Večne trblietavý metalový drahokam, biblia extrémnej hudby, absolútny klenot, ktorý ani dvadsať rokov po svojom vydaní nestratil nič zo svojej energie, nespútanosti, zvrhlej príťažlivosti. Večná inšpirácia stoviek umelcov naprieč v podstate všetkými tvrdo-kovovými odnožami. Od death metalu, ktorý sa v polovici osemdesiatych rokov iba bábätkovsky prevaľoval v kolíske, (no riadne ostré, krvavé mliečne zúbky mu nechýbali), cez black metal začiatku deväťdesiatych rokov (EMPEROR, SATYRICON) až po súčasný metalcore (HATEBREED, THROWDOWN). Nehovoriac o thrash metale, pre ktorý SLAYER vždy boli a budú synonymom. Stopy kalifornských zabijakov sú proste badateľné na každom kroku a „Reign In Blood“, to je ich neprekonateľné vražedné dielo. Jednoducho a jasne, ak ste nepočuli „Reign In Blood“, o metale viete hovno.

Klišé o kľúčovom význame tretieho albumu pre kariéru kapely platí v prípade SLAYER do bodky. Po kvalitnom štarte v podobe debutu „Show No Mercy“ a pritvrdení (aj textovom) v progresívnom duchu „Hell Awaits“ prichádza v podobe „Reign In Blood“ katapultovanie do závratnych hviezdnych výšin, ktoré si páni King, Hanneman, Araya a Lombardo vychutnávajú v podstate až do týchto dní. Netreba snáď ani dodávať, že zaslúžene. Za veľa, ak nie za všetko, vďačia práve úspechu dosky „Reign Blood“, ktorá vyšla v októbri 1986 na značke Def Jam Records už vtedy legendárneho (hoci do tej doby najmä vďaka hip-hopu) Ricka Rubina. Po stránke zvuku a produkcie sa jednalo o diametrálny rozdiel v porovnaní s dovtedajšou tvorbou kapely. Zaujímavá je najmä rýchlosť a tvrdosť, ktorá celému albumu dominuje. Dave Lombardo pred nahrávaním zažíval jednu zo svojich prvých kritických chvílok, keď z kapely kvôli hádkam odišiel. Materiál bol nabubnovaný iným hráčom, pričom trval viac ako 40 minút. Lombardo však vzápätí dostal rozum, vrátil sa do štúdia, nabúchal svoju verziu bicích a výsledkom je necelá polhodinka hracieho času, ktorú všetci veľmi dobre poznáme. Aj z tohto pohľadu je zrejmé, aký dôležitý je tento človek pre SLAYER a ako veľa znamená jeho súčasné pôsobie aj na aktuálnej doske „Christ Illusion“.

Auschwitz, the meaning of pain
The why I want you to die
Slow death, immense decay
Showers that cleanse you of your life

Je pravda, že výčiny nacistického doktora Mengeleho sú v texte „Angel Of Death“ podané až príliš polopatisticky a typicky „americky“, s čím najmä nemeckí fanúšikovia mali dlho veľký problém. Napríklad výrazné napätie vo vzťahu medzi kapelou a mienkotvorným magazínom Rock Hard sa uvoľnilo iba pred pár rokmi. Rovnako naivné je však označovanie členov kapely za sympatizantov fašistickej ideológie, čo je hlavne s ohľadom na židovský pôvod Ricka Rubina a juhoamerické korene Lombarda a Arayu riadne absurdné. Autor skladby Jeff Hanneman je jednoducho jeden z viacerých (nielen metalových) hudobníkov fascinovaných vojenskou tématikou. Ako dieťa s veľkým záujmom počúval rozprávanie starších členov rodiny o zverstvách, ktoré sa diali vo Vietname, čo sa neskôr v mnohých podobách objavilo v jeho tvorbe. Po hudobnej stránke je „Angel Of Death“ dokonalým manifestom thrash metalu. Od prvých riffov a Tomovho neľudského vresku až po záverečné brejky Lombardových bicích. Spolu so skladbami „Jesus Saves“, „Postmortem“ a najmä „Raining Blood“ tak trochu vyčnieva nad zvyškom tej neodolateľnej výbušnej zmesy melodického anglického heavy metalu a drsného amerického hardcore a punku. Aj „Reign In Blood“ má svoje hity, v prípade týchto štyroch ide o rokmi preverené koncertné trháky. Ako veľmi si kapela váži album ako celok a ako veľmi je tento zbožňovaný fanúšikmi, to nám SLAYER ukázali nedávno na koncertnom DVD „Still Reigning“. Kompletné odohratie thrashového monolitu bolo zakončené efektným dažďom umelej krvi na hlavy troch štvrtín kapely. Jeff zostal kvôli poruche polievacieho zariadenia smiešne suchý.

The Sky Is Turning Red
Return To Power Draws Near
Fall Into Me
The Sky´s Crimson Tears
Abolish The Rules Made Of Stone

„Raining Blood“ je hymna, akých je v metalovej hudbe málo. Nezameniteľný ústredný riff láka viacerých muzikantov k vlastnému spracovaniu – podarené sú kúsky od MALEVOLENT CREATION alebo VADER (na ich fantastickom živáku „Live In Japan“), peknú pasáž si vystrihli aj IN FLAMES na svojom koncertnom „The Tokyo Showdown“. Z nemetalových umelcov zaujala určite Tori Amos, ktorá si s hudbou hlavu nelámala a použila vlastne iba strhujúci text. Nečudo, že páni zo SLAYER boli tak trochu sklamaní, ale aj tak z vďačnosti poslali Tori kopec tričiek a ďalších darčekov.

V roku 1986 dosiahli SLAYER prvý vrchol v kariére. Dnes už vieme, že nasledovali aj ďalšie. Žiadny z ich albumov nebol vyslovene sklamaním, s čistým svedomím sa môžu obzrieť aj na kritické deväťdesiate roky, keď padol nejeden thrashový titán. Z hľadiska prínosu a inšpirácie pre všetky zákutia extrémnej metalovej hudby však sotva môžeme hovoriť o hodnotnejšom albume, než je práve „Reign In Blood“.