Keď nórski matadori vydali svoj debutový album, boli moje znalosti v oblasti metalovej hudby ešte v rannom štádiu vývoja. Ak by nebolo v tej dobe istej osoby, ktorá ma zásobovala zaujímavými tipmi, tak by mnohé výborné kapely ušli môjmu zornému poľu... a to by bola nesmierna škoda. Veď okrem RED HARVEST upriamil tento pán moju pozornosť aj na takéto skvosty ako PSYCHOTIC WALTZ, NAPALM, HEATEN, MORDRED, CYCLONE TEMPLE... atď.

RED HARVEST sú už hudobne niekde celkom inde, ako v časoch vydania svojho debutu, a aj ich zostava sa podstatne zmenila. Pred štrnástimi rokmi venovali vtedajší členovia svoj čas technikou a psychedéliou šmrcnutému thrash metalu. Melodický vokál, niečo na pomedzí dnešného hardcorového prejavu a spevu Snakea z VOIVOD sa vnára do gitarových riffov v podobe vĺn tsunami. Na rozdiel od ozajstných tieto vlny nespôsobujú chaos, ale prinášajú zákon a poriadok. Výborný spev je priam až s jednoduchou gráciou zakomponovaný do rytmických podkladov. V prvej kompozícii pôsobia bicie jednoduchším dojmom, kým nezaznie „basgitarové sólo“ a v pozadí akustické gitary, až vtedy bubeník Cato ukáže svoje schopnosti v plnej sile. Obdivujem bicmanov, ktorý sa vedia so svojim nástrojom pohrať práve takýmto spôsobom, neutápajú sa v snahe ohúriť svojimi schopnosťami a aj napriek tomu excelujú. Pekne, no miestami aj celkom nenápadne dopĺňa Cata jeho kolega z rytmickej sekcie. Mrmlavý zvuk basgitary je nezameniteľnou poznávacou značkou RED HARVEST z tohto obdobia. Ak som doteraz chválil dvoch členov tejto bandy za inštrumentálne výkony, tak pánov gitaristov by som mál pochváliť aspoň štvornásobne. Celý album stojí a padá na gitarových výkonoch zúčastnených pánov, či už dôjde na klasickú thrashovú hobľovačku, melodické vsuvky alebo sóla. Pekné melodické gitary je možné obdivovať vo štvrtej „No Next Generation“, tento song je najpomalším a aj najdepresívnejším kúskom na albume. Doslova svojou atmosférou ubíja a nie je depresívny len po hudobnej stránke, rezignácia a zmar doslova sršia aj z textu. V textoch sa Nóri vŕtajú v apokalyptických víziách, kritike spoločenských pomerov, nevšímavosti a bezmocnosti jednotlivca. Hoci ostatné skladby nie sú oveľa veselšie, aj napriek tomu ma počúvanie „Nomindsland“ napĺňa viac radosťou ako smútkom. Akési oživenie nastáva hneď v nasledujúcom songu „Machines Way“, kde sa rozlieha zborový refrén do veľkou rýchlosťou deklamovaného spevu. Aj tu pozornému uchu neujde nie dokonalá angličtina, ale nebudem detailista. Ostatok albumu sa nesie presne v týchto mantineloch a intenciách, v podstate by sa dalo povedať, že už v ničom nevybočuje. Tak jednoducho sa tento album ale nedá odbiť, „Nomindsland“ nenudí ani sekundu a vždy je čo počúvať. A čo povedať o zvuku? Nie je bez chýb, no vzhľadom na rok a miesto vzniku nahrávky... Proste dnešnej dobe už celkom nevyhovuje, i keď je čistý a jasne počuť všetko, čo počuť má byť.

Som šťastný, že okrem (vo väčšine prípadov buranského) black metalu nám Nórsko dalo aj takúto kapelu. Kapelu, ktorá ukázala, že hudba sa dá robiť aj takýmto kvalitným a vynikajúcim spôsobom. Kto siahne po tomto albume, neobanuje...