Čo majú spoločné ULVER, ARCTURUS, PECCATUM, DARKTHRONE, ORIGAMI GALAKTIKA, SOLEFALD, SKUMRING, VED BUENS ENDE, AUDIOPAIN, DØDHEIMSGARD, ZYKLON a Nórska národná opera? Krajinu pôvodu nie, napoviem, že do zoznamu patri aj EPHEL DUATH a Coca-Cola. Riešenie je v originálnych bookletoch a obaloch aspoň jednej z nahrávok každej z uvedených kapiel – okrem toho, že vysoko prekračujú bežný „undergroundový“ štandard, má ich na svedomí nenápadná dvojica TRINE OG KIM. Z plánovaného pohľadu do zákulisia tvorby dizajnu (nielen) cédéčok sa vykľul neplánovane rozsiahly, ale o to príjemnejší rozhovor.

Rozsah vašich aktivít je široký a zdá sa, že ste si získali renomé v undergrounde aj „overgrounde“. Kto sú Trine Paulsen a Kim Sølve?

Sme dvaja ilustrátori a dizajnéri. Náš záujem smeruje k spolupráci s klientami z kultúrneho prostredia – hudobným priemyslom, tanečnými skupinami divadlami či galériami. Stretli sme sa počas štúdia, zhruba pred šiestimi rokmi. Štýl našej práce bol vždy podobný – a teraz žijeme a pracujeme spolu v nórskom Osle.

Podieľali ste sa na natoľko rozličných projektoch, akými boli letáky pre Nórsku národnú operu, reklamy na Coca-Colu či obaly undergroundových demáčov. Čím to začalo?

Ja osobne (za dvojicu odpovedal Kim, - pozn. aut.) som začal v undergrounde. Potuloval som sa v podzemí Osla od mojich tínedžerských rokov, takže pre mňa bolo prirodzené začať sa podieľať na tom, čo ma obklopovalo – išlo o obaly pre AUDIOPAIN, VIRUS atď. Po absolvovaní umeleckej školy v rokoch 1994-97 som sa snažil tvoriť obaly pre vlastnú hudbu, ale ako ma priatelia začali „využívať“, veci sa začali hýbať.

Trine sa dizajnu venovala odjakživa, začala na umeleckej škole ako trinásťročná. Pred tým, ako sme sa stretli, pracovala v rokoch 2001-2003 ako dizajnérka v agentúre. Ja som v tom čase (2000-2001) začal pracovať na obaloch a návrhoch pre predstavenia moderného baletu. Keď Trine opustila svoju prácu, dohodli sme sa, že vyskúšame, či nás uživí to, čo máme obaja najradšej – teda tvorba „vecí“.

Pre nás je dôležité pracovať súčasne s veľkými a malými klientami, komerčnými i totálne nekompromisnými. Robiť pre Nórsku národnú operu a stále sa venovať blackmetalovým demokazetám či fotosetom pre fetiš a SM kluby.

Vo vašich prácach sa retro elementy (logá ZWEIZZ, VIRUS) miešajú s jednoduchosťou, „čistotou“ škandinávskeho designu a veľkým zmyslom pre detail (cover „Blood Inside“ od ULVER). Čo a ako vás inšpiruje?

Inšpiráciu čerpáme z mnohých zdrojov. Nemyslím, že nás ovplyvňujú špecifickí dizajnéri. Mám však pocit, že keď vidíme dielo, ktoré sa nám páči, tak sa vkradne kamsi do kúta našich lebiek a vyskočí, keď nám príde vhod. Takisto platí, že rôzne úlohy si pýtajú rôzne inšpirácie. Keď pracujeme s ilustráciami (napríklad na spôsob spomínaných ULVER), tak sa prehrabujeme v našej knižnici, a hľadáme v starých dekoráciách, tapetách či nábytku. Zvykneme navštevovať blšie trhy a kupovať starožitnosti, o ktorých si myslíme, že ich raz použijeme. Nech sú to knihy, zvláštne predmety, bábiky či filmy. Kedykoľvek sa dostanem von, hľadám opustené budovy, továrne alebo idem do lesa a fotografujem stromy, pôdu či mŕtve zvieratá. Zbieram materiál, ku ktorému sa neskôr vraciam.

