THE CURE - Songs Of A Lost World
Návrat po šestnácti letech. Navíc víceméně autorská deska Roberta Smitha. Navazují na nejlepší kousky své diskografie a současně se zbytečně neopakují. Poslouchám to poslední dva týdny a moje dojmy stále rostou.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
„Line-up four“ KING CRIMSON z nešťastných osemdesiatych rokov som nikdy nepreferoval, i keď práve z neho sa vyvinula dnešná, veľmi výživná podoba jednej z posledných skutočne progresívnych kapiel, ktoré si pamätajú ešte koniec „sixties“. V ére trojice jednofarebných albumov – bordového „Discipline“, žltého „Three Of A Perfect Pair“, modrého „Beat“ – sa však začali písať videodejiny KING CRIMSON, zvečnené na dvoch videokazetách z rokov 1982 a 1984.
Archivárska posadnutosť a perfekcionizmus Roberta Frippa nevyhnuteľne viedli k znovuvydaniu oboch záznamov na digitálnom nosiči. Novým názvom a (pre poslednú dekádu) typickým obalom od P. J. Crookovej obdarený disk našťastie pokračuje v línii dévédéčiek KING CRIMSON, hravo preskakujúcich latku priemeru.
Najpríjemnejším prekvapením je, že za 25 rokov od natočenia zostarol len obraz. Dnes až smiešne pôsobiace archaické televízne efekty „zdobia“ hlavný program DVD („Three Of A Perfect Pair – Live In Japan“). Zábery zo zákulisia japonských koncertov (na každom DVD KING CRIMSON pochádza hlavný koncert z krajiny vychádzajúceho Slnka) sa prelínajú s reprezentatívnym výberom skladieb, odohraných doslova „dnešným“ štýlom. V kimone oblečený extrovert Belew, chladný anglický gentleman Fripp, holohlavý basový génius Levin a mlado vyzerajúci, no nemenej legendárny Bill Bruford konieckoncov hrali na pre dnešné vnímanie Karmínového kráľa prelomovom albume „Thrak“ o viac než desaťročie neskôr a definovali takmer metalový zvuk KING CRIMSON tak, ako vydržal dodnes. Jediným osemdesiatkovým artefaktom sú Brufordove elektronické bicie a Belewov exaltovaný spev, pripomínajúci TALKING HEADS (v ktorých radoch Belew konieckoncov pôsobil).
Koncert zachytáva všetky trademarky KING CRIMSON: pesničkovosť (v relatívne jednoduchších skladbách zo spomínaných troch dosiek), inštrumentálnu dokonalosť a experimentovanie nielen so štruktúrou skladieb, ale i s nástrojmi a zvukmi – Robert Fripp bol vždy rovným dielom „tradičný“ gitarista a zároveň pionier nových spôsobov využitia gitary, ktoré viedli k na jednej strane k ambientným soundscapes (vydávaných na neskorších sólových albumoch) a na strane druhej k obohateniu soundu KING CRIMSON o nové zvukové efekty, dopĺňajúce Belewove netriviálne, no predsalen štandardnejšie riffovanie. Samozrejmosťou sú početné improvizácie, do ktorých sa skupina až zarážajúco plynulo ponára a ktoré dokonale ilustrujú súzvuk celej štvorice – to všetko bez akejkoľvek demonštrácie hudobníckeho ega, vždy v službách KING CRIMSON.
Druhá časť DVD pochádza z roku 1982 z francúzskeho Fréjus. O komornejšom koncerte platí prakticky všetko napísané vyššie (akurát miesto TV kamery bol set snímaný na film). Fajnšmekri si pochutnajú na ďalšej verzii „Larks’ Tongues In Aspic Part II“, variácie na jednu tému, ktorá sa prelína celou históriou KING CRIMSON a ktorá patrí vo všetkých inkarnáciách k tomu najvzrušujúcejšiemu, čo sa na nosiči, ktorý ju nesie, nachádza.
Vyzdvihovať detaily by bolo ochudobnením potenciálneho diváka: genialita KING CRIMSON beztak spočíva v tom, že každého dokáže osloviť čímsi iným. Okrem hudobníkov, schopných analyzovať každý dotyk Tonyho Levina a jeho Chapman sticku, si na svoje prídu aj tí, čo majú radi „len“ dobré pesničky. „Neal And Jack And Me“ je v prvom rade záznam vitálnej skupiny, ktorá si svoje vystúpenia, plné dialógov nielen na pódiu, ale aj smerom k divákom, naplno užíva (a tu je ten rozdiel oproti trochu chladným doskám z toho obdobia) a len tak mimochodom každou skladbou píše históriu.
