OBSCURE SPHINX - Emovere
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
PEARL JAM od grungeového hudobného prevratu stihli dnes takmer mŕtvu scénu dávno prerásť, prežiť všetkých súputníkov a už dlhý čas patria medzi stálice svetovej rockovej scény. Ich diskografia obsahuje množstvo klasických počinov, nesúcich sa v znamení objavovania nových zákutí, hľadania nových zdrojov inšpirácie i návratov ku koreňom a tradičným istotám. Ako jedna z mála súčasných formácií dokáže dokonale prezentovať svoju rozsiahlu tvorbu v intímnych klubových priestoroch v komornej akustickej úprave, ale rovnako aj vytvoriť výnimočnú atmosféru vo veľkých halách v obkľúčení tisícov fanúšikov.
„Live At The Garden“ zachytáva kapelu na koncerte v legendárnej Madison Square Garden v lete 2003. Keďže išlo o turné k pre kapelu trochu oživujúcemu albumu „Riot Act“, prvá polovica koncertu sa popri pár typických koncertných stáliciach sústredí na vtedy aktuálny počin. Koncert otvára „Love Boat Captain“, žiadne postupné rozohrievanie sa, kapela od začiatku vyťahuje na pódiu všetky tromfy. Postupne príde rada na naživo výborne fungujúce „Save You“ a „Green Disease“, ale aj pomalšie až baladické „I Am Mine“ a „Thumbing My Way“, ktoré dôstojne dopĺňajú staršie a rokmi overené podobne ladené kúsky. PEARL JAM sprevádza prakticky od debutu „Ten“ povesť suverénnej a dokonale zohratej koncertnej kapely a v priebehu tohto koncertu to rozsiahlymi improvizáciami v „Even Flow“, či „Rearviewmirror“ len podčiarkujú. Skladby ako „Spin The Black Circle“, „Black“, „Do The Evolution“ alebo tradičná koncertná záverečná „Yellow Ledbetter“ sú súčasťou histórie a pri sledovaní tohto záznamu nestratili nič zo svojho pôvodného čara, napriek tomu, že po pódiu nebehajú nahnevaní dlhovlasí mladí muži, ale dôstojne starnúci páni s nejednou vráskou na čele. Jeden zo zázračných okamžikov prichádza v „Better Man“, kde celá Madison Square Garden spontánne spieva text spolu s Vedderom. Set list plný známych skladieb spestruje niekoľko nie bežných skladieb, akými sú napríklad pôsobivá a spytujúca „Gimme Some Truth“, „Crown Of Thorns“ (prevzatá od MOTHER LOVE BONE – pôvodného pôsobiska Amenta a Gossarda) alebo z kategórie cover verzií „Crazy Mary“ od Victorie Williams a „Baba O’Riley“ od THE WHO. Počas „Do The Evolution“ možno zaregistrovať vystrašený výraz v tvárach hudobníkov, pretože pódium zjavne reagovalo na tóny skladby a vibrácie z rad fanúšikov. Po skladbe nasleduje krátke historické okienko o tom, že niečo podobné dosiahli v rovnakých priestoroch zatiaľ len GRATEFUL DEAD, IRON MAIDEN (zmienka o heavymetalovej legende je odmenená krátkou linkou z „Number Of The Beast“) a BRUCE SPRINGSTEEN. Ďalší zo zaujímavých momentov je interpretácia „Indifference“ -- duet s undergroundovým rockovým hrdinom Benom Harperom, ktorý predtým stihne vypomôcť aj v pridávanej časti „Daughter“. Nevyhnutná bonusová časť tohto DVD obsahuje okrem možnosti sledovať počas vybraných skladieb bubeníka Matta Camerona aj niekoľko ďalších koncertných klipov, ale aj skladieb so zostrihom zákulisných záberov z priebehu turné, v prípade „All Those Yesterdays“ aj so sympatickým predstavením celého tímu zabezpečujúceho fungovanie PEARL JAM na turné. Spomedzi skladieb vydaných na kompilácii B-strán singlov a iných rarít si k doplneniu obrazovej zložky našla cestu, okrem povznášajúcej až gospelovej „Down“, aj „Dead Man“, smutná a pokorná téma, ktorá pochádza ešte z čias spolupráce Eddieho s jedným zo svojich veľkých vzorov, pakistanským spevákom world music Nusrat Fateh Ali Khanom na výbornom soundtracku k filmu Tima Robbinsa s názvom „Dead Man Walking“. „Bushleaguer“, v ktorej si Vedder nasadí Bushovu masku, vychádza z politických tém v porovnaní s ľudsky pôsobiacou „Gimme Some Truth“ príliš silene, ale aj takúto štylizáciu a angažovanosť PEARL JAM poznáme už z minulosti.