V konečnom dôsledku je však najdôležitejšou inšpiráciou hudba samotná. Nemusí sa mi ani páčiť, ale na to, aby som dokázal pracovať na jej obale sa jej musím dostať „pod kožu“. Vtedy prichádzajú nápady a prelínajú sa s predmetmi, ktoré máme okolo seba. Až kým nemáme čosi, čo môžeme ukázať klientovi, pracujeme s fotografiami, maľujeme či kreslíme. Niekedy (ako pri „Red For Fire“ od SOLEFALD či „Blood Inside“ od ULVER) robí celú prácu Trine, občas je dielo moje (napríklad VIRUS, VED BUENS ENDE, VESEN či DARKTHRONE - „The Cult Is Alive“). A niekedy, ako pri ARCTURUS a ich „Sideshow Symphonies“ či EPHEL DUATH pracujeme 50:50 alebo ani nevieme, kto čo vlastne spravil (smiech).

Škandinávsky design – od IKEY po Nokiu – je celosvetovo známy pojem. Sú nejakí „klasici“, ku ktorým cítite rešpekt?

V skutočnosti ani nie. Vlastne ani neviem, čo sa okolo deje, čo má svoje pozitívne i negatívne dôsledky. Ale myslím, že v Nórsku máme dosť dobrých dizajnérov, možno dokonca viac, než inde.

Nové logá a logotypy SKUMRING, ULVER, PECCATUM či Vendlus Records, postavené na „čistých“ líniách písma v kombinácii s tradične pôsobiacimi dekoráciami vyzerajú pre vás typicky. Dá sa za tým nájst nejaký špeciálny dôvod či súvislosť s tvorbou menovaných?

V niektorých spomenutých dielach je jasne prítomný romantizmus, ktorý sa podľa nás vhodne dopĺňa s ornamentami. Jemnejšia, melancholická hudba proste sedí obrazom a dekoráciám, ktoré evokujú tie isté pocity.

Mnoho obalov, ktoré ste vytvorili skôr, je spojených s labelom Krystoffera „Garma“ Rygga, Jester Records a ľudí z jeho blízkosti. Ste v kontakte s kapelmi, alebo dokonca udržujete priateľské vzťahy?

Niektorí z nich sú skutočne našimi priateľmi, VIRUS, FLEURETY, AUDIOPAIN, VED BUENS ENDE... Takisto zopár z našich neskorších klientov sa stalo našimi priateľmi. V medzinárodnom merítku žijeme v malej krajine a malom meste a, keďže som sa v undergrounde pohyboval dosť dlhý čas, poznám mnoho ľudí z večerov v krčmách, koncertov či parties.

Počúvame všetky nahrávky, ku ktorým máme vytvoriť obal a booklet, väčšinou ešte vo fáze náčrtov či „brainstormingu“ – je to dôležité pre inšpiráciu a proces „hľadania“. Keď sme hotoví, počúvame len to, čo sa nám páči – „Carheart“ od VIRUS je kurevsky dobrý (smiech)!

Jeden z posledných prírastkov do vašeho portfólia sú Taliani EPHEL DUATH. Ako ste sa k nim dostali?

Bol som v rok-dva v sporadickom kontakte s majiteľom ich labelu, Code666. Poslednú zimu sa mi ozval, že by rád spolupracoval na dizajne novej dosky EPHEL DUATH. Dostávame kvantum mailov so žiadosťami o spoluprácu od zahraničných kapiel, ale nie vždy na ich požiadavky odpovieme kladne. Niekedy jednoducho nemáme čas, niekedy nemajú rozpočet alebo vydávajú na labeli, s ktorým nechceme spolupracovať. A niekedy je ich zadanie skrátka neinšpirujúce.

Aké sú teda kritériá, ktoré musí skupina splniť, aby ste sa jej venovali? Je nejaká šanca pre české či slovenské spolky?

Samozrejme by sme radi s českou či slovenskou skupinou spolupracovali. Nemáme žiadné pravidlá ani špeciálne kritériá. Buď projekt vyzerá zaujímavo, alebo nie... Treba si však uvedomiť, že deň má len 24 hodín a týždeň 7 dní. A keďže nezriedka pracujeme 16-17 hodín denne, musíme uprednostňovať zadania, ktoré zabezpečia, aby sme mali na účty. Aj tak stále robíme veľmi lacné návrhy na „ideologickej báze“, bohužiaľ už menej často ako predtým. Nebojte sa spýtať – radi odpovieme na každú otázku, keď nám ostane čas (smiech).

