OBSCURE SPHINX - Emovere
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
THE GATHERING nikdy nepatrili medzi exhibicionistov. To, čo mali na srdci, vyjadrili hudbou. Skromný počet klipov, v ktorom vystavovali na obdiv maximálne tak Anneke, nedokázal zaplátať dopyt po obrazovom materiáli. Nezaplátalo ho bohužiaľ ani predošlé DVD „In Motion“, ktorého podobu ani vydanie samotná kapela nedokázala ovplyvniť. Prišiel čas vynahradiť si to. „A Sound Relief“ vytvorili a vydali THE GATHERING plne vo svojej réžií.
DVD nijako nenarúša zaužívanú schému. Jeho ťažisko spočíva v koncertnom zázname vystúpenia THE GATHERING v Amsterdame, ako spestrenie prináša zopár bonusov, menovite dokument „Tour Impression 2004“, natočený aj zostrihaný kapelou samotnou, dokument „15 rokov THE GATHERING“ z produkcie holandskej televízie a do tretice ďalší dokument, ktorý o kapele nakrútila talianska televízia. Najdôležitejší je však koncert. Môžeme sa naťahovať, či je poloakustický (podľa mňa nie), v každom prípade jeho základ tvorí program, aký sme mnohí mali možnosť zhliadnuť minulý rok v Prahe. Kto THE GATERING nevidel naživo, nedokáže ich doceniť. Dokonalosť „performance“, takmer štúdiové vyváženie zvukov a efektov, Holanďanmi patentovaný trip rock, ktorého základná mantra znie „menej je viac, opakovanie je matkou nudy.“ Počul som slovo náladotvorci?
V metalovej publicistike je to vskutku zaužívané klišé. Nuž, kto nezažil vystúpenie THE GATHERING, získa naozaj dokonalú predstavu z kocertného záznamu „A Sound Relief“, vďaka ktorému sa snáď prestane sprofanovaným termínom mrhať. Pohyblivé obrázky sú, podobne ako zvuk, krištáľovo čisté. Pomalá kompozícia plynulými „cross-fade“ prestrihmi uctieva skupinu, ktorá je na pódiu rovnako uvoľnená, ako sústredená. Jednoduchú scénografiu, využívajúcu neuveriteľne fotogenické prostredie amsterdamského Paradisa podporujú minimalistické a ospalé svetlá, spolu s jediným slabším stavebným kameňom koncertu, grafickou animáciou, spadajúcou v niektorých momentoch do kategórie jednoduchších a príliš obyčajných. Apropo, svetlá... zabudnite na svetelnú šou, či niečo ešte „metalovejšie“; komu inému, než ozajstným náladotvorcom stačí zopár farebných odtieňov a ďalej už len hudba a osobná charizma na to, aby dokázali dostať sediace publikum do vytrženia z dokonalého zážitku?
Dramaturgia setu prekvapí len čiastočne. Koncerty THE GATHERING sú povestné tým, že na nich uvidíte baránkov v metalových tričkách, ktorí si však svoje chvosty nechávajú v cope. Tradične úvodná „The Big Sleep“ teda nie je len akýmsi introm pred ozajstnou „show“, skôr jednou z mnohých variácií uvoľneného a maximálne chilloutového postoja kapely. Ten je na „A Sound Relief“ zdôraznený výberom skôr pokľudnejších skladieb z koncertného repertoáru, vynechávajúc napríklad azda príliš „tvrdú“ „Strange Machines“, či tradičnú, no nebezpečne gradujúcu „Black Light District“. Z albumu „Mandylion“ odznie len dvojka „In Motion“, z „Nighttime Birds“ nič, a z posledného rockového „if_then_else“ len voľnejšie „Amity“ a „Herbal Movement“, ktorej živší záver ako bodka za koncertom vôbec neruší. Logicky nikoho neprekvapí dôraz na albumy „How To Measure A Planet?“ a „Souvenirs“, z ktorého zaznejú aj koncertne neobvyklé veci typu „Golden Grounds“, či „A Life All Mine". Nenápadne sa medzi skladby dostala dokonca aj úplne nová „Alone“, našepkávajúca čo-to o podobe očakávaného nového albumu. V podobne silnom a presvedčivom sete ťažko hľadať vrcholy. Zopár sa ich napriek tomu nájde, po inštrumentálnej stránke koncertne prearanžovaná „A Life All Mine“, ktorú navyše aj za Garma (ULVER) zvládne Anneke celú sama; kritické momenty, kde mužský hlas predsa len chýba, nestoja za reč. „In Motion II“ je v novej triprockovej podobe stokrát lepšia než (už aj tak silný) originál. Nielen tu THE GATHERING dokazujú, že v pestrofarebných zvukových plochách dokážu byť atmosferické bicie Hansa Ruttena rovnocenným partnerom Frankovi Boeijenovi za klávesmi. Nástup na mohutný refrén je už len čistá extáza, zimomriavky a zježené chlpy, nehovoriac o Anneke, ktorá v nej predvádza zrejme najenergickejší vokálny výkon, aký som od nej kedy počul.
