Američania TOOL dnes už neodmysliteľne patria k rešpektovaným menám rockovej muziky posledných rokov. Oslavovaní ako nepolapiteľní a nenapodobiteľní experimentátori, zatracovaní i nepochopení. V každom prípade sprevádzajú ich doterajšiu kariéru rôzne iracionálne anomálie ako napríklad slušný komerčný úspech napriek nie práve najprístupnejšej a pre každého zrozumiteľnej tvorbe, pričom si neustále udržiavajú štatút kultu i oprávnenú príslušnosť k tzv. alternatívnej scéne. Za prvý zo zázrakov vo vzťahu k TOOL možno považovať prerazenie do širšieho povedomia v časoch, keď mainstream a pravidlá hudobného biznisu vysávali grungeovú scénu. Po prvom predstavení sa širšiemu publiku v podobe EP „Opiate“ a vyvolaní prvých kontroverzií okolo klipu k skladbe „Hush“ prichádza budúca veľká kapela s riadnym debutovým albumom „Undertow“. Zázrak druhý, „Undertow“ sa v nasledujúcich mesiacoch predá v počte prekračujúcom jeden milión kópií.

V porovnaní s prvým EP kapela výrazne zdokonalila svoj prejav, v ktorom možno čoraz častejšie badať klíčiace zárodky budúcej záhadnosti a absolútnej nezaraditeľnosti. TOOL vo svojom prejave zostávajú nekompromisní a priamočiari, hudba pôsobí oveľa ostrejšie a svojím spôsobom brutálne. Tvrdosť možno badať v niektorých šokujúco otvorených textoch, či už v zaujímavej výpovedi o v súčasnosti stále aktuálnej téme tolerancie v „Intolerance“, o rozpade vzťahu v „Crawl Away“ alebo otváraní vlastných rán v „Bottom“ so sugestívnym monológom známeho sebatrýzniča Henryho Rollinsa. Hudobne ťažko zaraditeľná produkcia lietajúca od rockovej podmanivosti a psychedélie po metalovú razantnosť aj dnes, po bezmála trinástich rokoch, svojimi témami a zvratmi spôsobuje zimomriavky. Maynardov jemný precítený vokál vykazuje prvé známky vývoja od „Opiate“ a výrazne prispieva k citovo vyhrotenej atmosfére, jednotlivé skladby disponujú rafinovanejšími aranžmánmi, dobre sa vzájomne dopĺňa rytmická sekcia v podaní dua D’Amour (na „Undertow“ si škrtol posledný krát, než ho nahradil po všetkých stránkach zaujímavejší Justin Chancellor)/Carey a technicky dlhoročne asi najslabší článok kapely Adam Jones prispieva s neuveriteľným citom svojimi nie príliš komplikovanými postupmi do pôsobivého celku. Napriek umeleckej vážnosti jednotlivých kompozícií nie je ťažké podľahnúť najmä dvojici „Prison Sex“ a „Sober“, pýšiacej sa podmanivým vizuálnym spracovaním, ktoré sa stalo ďalším poznávacím znakom TOOL. Na druhej strane „Undertow“ pôsobí v porovnaní s neskoršou tvorbou pomerne neambiciózne až opatrne. Snáď jediným zábleskom svetla je na „Undertow“, plnom pochmúrnej a ťaživej atmosféry, povznášajúca „4°“, ktorú však strieda vyše sedemminútová postupne gradujúca čiernota „Flood“ operujúca so symbolikou rúcajúcich sa názorov, zásad a istôt. Bizarnosť spájaná s tvorbou TOOL dostáva slovo v záverečnej znepokojujúcej zvláštnosti „Disgustipated“, v podstate zvukovom experimente s uleteným textom na pomedzí serióznej výpovede a drogového blúznenia.

Kapele toho roku pomohlo upútať pozornosť úspešné vystúpenie na populárnom festivale Lollapalooza, problémy s obsahom klipu k „Prison Sex“ ale i mierne humorná koncertná príhoda, kedy sa spočiatku nič netušiaca kapela ocitla na akcii v centre scientológov a neodpustila si následné verbálne provokácie k tejto komunite. V každom prípade za TOOL vždy hovorila ich hudba, čo sa s nasledujúcimi rokmi len potvrdilo. Akokoľvek šokujúco mohol v roku 1993 pôsobiť „Undertow“, dnes možno len konštatovať, že bol len zahrievacím kolom pred veľkými vecami, ktoré mali ešte len prísť.