O niektorých kapelách radšej dopredu nevedieť, že pochádzajú z Nemecka, ktorého prínos pre metalovú hudbu zrejme nevyváži otrasný vkus a súčasné živenie stoviek premnožených ničnehovoriacich kapiel všetkých žánrov. FEAR MY THOUGHTS sú tiež Nemci a hoci toho majú povydávané už slušne, zatiaľ žiadnu extra dieru do sveta nespravili. Pre človeka s predsudkami je tým pádom skvelé, pokiaľ sa až po druhom vypočutí albumu dozvie ich nelichotivý pôvod. Prečo? Aby mu podobné subjektívne nezmysly nebránili v ocenení pozoruhodného albumu.

Tým je „Vulcanus“ hneď z niekoľkých dôvodov, pričom je zbytočné venovať sa samozrejmostiam ako skvelý zvuk a produkcia, či inštrumentálne výkony. FEAR MY THOUGHTS totiž dokázali so cťou vybojovať väčšinou vopred prehratý boj so zatuchnutou žánrovou škatuľkou. Metalcore, neothrash, new (death) metal, nazvime si ho ako chceme, v posledných rokoch okrem plagiátorov a príliš pozorných študentov nepriniesol nič extra pozoruhodné, jeho vodcom sa príliš nedarí štverať sa po klzkej šikmej ploche uniformity, mladé kapely až na vzácne výnimky nedokážu štýl kultivovať inak, ako primiešavaním vonkajších vplyvov a úprimne povedané, väčšinou zlyhávajú práve médiá a nenároční fanúšikovia, ktorí kapely pred podobné výzvy ani nestavajú. V tejto zložitej hre si FEAR MY THOUGHTS počínajú so zdravou vervou a úspešne. Okrem barličiek syntetických zvukov zostávajú verní podstate svojho štýlu, no čo je dôležité, darí sa im vyťažiť z jeho chatrných základov maximum. Väčšinou sa recenzie podobných kapiel nezmôžu na nič viac, než slová o energii a nasadení, pri „Vulcanus“ však bez hanby možno použiť vetné konštrukcie ako „skvelé aranže likvidujúce uniformitu“, či „jedinečné, nesplývajúce skladby“. Áno, album je plochý presne tak, ako možno očakávať od typickej metalcore kapely so spevákom s obmedzenou vokálnou zásobou, gitár používajúcich väčšinou jeden skreslený zvuk a klasické postupy opierajúce sa o jednoakordový základ a bubeníka so záľubou vo variáciách natriggerovaného kopáku. Túto plochu však hojne rozširuje cit pre nezaťažovanie poslucháča žiadnym „príliš“. Nič nie je príliš dlhé, nič nie je príliš monotónne a počúvanie sa mení na zážitok vďaka nepredvídateľným obmenám vcelku originálne vystavaných pasáží – čo je o to väčší výkon, ak uvážime hodinovú dĺžku albumu a počet skladieb rovnajúci sa číslu dvanásť. FEAR MY THOUGHTS sú výborní muzikanti, ktorým však nechýba základný element, odlišujúci ich od ostatnej záplavy vynikajúcich a dokonale nudných muzikantov. Obyčajná fantázia.

Nech žijú výnimky, zahanbujúce väčšinu. Veľmi sa teším na tohtoročnú novinku lídrov SHADOWS FALL. Bude vzrušujúce porovnávať ich so služobne oveľa nižšími FEAR MY THOUGHTS, ktorí rodiaci sa rok 2007 obohatili zakapávajúci žáner o naozaj nápadité dielo. „Vulcanus“ je dôkazom, že aj vernosť a konzervatívny prístup k forme nemusí nutne znamenať palec dolu. Hľadači a dobrodruhovia si ho v tejto chvíli môžu vyškrtnúť zo svojho zoznamu. Ostatní pozor na oči. Budú lietať hobliny netušených tvarov!