Nie bičom, ale cukrom. To je zásada, ktorej by sa mali v dnešnej dobe držať všetky hudobné vydavateľstvá. Inými slovami, treba sa vykašľať na všetky tie hlúpe ochrany proti napaľovaniu a venovať sa pridanej hodnote – či už vo forme luxusného obalu, alebo formátu DualDisc. Sloganu „One Disc, Two Experiences“ patrí budúcnosť. Nečudoval by som sa, keby takéto (v dnešnej dobe) pomerne netradičné riešenie kombinácie zvukovej stopy na jednej a obrazovej na druhej strane jedného disku, bolo o pár rokov normálnym štandardom. Množstvo fanúšikov si rado pozrie, ako vznikal album, ktorý si práve kúpili. Viacerých určite zaujíma rozhovor s ich obľúbeným interpretom. Rozdiel medzi kupujúcim a sťahujúcim (ak už nechcem napísať kradnúcim) poslucháčom treba prehĺbiť a toto je spôsob vskutku ideálny, v súčasnosti priam bezkonkurenčný.

Ako prvé lastovičky vyleteli z vydavateľských hniezd predovšetkým zaručené klasiky najrôznejších dlhoročných rebríčkov. Album „Back In Black“ od austrálskych veteránov AC/DC je práve takýmto prípadom, nielen z dôvodu masívneho predaja (takmer 20 miliónov nosičov), ale najmä celkového prínosu tohto rockového monolitu do hudobnej histórie. "Back In Black“ patrí medzi, nech ten prívlastok znie akokoľvek hrozne, najdôležitejšie nahrávky v dejinách rockovej muziky. „Back In Black“ je čistá esencia všetkého toho, o čom boli, sú a ešte dlho budú AC/DC. V tomto prípade naozaj platí trochu hanlivý názor „Kúpte si tento jeden album a viete o nich všetko“. Keď si predstavíte, v akej situácii bola kapela tesne po smrti svojho jedinečného frontmana Bona Scotta, musíte proste žasnúť, akým midasovským spôsobom zažiarili hneď na nasledujúcej štúdiovke. V prípade „Back In Black“ sa im každá nota skutočne premenila na zlato, a to nehovorím iba o zaručených, stále aktuálnych a strhujúcich koncertných tutovkách ako „Hells Bells“, „Back In Black“ či „You Shook Me All Night Long“. Bonov duch sa vznáša nad skvelými kúskami ako „Givin The Dog A Bone“, „Shake A Leg“ či „Have A Drink On Me“. Nečudo, že sa dlho polemizovalo o skutočných autoroch materiálu pre „Back In Back“. Tak či onak, je to proste absolútna rocková jazda od začiatku až do konca. Totálny triumf rock ´n´rollu.

Polhodinu trvajúci DVD dokument iba umocňuje sympatie, ktoré poslucháč nadobudne zo zvukových vnemov. Film „The Story Of Back In Black“ je profesionálne natočeným dielkom o dianí v AC/DC vtedy pred dvadsiatimi piatimi rokmi. Dominujú mu zaujímavé rozhovory so sympatickými milionármi, správne „rockovo“ zostarnutými. Spevák Brian Johnson spomína na svoj príchod do kapely, bratia Youngovci si zadžemujú – najmä špinavé blues „Rock And Roll Ain´t Noise Pollution“ je v ich podaní očarujúce. Nechýbajú názory Cliffa Williamsa a Phila Rudda a množstvo zaujímavých archívnych záberov. Nie je to skutočné DVD, skôr príjemný televízny dokument. V každom prípade sa je na čo pozerať.

Chápem výhrady priaznivcov „komplikovanejšej“ hudby, viem si predstaviť, prečo asi nosil nebohý Criss Oliva zo SAVATAGE tričko s nápisom „For Those About To Suck“. V prípade AC/DC proste platí vtipné konštatovanie o tom, že nepriateľov si treba zaslúžiť. Okrem nich si AC/DC pochopiteľne zaslúžili státisíce oddaných priaznivcov po celom svete. Keď tak počúvam a pozerám DualDisc „Back In Black“, vôbec sa tomu nečudujem.