Blackmetal sa prevažne v Nórsku stal politickou záležitosťou. Sú nejaké hranice, za ktoré by ste odmietli ísť?

Väčšinou sa o politické názory členov kapely nestaráme, ale ak sa skupina stane militantne politická v textoch či imidži, predpokladám, že by sme spoluprácu odmietli. Čo sa týka imidžu, ktorý sa politiky netýka – akým je surový gore/grind alebo old school blackmetalové rúhačstvo – obmedzenia nemáme. Len nech je viac drsných, ako riť čiernych metalových obalov (smiech)!

Pochádza prvotná myšlienka od klienta?

To závisí. Na začiatok sa skupiny pýtame na zoznam vecí, súvisiacich s ich hudbou. Môžu to byť predmety, miesta, sny, historické odkazy, farby, knihy, obľúbené obaly, umelci či filmy. Neexistuje obmedzenie, práve tie najhlúpejšie a zdanlivo irelevantné z nich môžu „spustiť“ dobrý nápad. Je zaujímavé, ako rôzni ľudia reagujú na takýto zoznam. Dáva nám to cennú informáciu o tom, kde začať.

Akým procesom tvorby prejde obal, booklet či logo? Je to výsledok dialógu, alebo máte dokonale voľné ruky?

Niektorí zákazníci sú extrémne úzkostlivé typy a niektorí veci od začiatku nechajú na nás. Tí prví väčšinou končia s najslabšími obalmi – istá umelecká sloboda je totiž často nutná na to, aby bol výsledok lepší než priemer. Myslím, že je dôležité veriť ľuďom, s ktorými pracuješ a veriť, že dokážu odviesť slušnú prácu. Ak dôvera chýba, budú sa cítiť obmedzovaní, čo oslabí ich kreativitu a to sa zákonite premietne do výsledku.

Vaša schopnosť zachytiť podstatu tak agresívneho a nenávistného žánru akým je black metal je dobre dokumentovaná na fotografiách pre skupinu CODE. Ste „blackmetaloví“ insideri, alebo ste sa do žánru pokúšali preniknúť ako pozorovatelia zvonka?

Ja som s blackmetalom vyrastal a mám k nemu veľmi silný vzťah. Okolo roku 1987 som fičal na IRON MAIDEN a MÖTLEY CRÜE, neskôr som objavil ANTHRAX či SUICIDAL TENDENCIES a ešte neskôr death metal. A potom prišli DARKTHRONE a „A Blaze In The Northern Sky“, ktorí mi začiatkom deväťdesiatych rokov doslova odstrelili hlavu. Odvtedy blackmetal milujem, aj keď nové nahrávky príliš nesledujem – posledných 10 rokov ma novinky viac či menej vždy zvykli sklamať. Ak by som si mal nechať z mojej zbierky jeden jediný album, bol by to „Under A Funeral Moon“. Bodka.

Pravidlá undergroundového imidžu sú často veľmi striktné a nezvyknú podliehať kompromisom. Vy ste schopní naraz vytvoriť dizajn pre tradičné formy umenia, ale aj tie nezávislejšie. Čo je kľúčom k úspechu?

Základom je poznať daný štýl, tradície konkrétnych žánrov, dokázať rozpoznať priania kapiel. Treba sa vedieť dostať pod kožu textom a hudby a snažiť sa správnou technikou zachytiť esenciu toho, čo hudobníci chcú vyjadriť.

Nórsko je známe svojim štedrým systémom podpory kultúry (aspoň tak sa zdá nám v strednej Európe). Aký je váš pohľad na súčasnú nórsku kultúru, jej rozdielnosť, ale i veľké prekrývajúce sa oblasti? Cítite sa byť jej súčasťou?

Súčastná škandinávska kultúra nie je niečo, o čom rád hovorím. Možno som jej príliš blízko, možno sa na ňu naopak príliš nepozerám. V istom zmysle sme jej súčasťou – keďže väčšina zadaní pochádza z kultúrnej sféry.

Považujete sa za „umelcov“?

Úprimne povedané, považovať sa za „umelca“ v najumeleckejšom slova zmysle nie je niečo, čo by o sebe mohol človek povedať sám. Či som umelcom, alebo nie, prenechám ľuďom, ktorí moju prácu hodnotia. Sám seba nazývam ilustrátorom, Trine túto otázku vníma rovnako, ako ja. Obom je nám na zvracanie z ľudí, ktorí s pompou tliachajú o svojom „umení“.

