OBSCURE SPHINX - Emovere
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Najlepší zvuk a najlepšie svetlá, aké som v nitrianskej Starej Pekárni zažil. Zároveň bezpochyby aj jeden z najlepších koncertov. Slovenská zastávka aktuálneho turné k albumu „Paradox Hotel“ švédskych lídrov súčasného prog-rocku veru celkom právom zaknihovala viacero superlatívov. THE FLOWER KINGS sú spolu s ďalšími žánrovými veličinami ARENA a THRESHOLD treťou formáciou, ktorá v Nitre vystúpila už dvakrát. Sympatická snaha tamojších organizátorov prináša svoje plody – fanúšikovia si na miesto konania koncertov a kvalitné kapely očividne zvykli, aj druhú aprílovú sobotu ich prišli zo všetkých kútov Slovenska, Česka a Moravy pekné tri-štyri stovky.
Škoda, že na úvodné intro „Check In“ museli čakať až do deviatej, keď sa otvorenie klubu z pôvodne avizovanej šiestej posunulo zhruba o hodinu a ďalších takmer stodvadsať minút oči a uši divákov trápila projekcia DVD anglických ultra-AOR-agrárnikov PENDRAGON. Ak bolo v úmysle odradiť čo najviac ľudí od návštevy Pekárne o niekoľko týždňov, keď tam zavíta práve tento spolok, v ktorom sa preslávil klávesák ARENY Clive Nolan, podarilo sa to naozaj dokonalým spôsobom.
Viac ako dvojhodinové vystúpenie Kvetinových kráľov však za to čakanie rozhodne stálo. Po spomínanom intre, v ktorom jeho autor, klávesák Tomas Bodin vtipne skĺbil dramatické odpaľovanie raketoplánu s decentnou ping-pongovou výmenou, zahájili THE FLOWER KINGS svoju spanilú jazdu titulnou skladbou z novinky „Paradox Hotel“. Ostré riffy podladených gitár v nej nezazneli v ten večer naposledy. Najmä Hans Fröberg so svojím nástrojom pekelne podkuroval, na svoje si prišiel zvlášť vo vlastnej kompozícii „Life Will Kill You“. Nosnou časťou koncertného setu boli podľa očakávania kúsky z nového albumu, no nechýbali ani staršie opusy na čele s kompozične košatou záležitosťou „The Truth Will Set You Free“.
Album „Paradox Hotel“ a rovnako tak priebeh celého nitrianskeho koncertu perfektne vystihujú osobnosť hlavnej postavy THE FLOWER KINGS, charizmatického Roine Stolta. Tento hyperaktívny chlapík má jednoducho problém s nadprodukciou a s tým súvisiacou sebareflexiou. Z aktuálneho ozrutného dvojcédečka by sa za asistencie šikovného producenta dal urobiť úplne dokonalý, dychvyrážajúci 50-minútový album. To isté v bledomodrom platí aj o koncertoch. V momente, keď majú THE FLOWER KINGS v priebehu skladby vďaka silnému skladateľskému motívu poslucháča emocionálne v hrsti, celkom zbytočne pridávajú ďalšie a ďalšie zvukové plochy, ktoré ho z pôvodného nadšenia odnášajú do kráľovstva plaziacej sa nudy. Sledovanie koncertu, ale i počúvanie albumu je tak často prehrabávaním sa vo viac či menej zaujímavej hlušine. Možno by bolo lepšie, keby sa tie diamanty (v prípade nového albumu okrem už spomínaných najmä fantastické „End On A High Note“ a „What If God Is Alone“) dali nájsť menej namáhavým spôsobom. Ale to by musel mať samozrejme pán Stolt menej nabobtnané ego. Ešteže to zachraňuje vtipnou komunikáciou s publikom. Najmä príhoda o pohnutom osude zaujímavého nástroja - dvojkrkej kombinácie gitary a basgitary, na ktorej hrá Jonas Reingold, sa podarila. Reingold ju má vlastne požičanú od matky šéfa THE FLOWER KINGS. Tá ju od svojho syna odkúpila kedysi dávno, keď súrne potreboval peniaze (podľa jeho vlastných slov samozrejme na drogy) a rozpredával, čo sa dalo. Bolo jej krásneho nástroja ľúto, zakázala synovi predať ho niekomu cudziemu a radšej ho sama vyplatila.
