Táto recenzia je jasným dôkazom toho, že na tvorbe tohto portálu sa nemalou mierou podieľajú aj samotní čitatelia. O existencii „Characters“ som sa dozvedel v Avenue od čitateľa s prezývkou Thematic. Presvedčil ma, aby som si túto nahrávku zadovážil a dnes už môžem povedať, že neľutujem.

Skôr, než prejdem k samotnému dielu, by som rád predstavil autora tohto projektu, ktorý si k nahrávaniu prizval kopu hostí zvučných mien. Robertus Henricus Dominicus van der Loo, dnes už ex-basák progresívnych SUN CAGED sa rozhodol, že svoj tvorivý potenciál zrealizuje na vlastnej sólovke. Druhou osobou tvoriacou tento projekt je Roel Mathijs William Gerardus van Helden z DELPHIAN a SUN CAGED. Títo dvaja Holanďania si k spolupráci prizvali takých zvučných muzikantov, akými sú Steve DiGiorgio, Sean Malone, Ron Baggerman, Chris Godin, James Murphy, Marcel Coenen, Joost van den Broek. Čo meno, to pojem; verím, že vám týchto muzikantov nemusím predstavovať. A ako vokalistov si zavolali posily, ktoré tiež nepatria k neznámym: Irene Jansen (STAR ONE/AYREON), André Vuurboom (SPHERE OF SOULS, ex-SUN CAGED), Arjen Anthony Lucassen, Nick Hameury (ENGINE OF PAIN).

Takže, ako sa podarilo využiť tento neskutočný potenciál? Nie na sto percent, ale aj tak som nadmieru spokojný. Excelentné výkony všetkých zúčastnených snáď ani nedávajú priestor na kritiku, tadeto proste cesta nevedie :-) Ani čo sa týka, skladania, kompozícii a melódií... Jediná vec, ktorá mi celkom nesedí, je to, že „Characters“ nie je práve najkompaktnejší celok. Pripadá mi to tak, akoby Rob na tomto albume ešte len hľadal pravú tvár FREAK NEIL INC. Akoby sa snažil niektoré skladby ušiť na mieru, pre hosťujúcich muzikantov. Či je to takto zlé, alebo dobre, o tom nebudem polemizovať, treba nechať tejto bande a ich debutu čas. Možno len treba viac „Characters“ napočúvať, alebo si počkať na nasledovníka. V každom prípade sa mi „Characters“ páči viac, ako napríklad posledný SADUS, hoci porovnávať tieto dve bandy je viac menej ničnehovoriace. Rôznorodé vokály a ich polohy, od krásneho melodického vokálu až po deathmetalový rev túto nahrávku oživujú a robia ešte zaujímavejšou. Len v „Talking Chair“ a „Beyond The Garden“ spev Irene Jansen príliš evokuje tvorbu STAR ONE a AYREON, no tomu sa asi dalo len sťažka vyhnúť. Výkon bubeníka skoro zaniká v záplave inštrumentálnych šikovností ostatných muzikantov, kto sa ale zameria práve na bicie, neoľutuje. Aj čo sa týka gitár a kláves je čo počúvať, no celý album je doslova postavený na basgitarových linkách. Miestami je až na neuverenie, čo všetko zúčastnení borci so svojim nástrojom dokážu. Ale zanechám radšej špekulácie nad inštrumentálnymi výkonmi, budem sa venovať hudbe. Ak by som povedal, že ide o moderný progmetalový album, tak nebudem ďaleko od pravdy, hoci samotné slovko „prog“ je dosť diskutabilné. No na albume sa dá nájsť dostatok momentov, ktoré potešia hlavne poslucháčov, ktorí majú radi mix rôznych hudobných štýlov. Je možné počuť vplyvy blues, funky, jazzu, rocku, elektroniky, to všetko postavené na pevných metalových základoch a pomiešane so slušnou dávkou extravagancie. Melódie, harmónie, disharmónie, riffy, rytmy, antirytmy... Všetko vkusne, nekrikľavo pospájané a uhladené.

Koncepčný album podávajúci výpoveď o frustrácii zo života podáva túto informáciu na vysokej hudobnej úrovni, ktorej v podstate nie je čo vyčítať. Snáď len, ako som vyššie spomenul, tú miernu rozháranosť a, aj napriek koncepčnosti, malú kompaktnosť. Zvukovo je tento album majstrovským kúskom a je vidno, že zúčastnení muzikanti nie sú žiadni amatéri.