RED HARVEST prešli od roku 1992, kedy im vyšiel debut, riadne dlhou a tŕnistou cestou. Prekonali mnoho nástrah a niekoľko prerodov, aby v tomto roku vyvrhli na svetlo sveta svoje nove dieťa „A Greater Darkness“. Od technického thrash metalu prešli cez death metal a industriál až do dnešnej podoby, keď pomiešali všetky tieto štýly dokopy, čím stvorili svoju modernú a nezameniteľnú tvár. Po celú existenciu RED HARVEST žili v akomsi (možno chcenom) ústraní a nepodarilo sa im prebojovať k absolútnej metalovej špičke. Tento stav ale nie je zapríčinený málo kvalitnou muzikou, pretože podľa môjho názoru nevydali ani jeden slabý, prípadne podpriemerný album. Škoda, zaslúžili by si viac, no čo už... Podľa všetkého doplatili na fakt, trápiaci väčšinu kapiel snažiacich sa byť originálne a neustále hľadať nové chodníčky. Len málo ľudí zaujímajú neortodoxné a niečo nové prinášajúce skupiny.

V súvislosti s novinkou sa objavilo označenie, vraj dostatočne popisujúce súčasnú tvorbu RED HARVEST: „Apocalyptic industrial paranoia metal“. Hneď úvodná „Antidote“ neostáva nič dlžná prvému označeniu. Riadne apokalyptický song (relatívne rýchly a všetko vôkol ničiaci). „Antidote“ je pre mňa jednoznačnou jedničkou, a teraz nemám na mysli poradie na albume. V žiadnom prípade však nenaznačujem, že by ostatok albumu v niečom zaostával, alebo dokonca pokrivkával. Vyššie spomínaný apokalyptizmus je nosnou atmosférou celého albumu, a pri jeho počúvaní nie je problémom pocítiť depresiu, zmar a zúfanie, ktoré skupina úspešne pretavila do muziky. Z reprákov sa na mňa valí temnota a všetko naokolo stráca farby, akoby sa som sa prepadával do tej najhoršej nočnej mory. Okrem dvoch „rýchlejších“ songov („Antidote“ a „Icons Of Fear: The Curse Of The Universe“) je album o pomalších a strednotempých rytmoch. Doslova ubíjajúca muzika, ale mňa aj napriek tomu teší. A ako stoja Nóri s industriálom? Je ho miestami len mierne cítiť, inde riadne vyčnieva, no nejde o nijaké rušivé elementy, rôzne zvuky a pazvuky sú integrálnou súčasťou produkovanej hudby. Tu mi nedá, aby som nepochválil programátora a klavesáka skupiny LRZ. Je to hudobný mág a snímam pred jeho umením pomyselný klobúk. Ani zbytok osádky sa nenecháva zahanbiť, tvrdé gitarové riffy a pestré bicie sú doprevádzané menej nápadnou basgitarou. „Spevák“ Ofu Kahn, sa vokálne pohybuje kdesi na pomedzí thrash a death metalového revu so šepkanými a hovorenými vsuvkami. Dokonca sa dajú nájsť aj „pokusy“ o skoro melodický vokál. Mimochodom, je mu veľmi dobre rozumieť. Jeho výkon síce nie je nijako výnimočný, ale v RED HARVEST sedí ako riť na šerbeľ. Z vyššie uvedeného popisu ostalo ešte slovo „paranoia“. Tak tej je na albume priam až prehnane. Konceptom albumu je téma „človek verzus stroj“, v textoch a ich odkazoch je možné paranoje nájsť dostatok. Rozdúchávajú strach z industrialno-kybernetickej budúcnosti ľudstva, takto sa nás pokúšajú varovať pred chybnými krokmi a prílišnej dôvere vede. Zaujímavým spestrením albumu je skladba „Warthemes“. Ústredným hudobným motívom tohto songu, sú pochodové bicie, ktoré určite poznáte aj zo zvučky 20th Century Fox. Pri jeho počúvaní som sa nechal uniesť mojou fantáziou do starého zatuchnutého kina, plného prachu a pavučín. Ocitol som sa uprostred hľadiska plného zmietajúcich sa zombie, kým na plátne bolo možne sledovať vojnové zábery plné krvi a zúfalstva. Áno, teším sa z tohto albumu, RED HARVEST sú podľa mňa vo vrcholnej forme. Jediná vec, ktorá sa mi na „A Greater Darkness“ vyslovene nepáči, je jeho cover. Autorom je Halvor Bodin (SATYRICON, THORNS, DARKTHRONE, EARTH). Nevýrazná, tmavá a nič nehovoriaca machuľa.

Tvorba RED HARVEST bola vždy minimálne zaujímavejšia a iná, ako tvorba väčšiny metalových kapiel. Za album „Sick Transit Gloria Mundi“ boli dokonca v roku 2001 nominovaní aj na nórsku grammy (Spelemannsprisen). RED HARVEST za roky svojej existencie nikdy nestagnovali a vždy sa vyvíjali, každý ich album bol tak trocha iný, proste vždy vedeli zachytiť vietor do svojich plachiet. Prajem im, aj nám, príjemnú plavbu.