Od „supergroup“ TWILIGHT sa čakalo veľa. Členovia NACHTMYSTIUM, XASTHUR, LEVIATHAN, KRIEG a DRAUGAR mali ambíciu vdýchnuť život zombie, ktorý bude dokonale reprezentovať súčasnú vlnu severoamerického blackmetalu. Istým spôsobom sa to podarilo: debut TWILIGHT je odosobnenou lo-fi hmlou vznášajúcou sa nad neudržovaným cintorínom plnom prepadnutých hrobov.

USBM vlastne pokračuje tam, kde skončil nórsky čierny kov v polovici deväťdesiatych rokov – otázka je, do akej miery je zaoceánska inkarnácia premysleným konceptom a do akej miery je hnaná rovnakými pohnútkami, včetne komicky zarputilej ideológie a pódiového prejavu. Problémom TWILIGHT je, že nedokázal prekročiť svoj tieň – i napriek snahe nepôsobiť ako regulárna kapela sa na eponymnom albume nepodarilo vytvoriť skutočne trvácny pomník (takže o tom, že druhý pokus bude a bude iný, sa šepká už teraz).

(Zaiste diskutabilný) talent všetkých zúčastnených sa vryl aspoň do jednotlivých skladieb, pohriechu umiestnených na začiatok CD. Úvodná „Woe Is The Contagion“ a hlavne hopsavá(!) „Exact Agony, Take Life“ nenachádzajú na zbytku dosky rivalov. Na rozdiel od plazivého odóru zmaru a rozkladu linúceho sa spod pera Malefica (XASTHUR) či Wresta (LEVIATHAN, LURKER OF CHALICE) sa TWILIGHT ako celok rozbehli (až na výnimky) vyššou rýchlosťou – miesto priaznivcov blackmetalu konvergujúceho k ambientu si na svoje prídu fanúšikovia minulých DARKTHRONE či dnešných CRAFT. Zostali typicky bzučiace, ostro rezajúce trylkujúce gitary a upozadený, agonický škrek, ojedinele doplnené o bublajúcu, čitateľnú basgitaru či temné závesy kláves na pozadí. Bohužiaľ absentuje výraznejšia pridaná hodnota, ktorá by TWILIGHT odlíšila od „bežných“ blackmetalových zoskupení.

TWILIGHT nahrali hodnotný prírastok do rodiny čiernych nahrávok spoza Atlantiku, no všetky očakávania dozaista nenaplnili. Otázka, či nie je celá scéna tak trochu nafúknutou bublinou, ktorá dosiahla bod, v ktorom sa už (kvalitatívne) nafukovať nedá, zostáva nezodpovedaná.