Veľkou výhrou THE FLOWER KINGS je vynikajúci gitarista a spevák Hans Fröberg. Je to on, kto svojou hrou a výnimočným, zdravo špinavým hlasom ťahá hudobný výraz tejto kapely z aristokratickej nudy. Aj keď je Stolt svojím zjavom a vystupovaním na koncertoch stále jasným frontmanom kapely, diablik Fröberg sympatickým spôsobom strháva na seba výraznú časť pozornosti publika. O dobrých koncertoch sa často hovorí, že kapela na nich hrala ako z cédečka - také boli zvukovo dokonalé. V prípade Starej Pekárne to ale neplatilo. THE FLOWER KINGS tam zneli oveľa lepšie ako na novom albume „Paradox Hotel“. Trúfam si povedať, že keby ho nahrávali v sobotu v Nitre ešte raz, okamžite ho vydajú vo zvukovo hutnejšej a kvalitnejšej reedícii. Pôsobivý bol taktiež svetelný park, ktorí pre Švédov organizátori pripravili. Publikum zložené z fajnšmekrov s vekovým priemerom nad tridsať rokov jednoducho muselo byť spokojné.
Ďalším zaujímavým koncertom v Starej Pekárni bude vystúpenie Poliakov RIVERSIDE za asistencie bratislavského trháku PERSONA GRATA. Vidíme sa v Nitre, priatelia! Mekka prog-rocku na Slovensku očakáva svojich pútnikov.
Fotografie: Thorn
Look At You Now (2023)
By Royal Decree (2022)
Islands (2020)
Waiting For Miracles (2019)
Desolation Rose (2013)
Banks Of Eden (2012)
Tour Kaputt (2011)
The Sum Of No Evil (2007)
Paradox Hotel (2006)
Adam & Eve (2004)
Meet The Flower Kings (DVD) (2003)
Unfold The Future (2002)
The Rainmaker (2001)
Space Revolver (2000)
A Live On Planet Earth (2000)
Flower Power (1999)
Stardust We Are (1997)
Retropolis (1996)
Back In The World of Adventures (1995)
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Jedni z mála u nás (ne-li vůbec jediní) představitelé zatuchlého hnilobného death/doomu o sobě dávají vědět novým EP, jehož trojice chorobných songů také jasně demonstruje fakt, že tato obluda už dozrála na úroveň plnohodnotného alba. Čím dříve, tím lépe!
Pokračování, která neukončují děj, to mají těžké. Druhé Silo je pomalé, vláčné a nestane se v něm vlastně nic, co by se nevešlo do jednoho dvou dílů. Nečtenářům knih navíc nemusejí být zřejmé všechny pohnutky jednajících. Tak snad to třetí řada narovná.
Ruské skupiny většinou ignoruji, ale než jsem si všiml, že je tahle z Jekatěrinburgu, upoutal mě jejich starosvětský thrash. Nic převratného se sice neděje, spíš je to jako výlet zpět časem, ale pro pamětníka celkem dobrý.
Keith Buckley (ex-EVERY TIME I DIE) jako by se svými kumpány zkoušel štěstí v hodně melodickém metalcore, nebo možná spíše post-hardcore, ale na mě je to hodně plytké a podbízivé. BETTER LOVERS, kde působí další členové ETID, jsou úplně jiná liga.
Trochu Red Dead Redemption pro čtenářky Marianne. Pod krví a špínou se schovávají scenáristická klišé a dutá schémata revizionistických westernů. Má to sice patřičně gritty look, ale nekouše to. Spousta sentimentu a neschopnosti poradit si s postavami.
Veteráni stonerrockového stylu toho mají za sebou už hodně, ale stále jim to hodně sluší a tak i album roku 2024 v sobě nese odkaz na klasické devadesátky a tedy dobu, kdy tahle skupina tvořila po boku KYUSS historii.