Nemeckí EDGUY slávia so svojim siedmym albumom „Rocket Ride“ úspech po celom svete a dokonca sa im podarilo preraziť aj v takej pre melodický metal komplikovanej krajine, akou je Veľká Británia. Ich koncert na tohtoročnom Masters Of Rock patril k najlepším festivalovým vystúpeniam vôbec. Užili si ho rovnako dobre fanúšikovia, ako aj samotní hudobníci. Krátko pred koncertom si čas na naše otázky urobil gitarista Jens Ludwig.

„Rocket Ride“ je váš v poradí siedmy album. Ako ho s odstupom času hodnotíš?

Stále sa mi páči a som spokojný s jeho výsledkom. Je za ním veľa tvrdej práce. Práca na ňom bola veľmi vzrušujúca, pretože sme sa snažili priniesť nové prvky a zdá sa, že aj fanúšikovia akceptujú tieto malé zmeny. Máme za sebou množstvo koncertov, na ktorých sme hrávali nové skladby. Naživo vyzneli veľmi dobre a stretli sa s výborným ohlasom, takže som naozaj šťastný.

Po album „Mandrake“ ste boli takmer výhradne speedmetalová kapela. Od „Hellfire Club“ počuť vo vašej hudbe aj iné vplyvy. Znamená to, že speed metal vás už do istej miery obmedzoval?

Sme hudobníci a snažíme sa ďalej vyvíjať a zlepšovať. Nie je nič nudnejšie, ako prísť do štúdia a nahrávať stále dokola to isté. Sami pre seba si to musíme urobiť zaujímavé a vzrušujúce. Preto sme do našej hudby zaradili viac hard rocku, na poslednom albume aj reggae v skladbe „Trinidad“. Ak chceme našu hudbu prezentovať naozaj čestne, musíme za ňou stáť na sto percent a musí nás baviť.

Predpokladám, že na koncertoch hrávate aj skladby s nového albumu. Páčia sa publiku?

Áno, veľmi. Pri koncertoch je dôležitá v prvom rade zábava, až potom promo k novému albumu. Teraz hrávame viac festivalových vystúpení, na ktorých máme iný setlist, ale myslím, že hrávame štyri až päť nových skladieb.

V Maďarsku na festivale ma prekvapilo, že ste do setlistu zaradili aj „Trinidad“, dosť netypickú skladbu, a ľudia sa pri nej zabávali. Páči sa aj inde?

Ťažko to posúdiť, nie všade sa stretla s dobrým ohlasom, ale k festivalovej atmosfére a k zábave sa podľa mňa hodí.

S albumom „Rocket Ride“ ste prvýkrát prerazili aj vo Veľkej Británii. Prečo vám tento proces trval tak dlho a v čom sa podľa teba zmenila tamojšia situácia? Prečo sú zrazu ľudia otvorení pre vašu muziku?

Z hudobného pohľadu je Anglicko iná planéta. Má vlastné pravidlá a zákony, čo majú a čo nemajú radi. Čo nám veľmi pomohlo, bolo turné po boku DRAGONFORCE, pred ktorými sme hrali ako predkapela. V ostatných častiach Európy boli DRAGONFORCE naša predskupina. DRAGONFORCE majú v Anglicku veľa prívržencov, najmä z radov tínedžerov. Každý večer sme hrávali pred 2 000 ľuďmi. Keby sme vystupovali ako headlineri, odohrali by sme maximálne jeden koncert v Londýne pred 500 ľuďmi. Aj tento víkend sme hrali v Anglicku na Bloodstock festivale. Zdá sa, že v Anglicku sa niečo deje. A potom je dôležité hrať a hrať, ukázať ľuďom, že hráme dobrú hudbu.

Aký to bol pocit, hrať po čase opäť ako predkapela?

My s tým nemáme vôbec žiadny problém. Občas je dôležité hrať v nejakej krajine pred veľkým počtom ľudí a to bola dobrá príležitosť. Niečo podobné sme absolvovali minulý rok v Amerike s HAMMERFALL. Napríklad v Anglicku to bolo dosť náročné. Bolo treba pomáhať s produkciou, pri prestavbe pódia a pod. Keď odohráš dobrý koncert za takýchto okolností, potom ho odohráš už všade. Mali sme možno menší priestor, ale napriek tomu sme zo seba vydali maximum.

Ak hráte ako headlineri, prináša to zároveň aj väčšiu zodpovednosť, však?

Určite áno. Je veľký rozdiel hrať ako predkapela alebo ako headliner. Ak hráš ako headliner, môžeš si byť istý, že ľudia prišli na koncert, aby ťa videli. Poznajú skladby a spievajú si ich. Úplne niečo iné je hrať pred kopou ľudí, ktorí ťa nepoznajú a len tak nezaujato pozerajú. Myslím, že je to istý druh tréningu.

