Inštrumentálne koláže kaleidoskopu štýlov naukladali na svoju druhú dlhohrajúcu dosku táborskí C. Skúsená kapela (jej členovia pôsobili v úspešnej formácii WAAWE, klávesy u Céčok obsluhuje Tomáš Cílek z basového kombajnu DEVEROVA CHYBA) sa dnes zhodou okolností čelne stretáva s celosvetovo kulminujúcou vlnou pocitovej (post)rockovej muziky, kladúcej na prvé miesto náladu a atmosféru.

Napriek tomu, ako moderne pôsobí zmes hravých, zvonivých „britských“ gitár (špeciálnu zmienku si zasluhujú „F9HDQ??“ a „Caribig“), súdobej i retro elektroniky či artrockovej psychedelickej hmly – hardcorové korene ostávajú v ideovej rovine – „Underlove“ v mojich očiach čosi chýba. Kým každá z kapiel ustajnených u Silver Rocket nesie svoj nenapodobiteľný vklad do podľa istých kritérií homogénneho, podľa iných rozmanitého portfólia, Céčka znejú tradične – síce v intenciách dnešných trendov, ale bez jednoznačného poznávacieho znamenia (ak zaň nepovažujem zvláštny zvuk, miestami pôsobiaci roztrieštene a potláčajúci dynamiku nahrávky).

Viem si predstaviť, akými zbraňami C útočí na koncertoch: repetitívne tanečné figúry s nabaľujúcimi sa motívmi nutkajú poklepávať si do rytmu, ale ani po opakovaných posluchoch sa mi nepodarilo objaviť v nich väčšiu hĺbku a ponoriť sa do nej. Bezstarostná a veselá hudba plynie akoby mimochodom, povšimnutiahodné momenty sa vynárajú znenazdajky a rovnako rýchlo zapadajú do normálu síce príjemnej, ale až príliš ľahko plynúcej muziky bez „háčikov“, ktoré znekľudňujú myseľ a nútia ju vracať sa späť.

Hudba pri ktorej sa ľudia bavia na obidvoch stranách hrany pódia nepotrebuje slová – ďalšia paralela s tanečnou hudbou, na „Underlove“ sa spevu skutočne nedočkáte. Finálne hodnotenie záleží do veľkej miery na očakávaniach: niekomu môže na „Underlove“ chýbať viac vrstiev a viac zvukovej alchýmie, inému môže priamočiarosť a sympaticky jednoduchá pozitívna energia učarovať.