Ak by som mal v imaginárnej ankete hlasovať o najvýznamnejšiu československú skupinu uplynulého štvrťstoročia, zrejme by moja voľba padla na UŽ JSME DOMA. Napriek tomu, že UJD nikdy neprenikli do rebríčkov a nemôžu sa pýšiť zástupom nasledovníkov. Miroslav Wanek a takmer dve desiatky hudobníkov, ktorí sa v kapele vystriedali, dosiahli inú, cennejšiu métu: sú jednou z mála domácich skupín, ktoré vo svete nemajú obdobu. Všetky prirovnania pokrivkávajú – konieckoncov koľkým našincom sa podarilo vydať dosky či opakovane koncertovať po celom svete, od USA po Japonsko a naspäť – a koľkí z tých úspešných sa nikdy nevzdali českého jazyka?
(Dvoj-)DVD „20 letů“ završuje druhú dekádu existencie skupiny, od „pätnástinovej“ výberovky „Patnáct kapek vody“ bojujúcej s personálnymi problémami, bohužiaľ zanechávajúcimi stopy na kvalite produkcie. O to väčšim prekvapením je, že na pódiu sa počas narodeninového koncertu vystriedali takmer všetky zásadné postavy, ktoré skupinou prešli. Prvý blok patril totiž v ten večer v divadle Archa rekapitulácii: tvorilo ho jedno „medley“, zložené z bez prestávky odohratých najväčších hitov z prvých piatich dosiek UŽ JSME DOMA. Najvýraznejšou postavou tejto časti je Jindra Dolanský, ktorého odchod po vydaní dosky „Uši“ predznamenal trable s nahradením pre UJD typického saxofónu i turbulentné zmeny v zostave. Práve prítomnosť Dolanského je obrovskou devízou DVD a dodáva mu punc skutočne reprezentatívneho zhrnutia doterajšej kariéry ansámblu. Okrem Dolanského a Waneka sa vystriedajú hudobníci na všetkých postoch, nezriedka v kostýmoch spriahnutých s danou skladbou (Alice Flesarová-Kalousková ako „Tradiční kočka“, vynikajúci „Vodník“ Jindru Dolanského a pocta „maľujúcemu“ členovi skupiny, Martinovi Velíškovi v „Metafyzikovi“ patria k vrcholom). Záverečná zborová „Jó nebo nebo“ je bodkou za happeningom, nasledovaným „regulárnym“ koncertom súčasnej zostavy UŽ JSME DOMA.
Z punku vychádzajúca hudba UJD dávno prekročila hranice jedného žánru. I tak trochu prekvapí, že bubeník Tomáš Paleta hrá z nôt. Rytmicky komplikovaná (bez irónie by som UŽ JSME DOMA odporúčal všetkým obdivovateľom prog-, či dokonca „math“ metalu), no vždy účelná tvorba UŽ JSME DOMA má ďaleko od prvoplánovosti; jej aranžérsku pestrosť len podčiarkuje doprovod zmiešaného speváckeho zboru Mikrochor, ktorý supluje košatosť pôvodného obsadenia a zároveň pôsobí ako tmel skladieb, pochádzajúcich zo širokého priestoru dvoch desaťročí.
Treťou súčiastkou DVD je hodinový dokumentárny film „Puding“, nachádzajúci sa na druhom disku. Cenný pohľad na zákulisie UŽ JSME DOMA, rámcovaný komentárom Jiřího Lábusa, by si občas pýtal ponor do väčšej hĺbky – ale aj takto poslúži ako dostačujúca ilustrácia dopadu skupiny (nielen) na českú alternatívnu scénu.
DVD verzia „20 letů“ (už rok je na trhu oklieštené CD so záznamom druhej časti koncertu) na absolutórium nedosahuje len kvôli technickému spracovaniu, ktoré sa neobišlo bez nedostatkov. Z pohľadu fanúšika UŽ JSME DOMA ide však o neoceniteľné dielo, z pohľadu nezainteresovaného diváka o materiál, ktorého zhliadnutie nemusí ostať bez následkov. Pozitívnych.