Stačí nachvíľu podľahnúť klamu, že sa na metalovej scéne nič nedeje a bum – tu to máme. V úplnej tichosti na jednom z najzvláštnejších metalových labelov Code666 vyrástli WORMFOOD, šialená, pestrofarebná a pritom stále v dobrom slova zmysle tradičná zmes z Francúzska. Pod dohľadom členov CARNIVAL IN COAL (šéf WORMFOOD Emmanuel u nich pôsobil ako štúdiový hráč) sa zrodil pokrivený obraz, zobrazujúci súčasnú i minulú tvár Francúzska.

Leitmotívom je pokrytectvo a hniloba skrytá v tme pompéznych kulís. Víťazný oblúk na obale je potemnený, rovnako ako parížske ráno, do ktorého sa ozýva zvracanie zúrivého opilca v prvej „skladbe“, lekcii francúzštiny „Leçon de Français/French Lesson“. De facto prvá riadna kompozícia „Bum Fight“ je srdcom albumu (motívy z nej sa prepletajú celou doskou), od jej ostrého štartu až do konca nahrávky je „France“ jedným záťahom, prerušovaným len ironizujúcimi scénkami. Svet uslintaných ožranov potácajúcich sa uličkami Paríža a lákajúcimi deti na cukríky je svetom WORMFOOD: skladba o starom pedofilovi – „Vieux Pédophile“ – pripomenie geniálny booklet „Servants Of Moral/Masters Of Sin“ od PUNGENT STENCH, ku ktorým majú WORMFOOD svojím prístupom blízko.

Žánrové zaradenie WORMFOOD je problémom; hľadať jeho riešenie je však zbytočným mrhaním časom. Ich sila spočíva práve v nezaraditeľnosti a neochote spoliehať sa na tradičné metalové postupy. Filmovú vsuvku strieda rečník uvádzajúci Molièrove verše, bľabotanie chromého verklikára a spinetové sólo majú miesto neďaleko od seba. V rovnako šialenom tempe sa strieda angličtina s francúzštinou, growling s čistým spevom či deklamáciou, náklepy i rockové, atmosféricky krehké či klasicizujúce pasáže. Organickosť, s ktorou sa často iba pársekundové, kontrastné fragmenty spájajú do plynulého celku je najväčšou devízou diela, ktoré sa celé v bláznivej špirále rúti bez jediného zastavenia do jediného bodu – „France“.

Je pravdou, že WORMFOOD udivujú viac než kompozičnou kreativitou tvorivosťou, s akou na prvý pokus skladajú zdanlivo nesúvisiace dieliky puzzle. Pocity déjà vu sa nad nahrávkou vznášajú ako hmla nad Seinou, nejasná, ale prítomná. „Potrava pre červy“ nie je ani black, ani death, ani heavy. Nie je jednoznačne avantgardná ani ortodoxná, nie je globálna ani lokálna. Je všetko naraz a je výborná. Vyhýba sa však vkročeniu na tenký ľad tých najťažšie stráviteľných experimentov, zachovávajúc si ľahkosť a priamočiarosť. „France“ je katarzná nahrávka, veselá a pritom smutne aktuálna, ironická, ale trefná a presná. Politická a pritom oprostená od hlúpeho moralizovania.

Jedna z platní, kde o ktorej je písať zbytočné. Treba počuť – už pre pocit z ešte nepočutého.