Dvojitá porcia nemeckého mäsa v kanadskej žemli. Prípadne inými slovami: NEAERA a FEAR MY THOUGHTS v obložení QUO VADIS a KATAKLYSM. Tak nejako sa profilovalo pondelkové menu v populárnom klánovickom klube Black Pes. Sľubná zostava kapiel so sebou priniesla snáď prvé skutočne mrazivé počasie tohtoročnej zimnej sezóny. A bol to poriadne veľký kontrast oproti podmienkam, ktoré panovali v nasledujúcich štyroch hodinách vnútri pod pódiom.
Koncert odštartovali s úderom devätnástej hodiny montrealskí QUO VADIS. Kapela sa do publika vypredaného klubu pustila bez štipky rešpektu. Technický death metal v ich podaní bol nadmieru presvedčivý. Rytmika pod taktovkou výborného bubeníka Yanica Berciera šliapala úžasne. V nasadení nezaostával ani basgitarista s vizážou Cliffa Burtona, Dominic Lapoint. QUO VADIS zahrali na ploche necelej polhodinky šesť skladieb. Urobili tak stručný prierez svojej doterajšej tvorby. Vynikajúci začiatok večera, podporený veľmi dobrým zvukom.
Nemeckí mladíci NEAERA sa pred české publikum postavili po druhý krát. Po malých zmätkoch s introm, ktoré sa na prekvapenie kapely nekonalo, chlapci spustili úvodnú skladbu z aktuálnej dosky „Let The Tempest Come“. A búrka skutočne prišla. Energia, ktorú NEAERA vrážala do publika sa vracala späť vo forme riadnej mely pod pódiom. V tom momente im ostrieľanejší fanúšikovia možno aj odpustili príliš módne účesy a občasné klišé v prejave. Kapela síce nemôže ašpirovať na technickú zdatnosť QUO VADIS, všetko ale nahrádza nespútanou energiou a mladíckou dravosťou. Klubom sa mimo iného nieslo „Let the pen be mightier than the sword“ zo skladby „The World Devourers“ z debutového albumu „The Rising Tide Of Oblivion“. Z novinky zaznela titulná „Let The Tempest Come“, „God Forsaken Soil“ alebo „I Love The World“. Po necelej trištvrtehodine čas vyhradený pre NEAERU vypršal. Zjavne spokojná kapela sa rozlúčila, aby si o pár minút neskôr mohla vychutnávať vystúpenie svojich krajanov FEAR MY THOUGHTS.
Pražská zastávka turné „The Road To Devastation“ pripadla presne na deň vydania ich nového albumu „Vulcanus“. Gro vystúpenia ale tvorili staršie skladby, v čele s vecami z „Hell Sweet Hell“. Všeobecné nadšenie spôsobila najmä „Sweetest Hell“. Jej refrén si oduševnene zaspievalo aj osadenstvo klubu. Veľmi dobre vyznela „Windows For The Dead“, hlavne jej príjemne chytľavý refrén. FEAR MY THOUGHTS odohrali vcelku solídne vystúpenie. V konkurencii pondelkového večera však nemali nárok na viac ako na pomyselnú zemiakovú medailu.
Zostava bicích určená predkapelám zmizla, aby uvoľnila priestor pre hviezdu večera, kanadských KATAKLYSM. Tí udreli krátko pred trištvrte na deväť peckou „Like Angels Weeping“ z posledného albumu „In The Arms Of Devastation“. Pokiaľ NEAERA priniesla búrku, tak partička okolo speváka Maurizia Iacona spustila priam vlnu tsunami. Kapela ani po rokoch neubrala nič zo svojho zdrvujúceho nasadenia, aj keď osadenstvo masírovala najmä vecami z novších dosiek. Za odmenu sa im dostávalo nadšených ovácií po každej odohranej skladbe. K výbornému prejavu prispel aj zvuk, ktorý sa našťastie držal na kvalitnej úrovni počas celého večera. V krátkom slede za sebou odzneli „Serenity In Fire“, „Let Them Burn“ a „Crippled And Broken“. „Teraz už viem aké to je, škvariť sa v mikrovlnke,“ prehlásil na margo podmienok panujúcich v klube Iacona. Bohvie, čo by KATAKLYSM vraveli, ak by si skúsili zahrať v pekle pražského Matrixu, tak ako na jeseň birminghamskí NAPALM DEATH (kto prežil, potvrdí)... Dostatočné zásoby vody však udržali kapelu aj fanúšikov v chode, nič tak nebránilo v spustení ďalšej prílivovej vlny. Kanaďanom svedčí v živom prevedení staršia tvorba, ako aj nová, viac-menej klasická, death metalová rovina. Dostalo sa aj na obligátny koncertný hit „In Shadows And Dust“. Koncert skončil po takmer osemdesiatich minútach skladbou „The Road To Devastation“. Kanadskí mäsiari sa postarali, s podporou výborných predkapiel, o nesmierne príjemný januárový večer. Nabudúce to bude chcieť už len o niečo väčší priestor a zážitok bude dokonalý.