Je skvelé počuť šoubiznisom nezhýčkanú kapelu, ktorá neberie akýkoľvek svoj výtvor ako vopred podarené dielo. V poslednom čase sa premnožili chabé pokusy rôznych kapiel o re-interpretáciu vlastných či cudzích skladieb, ktoré boli doslova otrasné a dávali tak veľmi zlý obraz o dobe, ktorá kontrastuje s minulými časmi väčších a oveľa šikovnejších „prerábačov“. KORN prešli v poslednom čase možno príliš veľa „downs“ a možno práve to sa odrazilo v ďalšej neradovej, unplugged nahrávke. To, čo poslucháč v konečnom dôsledku identifikuje ako úpornú snahu priniesť pridanú hodnotu a stopy tvrdej práce, je možno iba zvukový odraz celkového zápasu jednej z najvýznamnejších amerických kapiel 90. rokov minulého storočia o existenciu a víziu pre ďalšie napredovanie. Isté je to, že po slabučkom „Live & Rare“, z ktorého veľa ľudí počulo úpadok a cestu dolu, teraz čakanie na novú štúdiovku zapĺňa záznam zo šou MTV Unplugged, ktorý našťastie priťahuje kormidlo k letu nahor.

Otázka číslo jedna: Ako je možné podať akustickou formou a pritom zaujímavo skladby hlboko podladené, až na spev príliš neoplývajúce melodikou, založené na viacnásobnej rytmike? Odpoveď, ktorá napadne ako prvá, je zároveň tá správna. KORN si pomohli celou plejádou dodatočných nástrojov a hudobníkov, ktoré sa o tú dodatočnú melodiku starajú. Nie násilným dodatočným vtláčaním melodických liniek niekam, kde očividne nepatria; naopak, triezvym a ohľaduplným dopĺňaním, ktoré v konečnom dôsledku pôsobí najmä v druhom pláne, nepúta pozornosť ako kľúčové, no vytvára paletu farieb a vypĺňa priestor do síce tichej a pokojnej, no trojrozmernej a zdravo šťavnatej nahrávky. To je spolu s následným karibsko-latinským feelingom nahrávky zároveň najväčšie plus, absolútne splnené a predčené očakávania, pôžitok pre uši a kontrast k iným pokusom iných umelcov, ktoré, akokoľvek prerobené, pôsobia väčšinou vulgárne a krikľavo. Z „Unplugged“ Američanov KORN znie plný rukáv inšpirácii, ktoré sa v tvrdom metale využiť nedajú, čo je v kombinácii s pokorou a počuteľnou väzbou s poslucháčom zároveň atribút, približujúci nahrávku medzi najvydarenejšie z histórie unplugged koncertov. KORN sa na nič nehrajú a jediný kompromis, ktorý vám napadne je Fieldy a jeho prispôsobenie sa tradičnejším basgitarovým postupom, keďže na akustickom koncerte by toho pravdepodobne z pražcov nevymlátil toľko, čo na obvyklom koncerte s podporou niekoľko tisíc wattov a plnohodnotnou aparatúrou so stiahnutými stredmi.

Featuring, ktorý neprekvapí, je Amy Lee z EVANESCENCE a jej účasť v hymne „Freak On A Leash“. Spojenie, ktoré sedí obom stranám a obe z neho rovnako profitujú. KORN majú nežný ženský hlas, zaujímavo zafarbujúci baladicky vyznievajúcu skladbu, Amy Lee si zase vyskúšala spev do podkladov inštrumentálne oveľa zaujímavejších, než je zvyknutá z domovskej kapely. Opačné garde prichádza v dvojici spojených skladieb „Make Me Bad“ a „In Between Days“, kde na pódium prichádzajú THE CURE. Tentokrát sú teda KORN tými pokornými žiakmi, na strane ktorých je potešenie a úcta. Cover verzia „Creep“ od RADIOHEAD bohužiaľ žiadnych tématických hostí nepriniesla. Skladba, ktorá posolstvom kedysi tak dokonale oslovila americké publikum (hoci paradoxne nepochopená a ukrývajúca úplne iný príbeh), funguje krásne u KORN. RADIOHEAD ju nielenže už vôbec nehrávajú, no priam ju neznášajú.

Neviem si predstaviť nič lepšie, zapadajúce do tohto momentu a fázy kariéry KORN, než unplugged živák, na ktorom kapela zvláda všetky nástrahy a výzvy podobnej nahrávky, dokonca niekoľko latiek preskakuje s veľkou rezervou. A keďže to porovnanie visí vo vzduchu, áno... NIRVANA čosi podobné zvládla s využitím oveľa menej dodatočných inštrumentálnych a aranžérskych barličiek a jej akustické vystúpenie malo oveľa zásadnejší charakter nielen pre vlastnú existenciu, no pre celú históriu hudby. KORN, ktorí sú si vo vzťahu k MTV a unplugged fenoménu s NIRVANOU v mnohom podobní, prinášajú nahrávku zásadnú čisto pre seba, ktorá však našťastie stále teší a baví. Obídem sa bez toho, že by jedného dňa tento album zaradil časopis Rolling Stone do niektorého z jeho all-time rebríčkov. Podobne ako mnoho iným ľuďom, mne osobne stačí obyčajné zistenie, že mi robí radosť.