„Neal And Jack And Me“ je aj napriek veku v prvom rade záznam vitálnej skupiny, ktorá si svoje vystúpenia naplno užíva a len tak mimochodom každou skladbou píše históriu.
8 / 10
1. Three Of A Perfect Pair (Live In Japan 1984)
2. No Warning (Live In Japan 1984)
3. Larks' Tongues In Aspic Part III (Live In Japan 1984)
4. Thela Hun Ginjeet (Live In Japan 1984)
5. Frame By Frame (Live In Japan 1984)
6. Matte Kudasai (Live In Japan 1984)
7. Industry (Live In Japan 1984)
8. Dig Me (Live In Japan 1984)
9. Indiscipline (Live In Japan 1984)
10. Sartori In Tangier (Live In Japan 1984)
11. Man With An Open Heart (Live In Japan 1984)
12. Waiting Man (Live In Japan 1984)
13. Sleepless (Live In Japan 1984)
14. Larks' Tongues In Aspic Part II (Live In Japan 1984)
15. Elephant Talk (Live In Japan 1984)
16. Heartbeat (Live In Japan 1984)
17. Waiting Man (Live In Frejus 1982)
18. Matte Kudasai (Live In Frejus 1982)
19. The Sheltering Sky (Live In Frejus 1982)
20. Neal And Jack An Me (Live In Frejus 1982)
21. Indiscipline (Live In Frejus 1982)
22. Heartbeat (Live In Frejus 1982)
23. Larks' Tongues In Aspic Part II (Live In Frejus 1982)
24. Sleepless (promo video)
Neal And Jack And Me (DVD) (2004)
Eyes Wide Open (DVD) (2003)
The Power To Believe (2003)
déjà VROOOM (DVD) (2000)
The ConstruKction Of Light (2000)
THRAK (1995)
Three of a Perfect Pair (1984)
Beat (1982)
Discipline (1981)
Red (1974)
Starless and Bible Black (1974)
Larks' Tongues in Aspic (1973)
Islands (1971)
Lizard (1970)
In The Wake Of Poseidon (1970)
In The Court Of The Crimson King (1969)
Vydáno: 2004
Vydavatel: Discipline Global Mobile
Bonusy: video k "Sleepless", fotogaléria, prehľad diskografie
Pravdou jest, ze z novejsi tvorby jsem na vyssi vetvi, ale uprit se jim neda, ze to slapalo vzdycky.. 8-)
Návrat po šestnácti letech. Navíc víceméně autorská deska Roberta Smitha. Navazují na nejlepší kousky své diskografie a současně se zbytečně neopakují. Poslouchám to poslední dva týdny a moje dojmy stále rostou.
Bilanční a v rámci možností i moderní album zároveň. Typičtí BODY COUNT místy výrazně oživení působením hostů. Album sotva překvapí něčím neotřelým, ale dá se mu odolávat jen do prvního výkřiku "madafaká". Pak už je to zase všechno zpátky v 90's.
Faust a spol. tentokrát více přitlačili na pilu a natočili o poznání méně přátelskou desku. Více black metalu a méně zjemňujících prvků. I tak je materiál pěkně diversifikovaný, jen je méně přístupný a chybí mu ona zpěvnost, vzletnost a naléhavost.
Čistý death/doom. Špinavý, jeskynním marastem až po krk nasáklý. Ale také spíše jednoduchý, držící se jako klíště žánrových standardů bez nejmenší ochoty alespoň základně experimentovat. Co mu však nechybí, je tolik potřebná neotesanost a hrubozrnnost.
Nejvíce přístupná deska GAEREA. Portugalci sice stále preferují rychlá tempa, ale materiál zároveň různě zahlazují, kudrnatí a zjemňují. A vesele do něj integrují jeden post-metalový prvek za druhým. Black metal pro masy, nicméně velmi pěkně složený.
(Raw) blackmetalový projekt z pokojíčku se vším všudy. Tentokrát za materiálem stojí osoba pohlaví něžného. Slyším za tím trochu SATANIC WARMASTER, SARGEIST, ORDER OF NOSFERAT a nebo také WINTER LANTERN. Jednoduchá, leč dobře poslouchatelná deska.
Debutové album hardcore kapely, která je složena ze členů ve svém žánru vyhlášených švédských skupin OUTLAST a VICTIMS. Dvacet minut nekompromisního nátěru brousícího až do oblasti crustu.