Švédski EUROPE sa po druhom albume v novodobej histórii kapely vydali na turné, aby vyskúšali nielen skladby z novinky „Secret Society“, ale aj znova oživili duch osemdesiatych rokov so svojimi najznámejšími hitmi.

Koncert vo Viedni sa konal v Arene, čo je trochu väčší klub ako Planet Music, sídliaci v bývalom priemyselnom komplexe. Zvonku budova nevyzerá dvakrát lákavo, a povedzme si úprimne, voľakedy by EUROPE hranie v takýchto priestoroch ani nehrozilo. Časy najväčšej slávy však majú Tempestovci nenávratne za sebou a s tým ide ruka v ruke aj prevažne klubové turné.

Plánovaný začiatok koncertu o ôsmej sa posunul asi o polhodinu. Klub sa medzičasom zaplnil približne tisíckou ľudí, ktorí boli dôkazom, že kapela oslovuje naozaj široké spektrum ľudí. Veľké plus celého večera bolo, že EUROPE sa zaobišli bez predkapely. Keď v Arene nastala a tma a na pódium napochodovali všetci muzikanti, ľudia boli natoľko nažhavení, že žiaden „warm up“ ani nepotrebovali. Show od samého začiatku sprevádzal veľmi kvalitný zvuk, ktorý dal vyniknúť aj najmenším detailom v hudbe. Joey Tempest bol v ten večer jednoznačne vo forme. Všetko odspieval s prehľadom a bez jediného zaváhania. Svojím nenúteným prístupom k fanúšikom opäť raz potvrdil, že je jedným z najsympatickejších frontmanov na rockovej scéne. Aj ostatní pôsobili veľmi uvoľneným dojmom. Pred vyše dvoma rokmi bolo ešte cítiť, že hrajú spoločné turné po veľmi dlhom čase. Teraz z nich opadli všetky stresy a prípadné obavy a naplno sa oddávali hudbe. A tú majú v krvi. Joey zabával celé osadenstvo klubu, počas spievania stíhal vyhadzovať stojan od mikrofónu do vzduchu, alebo ho naklonil smerom do davu. Po jeho ľavej strane stál John Norum, ktorý bol v porovnaní s ním oveľa statickejší, ale hádzal jedno lepšie sólo za druhým. Pri predstavovaní ho spevák právom označil za gitarového hrdinu. Sólový koncert Johna Noruma by bol isto super zážitok... Joeymu zdatne sekundoval basák John Levén a spoza klávesov aj Mic Michaeli. Spoza bicích na všetko dohliadal Ian Haugland, zamaskovaný v čiernych okuliaroch, ktorý si vystrihol aj jedno čisto bubenícke sólo. Joey neustále hecoval publikum, aj keď to nebolo treba, pretože v klube už aj tak vládla výborná nálada. Čudná situácia nastala v prvej polovici koncertu, keď sa dopredu predrala skupina Poliakov a začala vykrikovať „Polska, Polska“, z čoho bol Joey riadne zmätený.

Čo sa týka playlistu, asi nie každému sa EUROPE zavďačili. Kto čakal skôr hitovky, dočkal sa ich, ale v obmedzenom počte. Skupina tým jasne dala najavo, že síce na minulosť nezanevrela, ale jej vývoj pokračuje ďalej. Koniec koncov prezentujú to aj dva celkom vydarené albumy, ktoré s legendárnym „The Final Countdown“ majú máločo spoločné. Zo „Secret Society“ odznelo počas večera päť skladieb: „Always The Pretenders“, „Let The Children Play“, „Getaway Plan“, „Secret Society“ a „Love Is Not the Enemy“. Skladby vyzneli naživo veľmi dobre a bolo vidno, že si už našli svojich obdivovateľov. So starších vecí zahrali EUROPE „Sign Of The Times“, „Girl Of Lebanon“ a krásnu baladu „Carrie“, ktorú Joey odspieval s čisto akustickým doprovodom, pričom druhej slohe vtisol úplne iný výraz. Refrén spieval celý klub. Z predposlednej dosky zaznela zádumčivá „Flames“, titulná „Start From The Dark“ a „Got To Have Faith“ ako prvý prídavok. Vynikajúcu „Yesterday’s News“ doplnili o vtipnú improvizáciu, keď Joey vylúdil určitý zvuk a John Norum ho vzápätí zahral na gitare. Úderná „Rock The Night“ musela nakopnúť všetkých, teplota v klube prudko stúpala. Neutíchajúci aplauz a skandovanie priviedlo kapelu veľmi rýchlo znova na pódium. Po trochu zdržanlivo prijatej „Got To His Faith“ sa o tie správne grády postaral „Cherokee“ a na úplný záver hit, bez ktorého by koncert EUROPE nebol tým pravým orechovým, „The Final Countdown“. Klub burácal a na tvárach muzikantov sa zračila radosť a spokojnosť.

EUROPE sú úžasnou živou kapelou a rokmi dozrievajú ako dobré víno. Ak ich reunion spočiatku vyzeral prvoplánovo, teraz ho hodnotím ako jeden z najlepších a najvydarenejších vôbec.

Foto: ilustračné (zdroj: internet)