PRVNÍ HOŘE - Achtung, Sultan!
MInule jsem zase kecal. Tohle je totiž další dokonalá deska tohoto úžasného tělesa. Radost tohle poslouchat. Už zas.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Robiť rozhovor s Mikeom Terranom, bubeníkom RAGE (Axel Rudi Pell, MASTERPLAN, atď) je neobyčajný zážitok. Hyperaktívny Američan má nielen hudobný talent, ale príroda ho obdarila aj neobyčajnou výrečnosťou. Aj na strohú otázku sme dostali košatú odpoveď, pri ktorej veľakrát odbočil od pôvodnej témy a popri tom stihol neustále vtipkovať. Výber toho najzaujímavejšieho nájdete v nasledujúcich riadkoch.
Mike o sebe:
Ľudia niekedy nevedia, čo môžu odo mňa očakávať. Keď niekam prídem, zbadajú môj nápadný účes v štýle Irokéza a udržiavajú si najskôr odstup. Až po chvíli sa začnú vypytovať, kto som, a čo robím. Podľa toho zistia, že som úplne normálny. V škole som bol vždy veľmi hyperaktívny, a tak keď učiteľ niečo vysvetľoval, ostatných som zabával. Medzi bubeníkmi je veľa zábavných ľudí, sú podobne naladení ako ja. To je aj dôvod, prečo robím drum kliniky. Hrám pre ľudí, som otvorený pre akékoľvek otázky, Ľuďom rozprávam vtipy... Som rád, keď sa ľudia smejú, cítia sa dobre a bavia sa.
O neľahkých začiatkoch:
Pamätám si, že sme hrali na nejakom večierku plnom biznismenov. Čašníčky im neustále nosili jedlo a pitie. My sme sa museli tváriť veselo, veď sme hrali rock n’ roll, ale v skutočnosti sme boli strašne hladní. Boli sme veľmi radi, keď nám po vystúpení dali niečo jesť.
Amerika vs. Európa:
Zvykol som si na európsky životný štýl. V Amerike ťa odmalička presviedčajú o tom, aká je Amerika úžasná a slobodná krajina, každý sa tam chce dostať a potom zistí, že realita je iná. Amerika nemá ani vlastnú kultúru. Európania sú úplne iní. Myslím, že sa viac zaujímajú o to, čo sa deje vo svete, majú väčší prehľad o udalostiach. Zároveň to majú ťažšie, čo sa týka komunikácie. Čo štát, to iný jazyk. My to máme s angličtinou ľahké, dorozumieme sa s ňou všade, ale v Európe je človek skôr či neskôr prinútený naučiť sa druhý jazyk. Ja sa tiež učím po nemecky. Nie som v tom ešte dobrý, ale ak na mňa ľudia rozprávajú pomaly, rozumiem.
O novom albume „Speak Of The Dead“:
Je to veľmi ambiciózny album v kariére kapely. Túžili sme pracovať s klasickou hudbou, ale nechceli sme ju použiť na celej doske, aby sme nevytvorili pokračovanie „Lingua Mortis“. Prepojenie metalu s klasikou sme považovali za dobrý nápad. No v súčasnosti je veľmi ťažké prinútiť ľudí k tomu, aby si kúpili album, keď si ho dokážu stiahnuť kdekoľvek na internete. Preto sa snažíme album vždy niečím ozvláštniť, špeciálnou edíciou, bonusovými skladbami, videom, pekným obalom a podobne.
O Joachimovi Luetkem, autorovi obalov niektorých albumov RAGE:
Je to talentovaný a veľmi dobrý umelec, ktorý je dosť inšpirovaný H. R. Gigerom. Páčia sa mi covery, ktoré pre nás nakreslil, ale myslím si, že po určitom čase to chce zmenu, aby naše obaly nevyzerali podobne.
O ďalšom projekte RAGE:
Počas turné sme nakrútili koncert v Petrohrade, ktorý chceme vydať vo forme DVD. Okrem koncertu poodhalíme aj niečo zo zákulisia kapely, napr. čomu sa okrem hudby venujeme. Peavy zbiera fosílie, Victor sa venuje motorizmu a mojím veľkým hobby je pozerať sa na seba v zrkadle (smiech). Sám seba považujem za metrosexuála (smiech).
