Ak grunge definoval hudobnú tvár prvej polovice poslednej dekády dvadsiateho storočia, tak THE MELVINS definovali grunge. Tvár generácie, Kurt Cobain, sa nikdy nedožil štádia, v ktorom by bol, opitý slávou, presvedčený o vlastnom géniovi – takže mená ako PIXIES a práve THE MELVINS sa objavujú v každej biografii hnutia, ktoré symbolicky ukončil jediný výstrel z brokovnice. Cesty osudu sú však ešte kľukatejšie: práve podľa skladby od THE MELVINS sa nazvali japonskí BORIS, jedni z premiantov hudobného štýlu, ktorý dnes žne úspechy zasiate v svojej dobe nepochopeným Dylanom Carlsonom a jeho EARTH. Na ich debute „Extra-Capsular Extractions“ si zakričal sám Kurt Cobain a basgitaru držal v rukách Joe Preston z – THE MELVINS.
THE MELVINS preplávali celým turbulentným obdobím vyhýbajúc sa masovému úspechu (ak zaň nerátame párročné pôsobenie pod krídlami major labelu, práve v dobe kulminácie grungeovej vlny), o to kultovejší štatút si vybudovali. Meniaca sa zostava sa opiera celý čas o dva piliere, excentrického Rogera „King Buzzo“ Osborna (Cobainovi predstavil Dave Grohla) a nedoceneného bubeníka Dale Crovera (aby som dokončil sieť vzťahov, dodám, že v NIRVANE chvíľu bubnoval).
„(A) Senile Animal“ je piatou nahrávkou na vychýrenom Ipecac Recordings, vydavateľstve Mike Pattona . Prečo toľko rečí okolo? Popravde, na tomto CD sú zaujímavejšie nitky zaraďujúceho ho do kontextu. Duo King Buzzo-Dale Crover spojilo sily s dvojčlennou formáciou BIG BUSINESS (ich dosky nájdete v katalógu Hydra Head Records); jednoduchá operácia sčítania odhalí, že na „(A) Senile Animal“ búchajú štyri ruky do dvoch bicích. Inak na „(A) Senile Animal“ nájdeme v podstate typické valivé tempo, špinavé sludge riffy a Buzzov spev, miestami silový, miestami pripomínajúci iného, ešte slávnejšieho frontmanovho skoromenovca. Zdvojenie bicích je markantné len v zopár pasážach, jeho úloha spočíva viac-menej v zahustení (skvelého) zvuku a občasných sólo eskapádach – drvivý efekt, ktorý podobnými prostriedkami dosiahli KING CRIMSON na „Thrak“, sa nedostavil.
Priznávam, že v diskografii THE MELVINS mám medzery, no v porovnaní s dielami z polovice deväťdesiatych rokov neznie „(A) Senile Animal“ výrazne odlišne – problémom je snáď len nedostatok výraznejších melódií či hitov, povedzme na spôsob ironickej „Going Blind“ z „Houdini“. Žáner, v ktorom sa THE MELVINS pohybujú, sa bez nich úplne nezaobíde, zvlášť keď nemálo skladieb na nahrávke atakuje šesťminútovú hranicu. Pod graficky vydareným obalom (s tradične vymenenou prednou a zadnou stranou a tradične z dielne Buzzovej manželky Mackie) sa skrátka skrýva dielo skupiny, ktorá svoj historický part odohrala a dnes si môže dovoliť luxus vydáť album bez tlaku vedúceho ku krkolomným pokusom o originalitu alebo „prelomovosť“.
Vďaka „hype“, ktorý obklopuje sludge/drone scénu sa na THE MELVINS dnes možno uprie o čosi viac očí: „(A) Senile Animal“ ten pohľad bez problémov ustojí.
CD k recenzi poskytli Day After records