Chyba nie je vo vašom CD playeri. Nemusíte vypínať, vaše nové voňavé CD „World Coming Down“ nie je poškrabané. Preskakuje naschvál. Môžete ďalej pokojne pokračovať v počúvaní. Prečo ten nechápavý pohľad? Zase niečo nie je tak, ako má byť? Že to nie je žiaden romantický úvod k ľúbostným sonátam? Žiaden text o láske? Žiadne príjemné počúvanie zasnených melódii, ktoré hrejú pri srdci? Nuž nie je. Vitajte v realite. Ak prekonáte svoje sklamanie, čaká vás zážitok s najlepším albumom, aký brooklynská štvorka kedy svetu dala.

Koľko existuje kapiel, ktoré vynájdu spoľahlivý kľúč na bezprostredný úspech a na najbližšom albume nielenže tento kľúč zavrhnú, no absolútne ho znegujú? Na druhej strane, bolo by veľmi chybné domnievať sa, že „World Coming Down“ v sebe nemá typickú melodickú tvár TYPE O NEGATIVE, a že je úplne studené a surreálne. Tieto a mnohé iné dojmy človeku napadnú, pokiaľ nad posluchom albumu príliš premýšľa, namiesto toho, aby vyzval svoje zmysly na zápas s hudbou, ktorá provokuje a nič neuľahčuje. Hudbou, na ktorej sa tentokrát vybúrila šedá eminencia brooklynskej štvorky Josh Silver, kým Peter Steele bojoval so svojimi kokaínovými démonmi a okrem desivých textov sa nezmohol na nič iné.

Letný sneh nechladí.
Raz ho vyskúšaš a nakazí ťa.
Opäť som stratil sám seba.
Je to nočná mora, no všetko je jasné.
Skončí to.
Kedy však?
(„White Slavery“)

Takmer popové melodické linky utápa sonická beznádej. Hluková stena, oproti bustrovému a reverbovému masívu predošlých albumov ešte surovejšia a bolestivejšia, s ľudskejšou stránkou horizontálnych klávesov a precítených spevov nekontrastuje. Všetky elementy zvuku vedú uhrančivý dialóg o stratách, zúfalstve a beznádeji. Iné kapely sa vám snažili predať svoj dojímavý príbeh tak, že do inotajov pomalej a čiernej zaobalili svoje prvoplánové posolstvo. TYPE O NEGATIVE z poslucháča strhávajú šaty, bičujú ho a menia ho na súčasť svojho deja, až kým zúfalo prosí o vyslobodenie. Dočká sa. Nehudobné intermezzá „Sinus“, „Liver“ a „Lung“ ušetria uši, nie však dušu. Stačí zatvoriť oči a do mysle sa vrývajú desivé obrazy feťáka, alkoholika a fajčiara, končiace jediným a nefalšovaným peklom. Nemocničné pípanie prechádza do súvislej čiary a presvedčivý plač ženy nahlodáva posledný zdravý rozum, ktorý vám zostal.

Bolo by najjednoduchšie ukázať prstom,
no na vine som iba ja.
Neodškriepim, že pravda leží v mojom odraze,
a zároveň niet pochýb,takto to ďalej nejde...
Áno, viem.
Môj svet sa rúca.
Áno, viem.
To ja som ho zničil.
(„World Coming Down“)

Bolo by chybné devalvovať album „World Coming Down“ na odyseu jedného ľudského úpadku. Možno z posledných zábleskov triezvosti sa naň zmestili aj plnohodnotné hudobné skvosty, ktoré na chvíľu dávajú zabudnúť na smrť a zúfalstvo. Zvukovo identické, dramaturgicky absolútne zapadajúce, no predsa len iné. Netreba rozoberať jemnejšiu, očividne pre rádiá stvorenú „Everything Dies“. Spomenúť treba najmä na jednu z najkrajších skladieb TYPE O NEGATIVE vôbec, ktorá navyše paradoxne znie oproti zbytku albumu veľmi optimisticky:

Povedz slová, ktoré túžim počuť,
Zovri, kusni, bozkaj, saj, líž a spáľ.
Pyromanticky, ako to ty vieš.
Som jej otrok.
Žijem, aby horela.
(„Pyretta Blaze“)

No a na záver večná inšpirácia Petra Steela, zároveň pokračovanie netradičných cover verzií, miešanec skladieb „Day Tripper“, „If I Needed Someone“ a „I Want You (She’s So Heavy)“ od THE BEATLES. Pokus o odkaz, že napriek všetkej beznádeji sa veci môžu skončiť dobre? Peter Steele sa po albume dal do poriadku, tvrdí, že je čistý a dokonca najnovšie v sebe objavil aj vieru v Boha. Po hudobnej stránke sa však táto očista skončila rozpačito. Nasledujúci „Life Is Killing Me“ bol síce príjemným rockovým albumom s viacerými skvelými skladbami, ako celok však sklamal. Čaká nás novinka „Dead Again“. Správy z tábora TYPE O NEGATIVE hovoria o ďalšom pochmúrnom období a Petrovom vyrovnávaní sa so smrťou milovanej matky. Isté je, že magickosť okamihu, v ktorom svet uzrel veľdielo „World Coming Down“, sa už nezopakuje. Teraz už ide len o to, či bude nový album podobným krokom do neznáma, alebo po vzore nemocničného „Life Is Killing Me“ iba ďalšou konformnou doskou starnúcej, rekapitulujúcej kapely.