O svojom sporom oblečení počas koncertov:
Viete si predstaviť, aký veľký problém znamená na turné spotené oblečenie po každom odohranom koncerte, keď máte možnosť dať veci oprať len z času na čas? Z toho dôvodu mám na sebe počas vystúpení len šortky, ktoré po koncerte operiem. Tým mi odpadáva starosť, čo so špinavým oblečením.
Práca tourmanažéra (Mike na turné väčšinou zastáva aj túto pozíciu):
Keď som nastúpil do RAGE, najskôr som si všímal, ako fungujú všetky veci. Postrehol som, že pri koncertoch majú obrovské rezervy. Vedel som to posúdiť, pretože v Los Angeles som pracoval ako roadie a veľa som sa popri tom naučil. Zobral som si Peavyho stranou a povedal som mu, že počas koncertov im uniká strašne veľa peňazí, že manažment počas turné nie je efektívny. A že ak sa chceme hudbou živiť ďalej, bude to čoraz ťažšie, ak tento spôsob nezmeníme. Zveril mi na základe mojich skúseností túto funkciu a veci sa oveľa zlepšili. Naviac je fajn, že máme my sami ako členovia kapely nad všetkým počas turné a koncertov kontrolu.
Resurrection Day (2021)
Wings Of Rage (2020)
Seasons Of The Black (2017)
The Devil Strikes Again (2016)
21 (2012)
Strings To A Web (2010)
Carved In Stone (2008)
Full Moon in St.Petersburg (Live CD, DVD) (2007)
Speak Of The Dead (2006)
From The Cradle To The Stage (Best Of) (2004)
Soundchaser (2003)
Unity (2002)
Welcome To The Other Side (2001)
Ghosts (1999)
XIII. (1998)
End Of All Days (1996)
Lingua Mortis (1996)
Black In Mind (1995)
10 Years In Rage (1994)
The Missing Link (1993)
Beyond The Wall (EP) (1992)
Trapped! (1992)
Extended Power (EP) (1991)
Reflections Of A Shadow (1990)
Secrets In A Weird World (1989)
Perfect Man (1988)
Execution Guaranteed (1987)
Reign Of Fear (1986)
Prayers Of Steel (jako AVENGER) (1985)
MInule jsem zase kecal. Tohle je totiž další dokonalá deska tohoto úžasného tělesa. Radost tohle poslouchat. Už zas.
Trochu prog rock/metalová exhibice. Toho tydlikání a hračičkování je místy opravdu hodně. Ale tito Švédové umí i příjemné melodie a přirozeně plynoucí pasáže, takže jim to předvádění odpustím. Ostatně, když na to mají, tak proč se trochu nepředvést, že?
Žijeme ve zlatých časech českého thrash metalu! Takové období hojnosti prostě nepamatujeme. Kapely na nás chrlí v horším případě dobré, v tom lepším (i v tomto) desky výborné a my si čvachtáme jako ten pověstný manža. Více v recenzi, teď si třepu palicí.
Švédské duo se na svém dalším albu ještě více vzdálilo postrockovým kořenům a dá se tedy tvrdit, že jejich hudba odplavala do specifické formy indie rocku, který se opírá o robustní kostru shoegaze. Opět slušné album.
Další švédský power metal, kterému vlastně nelze nic vytknout. Dobří zkušení muzikanti, kvalitní produkce a chytlavé melodie. Komponování dle osvědčeného mustru, přesto to dokáže zabavit. Dám tomu ještě pár poslechů a poté zapomenu, že to kdy existovalo.
Nepřístupná a temná blackmetalová deska, která spolu s disonantní nervozitou nabízí i death/doomové nálady. Dostat se tomu pod kůži není snadné, ale odměnou je lavina emocí. Střídmá stopáž navíc ukončí ta "muka" dříve, než by to člověku urvalo hlavu.
Sofistikovaně maluje, točí vtipné filmy, v MORTAL CABINET zanechal výraznou stopu, ze Slavíka ho vyhodili, páč jeho světem je hardcore rap. A je z Rumburku, což leccos vysvětluje! Když šel pro talent, Marty si nabral hrstě. Zase ho ukázal, zpíčenec jeden.