Vaše portfólio obsahuje reklamy, počítačom upravované obrazy, ilustrácie či fotografie. Aký faktor rozhoduje o tom, akú techniku použijete pri práci?

Niektorým skupinám viac „sadne“ čistý štýl, iným zase „škaredší“, špinavý. Ďalej rozhoduje „zoznam“, ktorý som už spomínal – dáva nám nápovedu kde začať a čo vyskúšať, takisto smeruje k rôznym metódam. Hudba, texty a prístup kapely sú to, na čom staviame.

Myslím, že je dôležité počúvať hudbu a tvoriť obrazy, ktoré reprezentujú tie isté pocity, aké navodzuje. Čím viac o dizajne a hudbe vieš, tým jednoduchšie nájdeš tú správnu techniku.

Aké spôsoby práce využívate? Robíte prvotné skice ručne, alebo počítač využívate od samotného počiatku?

Ja pracujem na PC a používam prevažne Photoshop a InDesign. Počítač mám poskladaný na mieru. Trine pracuje na Apple s procesorom G4 a využíva InDesign, Photoshop, Illustrator, Dreamweaver a zopár ďalších. Používa tablet Wacom a akurát sa snaží dostať do 3D Lightwave.

Často skicujeme ručne ak chceme zachytiť isté obrazy, to, akú techniku použijeme je výsledkom diskuse.

Potom skicu „obtiahneme“ v Illustratore (napríklad pri práci na ULVER, SOLEFALD a DENTURE), alebo miešame ručné ilustrácie s fotografickým materiálom (napr. VED BUENS ENDE). Ak je dizajn postavený prevažne na fotografiách (nový ARCTURUS), pracujeme takmer výlučne na počítači, snažíme sa dostať čo najbližšie k „feelingu“, ktorý chceme dosiahnuť. Takéto práce si zase vyžadujú mnoho plánovania pri fotografovaní v štúdiu a exteriéroch.

Používate digitálne fotoaparáty a postprocessing?

Áno, aj keď môjho starého Nikonu F som sa úplne nezbavil (smiech).

Ste špeciálne hrdí na niektoré z vašich diel? Máte jasné ciele či sny?

Ako čas beží a práca sa hromadí, je stále ťažšie mať obľúbené diela. Myslím, že obal Anthonyho Curtisa je jeden z najlepších, mám ho skutočne rád. Takisto „The Cult Is Alive“ od DARKTHRONE je mi dosť blízky. Trine má najradšej „Blood Inside“ (ULVER) a plagát Memento Mori.

Jeden z našich súčasných cieľov je výstava. Pracujem na sérii veľkoformátových ilustrácií, ktoré by som rád vystavoval čo najskôr. Trine takisto pracuje na rozmerných ilustráciách, postavených na jednom koncepte. Snáď sa nájde galéria, či už v Nórsku alebo v zahraničí, a možnosť nám ponúkne.

Keďže sa viac či menej točíme okolo hudby, aký je váš aktuálny top 5?

KIM SØLVE:
V týchto dňoch počúvam hlavne THIGHPAULSANDRA, DARKTHRONE, BOARDS OF CANADA, KAMMARHEIT a AUTOPSY.

TRINE:
AIR, EASY ACCESS ORCHESTRA, GOLDFRAPP, BARRY ADAMSON, BROADCAST.

Posledné slovo?

Každého radi privítame na našej stránke www.trineogkim.no. Neváhajte nám nechať odkaz.

V blízkej dobe štartujem vlastný label, takže sa neváhajte zanedlho pozrieť na www.obleaque-presence.com. Ak máte radi ambient/industriál, avantgardný a „divný“ metal a skutočne chladný, disharmonický blackmetal, oplatí sa ho sledovať.

Vďaka za váš čas, prajem veľa úspechov...

Ďakujeme za interview! Horns up!

Aktuálne Trine a Kim pracujú o.i. na dielach pre DARKTHRONE, Ihsahna, ZYKLON, ULVER, SHE SAID DESTROY, WÅTTAMEZZ, ORGAN:, SOLEFALD, KOLDBRANN, DHG, IMBALANCE, ASHES TO ASHES. Ak máte v merku pripravované albumy týchto skupín, určite sa máte na čo tešiť... po všetkých stránkach.

Všetky obrazové materiály sú prevzaté z www.trineogkim.no.