Ako si predstavuješ, čo do veľkosti, vaše ideálne publikum?

Ťažko povedať. Myslím, že dnes to tu bude fantastické. Presvedčili sme sa už o tom aj minulý rok. Na koncerte je dôležité, keď sa vytvorí kontakt medzi publikum a kapelou a keď sa obe strany dobre bavia. Zažil som už koncerty, kde päťtisíc ľudí narobilo taký hluk ako dvadsaťtisíc, ale sú koncerty, kde sú povedzme tri tisícky ľudí a atmosféra nie je dobrá. Ťažko sa to takto vysvetľuje.

Na vašej webovej stránke som čítala, že si užívate letné festivaly, pretože na nich môžete vidieť kapely, ktoré máte radi. Stíhaš naozaj vidieť vystúpenia kapiel, keď si sám hudobník?

Samozrejme! Teda, ak mám čas, lebo niekedy sa hneď presúvame na ďalší festival. Napríklad na Sweden Rocku hrali WHITESNAKE, JOURNEY, GAMMA RAY, ALICE COOPER a ich koncerty som si veľmi užil. Stále som fanúšik tejto hudby a WHITESNAKE, tí boli jednoducho úžasní. Je to pre mňa česť stretnúť sa s týmito hudobníkmi a zároveň aj veľká skúsenosť.

Spomínal si, že v piatok ste hrali v Anglicku na Bloodstock festivale. Ako bolo?

Veľmi dobre. Hrali sme tam už aj minulý rok, ale vtedy bolo typicky anglické počasie, takže celý čas pršalo. Tentokrát aj počasie vyšlo. Je to malý festival, okolo 2000 ľudí, ale odohrali sme skvelý koncert. Bol to perfektný "warm up" na dnešnú šou.

Aké sú vaše plány do budúcnosti?

Chceme ukončiť turné, čaká nás ešte Amerika a chystáme nové DVD. Budeme nahrávať aj dnešný koncert. Chcem natočiť viac festivalových vystúpení. Potom budeme pripravovať nový album.

Máte už demoverzie skladieb?

Nie, zatiaľ nie. Máme nápady, ale zato dobré nápady!

Vo februárovom vydaní Rock Hardu pózoval Tobi Sammet na titulke s takmer nahou ženou. Čí to bol nápad a bolo ťažké prehovoriť Tobiho na fotenie?

Nápad vyšiel priamo z redakcie Rock Hardu. Chceli urobiť niečo, o čom by ľudia hovorili. Tobi nemal s fotením s nahou ženou žiaden problém. A prečo aj? Zobral to ako zábavu a zároveň ako niečo, čo nikto nečakal. Bolo zaujímavé sledovať reakcie ľudí.

Skupina EDGUY je často spájaná so zábavou a dobrou náladou. Plánujete v budúcnosti skladať aj vážnejšie skladby?

Máme veľa vážnych skladieb. Nechceme predstierať niečo, čo nie sme. Keď sme na turné, tešíme sa z toho a užívame si. Na albume „Rocket Ride“ je veselá napr. „Trinidad“ alebo „Fucking With Fire“, ale väčšia časť skladieb má vážne, do hĺbky idúce texty. Máme radi, to, čo robíme a pozitívny postoj je našou súčasťou, takže sa to vždy odrazí aj našich albumoch.

Chcem sa opýtať na skladbu „Kingdom“ z albumu „Kingdom Of Madness“, v ktorej sa nachádzajú určité paralely s metalovou operou „Avantasia“. Možno túto skladbu vnímať ako jej predchodcu?

Čo sa týka textu, určite. Skladba je o inkvizícii, o pravde a úprimnosti k sebe samému a o lžiach. Tobi sa v tom čase veľmi zaujímal o tému inkvizície. Na „Avantasii“ začal pracovať o rok a pol neskôr. Ešte som o tom nepočul, ale môže byť.

Neplánujete s EDGUY v budúcnosti koncepčný album?

Už sme hovorili o plánoch... ale teraz určite nie. Človek však nikdy nevie. Tobi môže prísť s podobným nápadom. Ale napísať koncepčný album je dosť ťažké, pretože píšeš v podstate hudbu na text a niekedy je to problém, napasovať to tak, aby hudba aj text spolu korešpondovali.

Nebojíš sa občas o Tobiho, keď počas koncertov, behá, skáče a šplhá sa do desaťmetrových výšok?

Niekedy aj áno. Je to veľký šašo. Obyčajne sa však sústredím na svoju prácu a snažím sa nevšímať si toho malého blondiaka.