Musím sa priznať, že CATHEDRAL som posledné roky akosi prestal sledovať a nebyť zaujímavého názvu novinky, tak by to možno aj tak ostalo. A čo ma na tom názve tak zaujalo? Nič vám ten názov nehovorí? Hanbite sa! „The Garden Of Unearthly Delights“ nie je len názov novej fošne CATHEDRAL, ale hlavne názov jednej veľmi zaujímavej knihy od Roberta Rankina. „Záhrada nadpozemských rozkoší“ je kniha, ktorá ma v poslednej dobe zaujala asi najviac, tak som zvedavý, ako sa tému podarilo previesť do hudobnej podoby skupine okolo Lee Doriana. Čože, vy nepoznáte ani Lee Doriana? Takže len pre vaše info, Lee Dorian je bývalý spevák kultových NAPALM DEATH. Ďalšou vecou, ktorá vždy pri albumoch CATHEDRAL zaujala, je obal, aj na tento album ho stvoril dvorný maliar anglických melancholikov Dave Patchett. Jeho nezameniteľný štýl sa stal za tie roky už neodmysliteľnou súčasťou albumov CATHEDRAL a dotvára k nim ďalšiu dimenziu.

Kapela začínala ako doom metalové teleso, no dnes sa za doom dajú označiť len veľmi obtiažne. Ak už musím siahnuť po škatuľkovaní, čo robím veľmi nerád (škatuľky sú veľmi obmedzujúce), tak by sa CATHEDRAL dal označiť za stone rock s prímesou doom metalu, jazzu (diskutabilné) a funky. „The Garden Of Unearthly Delights“ je veľmi pestrá placka, no aj napriek pestrosti nepôsobí rozhárane a ostáva kompaktná. Stále je to CATHEDRAL, hlavne vďaka nezameniteľnému spevu Lee Doriana a ľahko identifikovateľnej gitare Garyho Jenningsa. Relatívne krátke intro „Dearth AD“ je vkusnou predohrou k „Tree Of Life & Death“, ktorá, okrem toho, že album v podstate štartuje, je aj predzvesťou toho, čo od celého albumu môžeme čakať. Pestré motívy moderného stone rocku, položené na takých základoch ako je BLACK SABBATH a korunované famóznym výkonom speváka. Tretia skladba „North Berwick Witch Trials“ mi pripomenula ich starý song „Hopkins (The Witchfinder General)“ a to nie len podobnou témou v texte, ale hlavne náladou a aj hudobným spracovaním. Na tejto fošni je okrem práce kapely cítiť aj prácu producenta Warrena Rykera (DOWN, CROWBAR), ktorý CATHEDRAL posunul zase o kus vpred. Síce pomaly, ale ladne a nezadržateľne sa plaví tento moloch proti prúdu a ani v jedinom momente mi nepriniesol nudu, naopak neustále ma vťahoval do deja. Budem sa musieť vrátiť k starým albumom, na ktorých som kedysi ulietaval, „Forest Of Equilibrium“ a „The Ethereal Mirror“. A snáď by nebolo od veci pozháňať si aj tie albumy, ktoré mi medzitým ušli. Predposledný epos „The Garden“ evokuje svojou dĺžkou spomienky na prvotinu „Forest Of Equilibrium“ a nielen dĺžkou, ale miestami (ozaj len miestami) aj tou extrémnou pomalosťou, ktorou sa debut preslávil. „The Garden“ spracúva tému z knihy, ktorú som spomínal na začiatku a to veľmi vydarene a na poriadne veľkej (dlhej) ploche. Proste majstrovský kúsok... a nielen táto skladba, ale celý album! Posledná skladba „Proga - Europa“, ktorá vlastne ani regulárnou skladbou nie je, mi doslova lezie na nervy. Akosi nedokážem prísť na chuť piatim minútam ticha. Nakoniec som sa síce dočkal vcelku zaujímavého ukončenia, ale totálne otrávený. Naozaj to nemám rád a nerozumiem tomuto „ukrývaniu“ skladieb na moderných digitálnych nosičoch. Takto mi pokaziť veľmi pozitívny dojem z albumu...