Priznávam, že kritériá, rozhodujúce o tom, či tá či oná nahrávka dostane kladné hodnotenie, nemám úplne jasne definované. Nezriedka rozhodujú drobnosti a vedľajšie faktory – konieckoncov, keby neexistovali, neexistovali by ani zaujímavé siete kapiel, prepojených personálne, geograficky či príslušnosťou k nejakému labelu.

CRAFT sú jednou z menej známych skupín na švédskej blackmetalovej scéne, predsalen menej známej, ako tá sesterská, severnejšia. Napriek tomu sa práve v krajine Tre kronor rodí dostatok kvalitných čiernokovových diel toho najtradičnejšieho razenia. Po nedávnom úspechu SHINING sa dnes hovorí o CRAFT, ktorým k (často kritickým) ohlasom v na blackmetal nezvyklo širokej škále hudobných médií dopomohla aj zmluva o severoamerickej distribúcii so Southern Lord. Teda vydavateľstvom, ktoré vďaka úspechu SUNN O))) platí za etalón kvality v extrémnych žánroch, akceptovaný i tradičnejšie zameranými novinármi.

Bolo by však nespravodlivé považovať CRAFT za dieťa slepej šťasteny. Podarilo sa im totiž skĺbiť totálnu vernosť k „pravému“ blackmetalu a zároveň neskĺznuť prihlboko do klišé, ktoré sa v tomto žánri považuje za povinnosť. Už minimalistický obal či potlač CD sa snaží o vytvorenie svojského imidžu, vyhýbajúceho sa tradičnej „warpaintovej“ symbolike (fotografia pri článku nie je aktuálna!), stavajúcej na protikresťanských základoch. Provokatívne nazvaný „Fuck The Universe“ zachádza nad rámec hudby a snaží sa o koncept, ktorý obstojí sám o sebe.

Hudba samotná nezaprie obdiv k čiernemu kovu v archetypálnej podobe, definovanej DARKTHRONE v prvej polovici deväťdesiatych rokov. Najväčším plusom nahrávky je jej brilantné prevedenie. Miesto snahy o naháňanie rýchlostných rekordov či alibisticky deklarovanej snahy o „pravosť“ (a spojenej s mizerným zvukom) sa CRAFT úspešne snažia o čistú produkciu. Na „old school“ blackmetal výborný, vyvážený a hlavne „premyslený“ sound, obohatený jemnými aranžérskymi finesami („thornsovsky“ disonantná „Destroy All“) je príjemným a nie často počutým prekvapením. Rovnako prekvapí upozadenie pre blackmetal typického dvojkopáku, ktorý je síce prítomný, ale v celkovom vyznení bicích nenápadný. Celá nahrávka sa nesie v strednom tempe (aj keď o jeho variácie nie je núdza), evokujúcom už spomenutých, personálne kedysi spriaznených SHINING (epická „Thorns In The Planet´s Side“). Aktuálnu podobu DARKTHRONE pripomenie hopsavá titulná hitovka či „Demonspeed“.

Ostro a nekompromisne satanistický imidž CRAFT podporujú koncepčné texty, ktoré sa vyhýbajú tým najprevarenejším obratom, naopak pracujú so svojskou „vesmírnou“ symbolikou, plnou ostro formulovanej nenávisti. Stále ide o blackmetal v síce „inteligentnejšej“, ale predsalen kryštalickej forme. Práve tento fakt je zrejme dôvodom, pre ktorý CRAFT vzbudzujú rozporuplné reakcie: príliš tradiční pre tých, čo od Southern Lord čakajú avantgardu v pôvodnom slova zmysle, a naopak príliš bežní pre konzumentov čierneho kovu, ktorým sú jemné odlišnosti a sofistikovanejšie postupy v zásade ukradnuté.

CRAFT na „Fuck The Universe“ skladajú poctu štýlu, ktorý sa v základnom tvare len ťažko niekam vyvinie. Spôsob, akým sa s týmto handicapom vyrovnali, je minimálne povšimnutiahodný.

„The suffering of others is not the goal but simply the means to an end
Although it certainly brings temporary pleasure into my soul as well.“