MANES, spolok, v ktorého radoch dnes nájdete členov THE 3RD AND THE MORTAL či ATROX, sa pomaličky, potichúčky prepracoval z pozície príjemného prekvapenia medzi kapely, vzbudzujúce jasné očakávania. Po ostrom reze a oddelení sa od ortodoxne blackmetalovej minulosti nórski podivíni skočili rovno na krížovatku krajanov ULVER (berúc do úvahy hudobnú stránku) a BEYOND DAWN (sledujúc ich imidž).

EP „[view]“ je prvou ochutnávkou po dlhohrajúcom debute novej éry, „Vilosophe“. Miestami nevyrovnaná doska ohúrila mimoriadne silnými melódiami, vytesanými rukami so skutočným „pesničkárskym“ talentom. Jedna z nich, „Terminus A Quo/Terminus Ad Quem“, poslúžila ako základ pre „[view]“. Tri regulárne remixy z prostredia mimo kapely sú viac či menej podarenými variáciami na nosný motív skladby. Bohužiaľ odlišný prístup viedol k roztrieštenosti nahrávky, ktorú je napriek krátkej stopáži problémom počúvať na jeden záťah. Kým tradičný „Terminux RMX“ je len jemne rozšumeným a roztancovaným pripomenutím „Vilosophe“, záverečný „Terminus Dei Profundis“ je noiseovou smršťou bez hlavy a päty. „Terminus Deconstructus“, symbolicky v strede dosky, je presne v priesečníku oboch prístupov. Melódiu pôvodnej skladby je ešte poznať, ale z rytmickej štruktúry neostal kameň na kameni.

Samoúčelnosť remixového pripomenutia predchádzajúcej radovky však prebíjajú nové autorské skladby MANES. „Cinder Alley“ je ešte coverom kresťanského(!) spolku „16 Horsepower“; MANES sa však pustili ďalej a znejú ako čelná zrážka ulverovského postblacku s plastikovým synthipopom dominovaným afektovaným vokálom. Predĺžením načrtnutej priamky je skladba s lakonickým názvom „Title“ a podtitulom „do istej miery inšpirované DURAN DURAN“. Je pravda, že Nórsko dalo osemdesiatym rokom A-HA, napriek tomu je podobne priznaná inšpirácia šokom. Treba však dodať, že MANES to vedia a – či už sa s pridrzlým úsmevom zabávajú na účet metalového publika alebo nie – ide im to tak, že by sa potešil aj redakčný osemdesiatkológ Dalas. Zvlášť v refréne, ktorý je puncom každej správnej popiny. Zvukový háv, decentný, ale odhaľujúci myriády elektronických (pa)zvukov, dokonca pripomenie Davida Bowieho...

Zlatým klincom EP je však skladba „The Neoflagellata Revision“. Odmietam považovať za negatívum, že útočí podpásovo priamo na prvú signálnú sústavu. Po nič neveštiacom, uvoľnenom začiatku sa spustí päťminútová disko/elektro/metalová jazda, s úžasným drajvom ťahajúca skladbu do finišu, znamenajúceho chtiac-nechtiac tlačítko „repeat“. História pamätá mnoho metalistov, snažiacich sa o tanečnú muziku, ale tak triviálny a predsa neopočúvateľný flák nesypú z rukáva ani hitparádové hviezdičky v žiare reflektorov overgroundu.

Keď k predošlým dvom odstavcom pridám trochu menej nápaditú, ale predsa svižnú a modernú „Knife & Cleenex“ znejúcu ako produkt koitu RAMMSTEIN s novými DEPECHE MODE, tri remixy kolísavej kvality a jeden uletený cover, dostávam na pravej strane rovnice jednoznačne pozitívny verdikt. Zvlášť, ak sa „[view]“ na pulty dostane s cenovkou zohľadňujúcou kategóriu „extended play“.