martina Belobrada sympatická. SANATORIUM sú proste jasným dôkazom toho, že keď človek ide za svojím cieľom, neváha preň niečo obetovať, nebojí sa tvrdej práce a hlavne nenarieka celé dni v krčme nad ťažkou pozíciou muzikantov z východnej Európy, výsledky sa jednoducho musia dostaviť. Ak sa vám máli rešpekt u fajnšmekrov po oboch stranách Atlantiku, pravidelné šnúry po celom starom kontinente a podobné „maličkosti“, nemusíte čítať ani nasledujúce riadky o štvrtom radovom albume „Celebration Of Exhumation“. Budú totiž skrz-naskrz obdivné a pochvalné.

SANATORIUM s tvrdohlavosťou sebe vlastnou kašlú na kritikov, ktorí im vyčítajú odklon od hudobného štýlu nastoleného na prvých štúdiových počinoch a následné vrhnutie sa po hlave rovno do rozbúrených vôd amerického brutal death metalu, plných hladných dravcov. Nechcú byť originálni, jedineční, štýlotvorní. Hrajú to, čo ich baví, čo majú radi, a to na dostatočne vysokej úrovni, takže keď si k tomu pridáte (na naše pomery) veľmi profesionálnu marketingovú starostlivosť o vydané tituly a koncertné zastávky, status elitnej brutal deathovej úderky (a to nielen v našich končinách) veru nie je žiadnou náhodou.

I force my fist into your mouth, suck my fingers one by one
Teeth are breaking as I twist, always a big mouthed bitch

Feministkám a citlivejším povahám vstup zakázaný! Hnus, chorobnosť, brutalita všade, kde len oko dovidí a ucho dopočuje. Nielen „Oral Fistfuck“, ale i „Human Trophies“, „Fetus Rape“ či „Desecrated – Decapitated“ veselo kráčajú v šľapajách starej hitovky „Killing“. V tej posledne menovanej zaujme vokál hosťujúcej Lenky, ktorá svojím naliehavým „nežným“ hláskom (škoda, že sa obmedzil iba na krátke „Kill me, please, just kill me…“) na chvíľu pripomenie charizmatickú Karyn Crisis. Celému albumu samozrejme vládnu Belove neodolateľné žalúdočno-hrdelné cvičenia. Tie spolu s technicky zdatnými pánmi muzikantmi (ktorí však popri množstve krkolomných pasáži nezabúdajú ani na chytľavejšie pasáže či ponášky na refrény) dokonale dotvárajú výsledný efekt tohto záživného dielka. Mnohému napomáha i zvukový obal, ktorý je na domáce pomery vydarený, i keď zasneným predstavám, ako by asi „Celebration Of Exhumation“ znela po ošetrení renomovaným zvukárom v zahraničnom štúdiu, sa žiadny citlivý death metalista samozrejme nevyhne.

Riskujúc fyzické ataky žilinských futbalových fanúšikov musím skonštatovať, že SANATORIUM sú pre mňa Artmediou brutálneho death metalu. Tímom, ktorý dokáže nakopať zadky aj papierovo oveľa silnejším súperom. U mňa osobne hrá „Celebration Of Exhumation“ oveľa častejšie ako napríklad „Harnessing Ruin“ od slovutných IMMOLATION. Parafrázujúc reklamný slogan na jedno populárne slovenské pivo, SANATORIUM – to najchorobnejšie a najhnusnejšie, čo doma máme!