Materiál na druhom disku prináša unikátny dokument, sumarizujúci koncertné aktivity THE GATHERING za rok 2004, najmä atraktívny pohľad na osobnosti v kapele a backstage zábery. Od koncertov, aké si pamätáme my v strednej Európe, až po beatlesovsky frenetické Chile a Mexiko, kde museli členov kapely sprevádzať ozbrojení policajti. Novinári, promotion, letiskové haly a tourbusy, pomedzi to vkĺzli nezrežírovateľne čarovné momentky. A samozrejme charizma, ktorá z teraz už pani van Giersbergenovej, na rozdiel od iných „female“ celebrít, nezlieza spolu s make-upom. Nasadenie a profesionalita na pódiu, priateľskosť, uvoľnenosť a pozitívna energia mimo neho. Kontakt s THE GATHERING prostredníctvom tohto DVD dokáže tromfnúť naozaj už len osobné stretnutie.
„S albumom Souvenirs sme dosiahli svoj strop,“ nechal sa na DVD počuť René Rutten. „Je tam príliš veľa vrstiev, príliš veľa rôznych štýlov. Náš nový album bude určite návrat k základom, späť na zem.“ DVD „A Sound Relief“ je pozoruhodným míľnikom v kariére. Po nevydarenom „In Motion“ je tu konečne reprezentatívny obrazový materiál. Predstavuje unikátnu kapelu vo svojej životnej forme, prináša podmanivý zážitok pre ktoréhokoľvek milovníka hudby. Nie je to len povinný „collector’s item“ pre najväčších fanúšikov. Nepatrí do záplavy bezcenných DVD zlátanín. Jeho kvalita je vyvážená rovnako obsahom, ako dlhým čakaním naň.
Po nevydarenom „In Motion“ je tu konečne reprezentatívny obrazový materiál. Predstavuje unikátnu kapelu vo svojej životnej forme, prináša podmanivý zážitok pre ktoréhokoľvek milovníka hudby. Nie je to len povinný „collector’s item“ pre najväčších fanúšikov. Nepatrí do záplavy bezcenných DVD zlátanín. Jeho kvalita je vyvážená rovnako obsahom, ako dlhým čakaním naň.
9 / 10
Anneke van Giersbergen
- spev
Frank Boeijen
- klávesy
René Rutten
- gitary
Marjolein Kooijman
- basa
Hans Rutten
- bicie
1. The Big Sleep
2. Broken Glass
3. Rescue Me
4. Alone
5. Travel
6. Red Is A Slow Colour
7. A Life All Mine
8. Golden Grounds
9. Amity
10. In Motion II
11. Marooned
12. Souvenirs
13. Like Fountains
14. Herbal Movement
15. disk II:
16. Tour Impression 2004
17. Dutch TV Special: 15 Years The Gathering
18. Italian TV Special
19. Marooned (animation music clip)
20. The Big Sleep (animation music clip)
21. Alone (animation music clip)
22. Broken Glass (animation music clip)
23. A Life All Mine (animation music clip)
24. Red Is A Slow Colour (animation music clip)
Afterwords (2013)
Disclosure (2012)
City From Above (EP) (2009)
The West Pole (2009)
A Noise Severe (2007)
Home (2006)
A Sound Relief (DVD) (2005)
Accessories - Rarities & B-sides (2005)
The Musical History Tour (2005)
Sleepy Buildings (live) (2004)
Souvenirs (2003)
In Motion (DVD) (2002)
Black Light District (MCD) (2002)
Downfall: The Early Years (2001)
if_then_else (2000)
Superheat (live) (1999)
How To Measure A Planet? (1998)
Nighttime Birds (1997)
Mandylion (1995)
Almost A Dance (1993)
Always (1992)
Moonlight Archer (demo) (1991)
An Imaginary Symphony (demo) (1990)
-bez slovního hodnocení-
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Jedni z mála u nás (ne-li vůbec jediní) představitelé zatuchlého hnilobného death/doomu o sobě dávají vědět novým EP, jehož trojice chorobných songů také jasně demonstruje fakt, že tato obluda už dozrála na úroveň plnohodnotného alba. Čím dříve, tím lépe!
Pokračování, která neukončují děj, to mají těžké. Druhé Silo je pomalé, vláčné a nestane se v něm vlastně nic, co by se nevešlo do jednoho dvou dílů. Nečtenářům knih navíc nemusejí být zřejmé všechny pohnutky jednajících. Tak snad to třetí řada narovná.
Ruské skupiny většinou ignoruji, ale než jsem si všiml, že je tahle z Jekatěrinburgu, upoutal mě jejich starosvětský thrash. Nic převratného se sice neděje, spíš je to jako výlet zpět časem, ale pro pamětníka celkem dobrý.
Keith Buckley (ex-EVERY TIME I DIE) jako by se svými kumpány zkoušel štěstí v hodně melodickém metalcore, nebo možná spíše post-hardcore, ale na mě je to hodně plytké a podbízivé. BETTER LOVERS, kde působí další členové ETID, jsou úplně jiná liga.
Trochu Red Dead Redemption pro čtenářky Marianne. Pod krví a špínou se schovávají scenáristická klišé a dutá schémata revizionistických westernů. Má to sice patřičně gritty look, ale nekouše to. Spousta sentimentu a neschopnosti poradit si s postavami.
Veteráni stonerrockového stylu toho mají za sebou už hodně, ale stále jim to hodně sluší a tak i album roku 2024 v sobě nese odkaz na klasické devadesátky a tedy dobu, kdy tahle skupina tvořila po boku KYUSS historii.