Ku koncertnému záznamu, obrazovej kvalite i obsahu a výberu skladieb nemožno mať vážnejšie námietky, rovnocenne sú zastúpené všetky predchádzajúce albumy od hviezdnej éry prvých troch albumov až po nevyhnutný a čiastočne zámerný ústup do ústrania s nasledujúcimi nahrávkami. Každý si nájde svojho favorita, ktorý bude v playliste chýbať a hodnotiť pódiové výkony jednotlivých členov by bolo len nosením dreva do lesa. Na dvoch DVD diskoch nájdete celkom tridsaťšesť poctivých songov, z ktorých niektoré písali históriu rockovej hudby začiatku deväťdesiatych rokov od skupiny, ktorá je ešte aj dnes stále výnimočným spojením hudby s názorom a pôsobivými výpoveďami, a ktorej vernosť vlastným koreňom a ideálom umožnila prežiť prichádzajúce a ustupujúce trendy.
Strhujúci koncert jednej z posledných veľkých rockových kapiel.
8,5 / 10
Eddie Vedder
- spev, gitara
Mike McCready
- gitara
Stone Gossard
- gitara
Jeff Ament
- basgitara
Matt Cameron
- bicie
Boom Gaspar
- organ, klavír
1. Love Boat Captain
2. Last Exit
3. Save You
4. Green Disease
5. In My Tree
6. Cropduster
7. Even Flow
8. Gimme Some Truth
9. I Am Mine
10. Low Light
11. Faithful
12. Wishlist
13. Lukin
14. Grievance
15. 1/2 Full
16. Black
17. Spin The Black Circle
18. Rearviewmirror
19. You Are
20. Thumbing My Way
21. Daughter (with Ben Harper)
22. Crown Of Thorns
23. Breath
24. Betterman
25. Do The Evolution
26. Crazy Mary
27. Indifference (with Ben Harper)
28. Sonic Seducer (with Tony Barber)
29. Baba O'Riley (with Steve Diggle)
30. Yellow Ledbetter
31. Bonusy:
32. Throw Your Arms Around Me (with Mark Seymour)
33. Dead Man
34. Bushleaguer
35. Fortunate Son
36. Down
37. All Those Yesterdays
Gigaton (2020)
Vault 9: Live In Seattle 12/8/93 (2019)
Let`s Play Two (Live/Original Motion Picture Soundtrack) (2017)
Lightning Bolt (2013)
Backspacer (2009)
Live At The Gorge 05/06 (2007)
Pearl Jam (2006)
Benaroya Hall - October 22nd 2003 (2004)
Live At The Garden (2003)
Lost Dogs (rarity) (2003)
Riot Act (2003)
Binaural (2000)
Live On Two Legs (1998)
Yield (1998)
No Code (1996)
Vitalogy (1994)
Vs. (1993)
Ten (1991)
No čo už len na toto mám povedať, he?!?!
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Jedni z mála u nás (ne-li vůbec jediní) představitelé zatuchlého hnilobného death/doomu o sobě dávají vědět novým EP, jehož trojice chorobných songů také jasně demonstruje fakt, že tato obluda už dozrála na úroveň plnohodnotného alba. Čím dříve, tím lépe!
Pokračování, která neukončují děj, to mají těžké. Druhé Silo je pomalé, vláčné a nestane se v něm vlastně nic, co by se nevešlo do jednoho dvou dílů. Nečtenářům knih navíc nemusejí být zřejmé všechny pohnutky jednajících. Tak snad to třetí řada narovná.
Ruské skupiny většinou ignoruji, ale než jsem si všiml, že je tahle z Jekatěrinburgu, upoutal mě jejich starosvětský thrash. Nic převratného se sice neděje, spíš je to jako výlet zpět časem, ale pro pamětníka celkem dobrý.
Keith Buckley (ex-EVERY TIME I DIE) jako by se svými kumpány zkoušel štěstí v hodně melodickém metalcore, nebo možná spíše post-hardcore, ale na mě je to hodně plytké a podbízivé. BETTER LOVERS, kde působí další členové ETID, jsou úplně jiná liga.
Trochu Red Dead Redemption pro čtenářky Marianne. Pod krví a špínou se schovávají scenáristická klišé a dutá schémata revizionistických westernů. Má to sice patřičně gritty look, ale nekouše to. Spousta sentimentu a neschopnosti poradit si s postavami.
Veteráni stonerrockového stylu toho mají za sebou už hodně, ale stále jim to hodně sluší a tak i album roku 2024 v sobě nese odkaz na klasické devadesátky a tedy dobu, kdy tahle skupina tvořila po boku KYUSS historii.