Mäsiari z Oldenburgu patria ku služobne najstarším nemeckým spolkom holdujúcim kovu smrti. Ich počiatky siahajú až do roku 1989. Kariéra OBSCENITY odvtedy zaznamenala mnohé vzostupy a pády, no našťastie žiadne konce a comebacky. Zaujímavý bol ich vývin v druhej polovici deväťdesiatych rokov. Niesol sa v znamení albumov „The 3rd Chapter“ a „Human Barbecue“, v období ktorých som túto kapelu pomerne intenzívne sledoval vďaka zábavným recenziám a rozhovorom v slovenskom časopise Rock Extremum. Napriek diskutabilnej kvalite mal tento občasník rozhodne veľké čaro, pamätníci mi to isto potvrdia.
Nové tisícročie a dosky „Intense“ a „Cold Blooded Murder“ prinášajú zvýšený záujem o tvorbu OBSCENITY. Účasť na prestížnych podujatiach typu Wacken Open Air, With Full Force, No Mercy Tour či šnúre po boku SIX FEET UNDER hovorí jasnou rečou. Nový album „Where Sinners Bleed“ je teda pomyselným prihodením polienka do rýchle hasnúceho a nenásytného ohňa fanúšikovskej priazne. Nuž, drevo je to veru riadne masívne. Tvrdá thrashová kôra je v jeho prípade obrastená agresívnymi čiernymi deathovými výhonkami. Radosť pozerať na ten jasný a zdravý plameň!
Starého psa novým kúskom nenaučíš. Zvlášť keď ide o nemeckého bastarda. OBSCENITY sú zastúpcovia starej školy death metalu so všetkými pozitívami i negatívami, ktoré z toho vyplývajú. Každá jedna z desiatich nových náloží je dôkazom vysokej hráčskej a skladateľskej vyspelosti a najmä zrelosti skutočných majstrov svojho remesla. Časté zmeny atmosféry, prechody z klasických sypačiek do drtiaceho stredného tempa, melodické i tradičné slayerovsky chaotické sóla – to všetko robí z albumu „Where Sinners Bleed“ skutočnú lahôdku pre ortodoxných old school deatherov. Snahu o posun hudobnej tváre badať v prípade OBSCENITY napríklad v skladbe „Return To Flesh“. V nej sa páni gitaristi Bruns a Finger zaskveli figúrami v štýle US brutal death metalu. Vrcholových zážitkov je však v prípade „Where Sinners Bleed“ hneď viacero – od úvodnej hitovky „Obsessed With Slavery“ cez titulnú smršť až po záverečné monštrum „The Bullet That Kills“, v ktorom sa prekrásnym spôsobom oživuje duch starých SLAYER z obdobia „South Of Heaven“. Pol boda pridávam za dokonalý kingdiamondovsko-morticianovský obal!