MASTERPLAN momentálne koncertujú so SAXON po Európe a každým dňom sa čoraz viac zžívajú v novej zostave. Krátko pred viedenským koncertom som sa porozprávala s gitaristom Rolandom Grapowom nielen o novom albume „MK II“, ale aj o odchode Uli Kuscha a Jorna Landeho z kapely. Roland zároveň prezradil, ako sa mu žije na Slovensku.

Ako si zatiaľ spokojný s priebehom turné?

Turné prebieha veľmi dobre, hoci nám vypadlo zopár vystúpení v Bulharsku, Rumunsku a Maďarsku...

Prečo?

Nemám ani šajnu, fakt netuším. Dôležité je, že turné pokračuje ďalej, čaká nás posledná tretina.

Na poslednom turné so CIRCLE II CIRCLE ste hrali ako headlineri, teraz podporujete SAXON. Vnímaš to ako krok späť?

Nie priamo. Je jasné, že sem-tam treba urobiť krok späť. Prešli sme si ťažkým obdobím, čo súvisí so zmenou zostavy. Najprv sa však musíme zohrať a k tomu potrebujeme 10-15 koncertov. V starej zostave sme už boli na seba zvyknutí, vedeli sme, ako jednotliví členovia reagujú, teraz sa to musíme znova naučiť. Na druhej strane je fajn, že môžeme predskakovať takej kapele, ako je SAXON, ktorá je relatívne dlho na trhu. Ľudia prídu na jej koncert, MASTERPLAN im možno nič nehovorí, ale pozrú si aj nás ako support a trebárs sa im zapáčime, kúpia si naše CD. Každopádne tým môžeme získať viac fanúšikov.

Momentálne máte novú zostavu. Mohol odchod Jorna Landeho a Uli Kuscha vážne ohroziť ďalšiu existenciu kapely?

Každopádne. Bolo to už na hranici. Keď sme sa v septembri stretli s Janom (basgitarista Jan S. Eckert, - pozn. aut.) a Axelom (klávesák Axel Mackenrott, - pozn. aut.) a začali sme písať skladby, vedeli sme že to bude veľmi ťažké, že sa musíme navzájom podporovať. Dosiahlo to určitú úroveň, ktorú sme nedokázali pochopiť a nevedeli sme, čo bude zajtra.

Mal si strach, že stratíte fanúšikov?

Nie, nemyslím. Pretože naša hudba, to nebol len Jorn, ale kombinácia prvkov nás všetkých.Väčšina materiálu pochádza odo mňa, na dvoch predošlých doskách ako koproducenta, teraz na novej ako producenta. Urobili sme zopár maličkostí, hlas nového speváka je trochu iný, ale v princípe je to stále MASTERPLAN. Ak nás teraz niekto nemá rád, tak sú to ortodoxní Jornovi fanúšikovia, ktorým je jedno, či hráme blues alebo rock. Ich nemôžme presvedčiť. Sme melodická metalová kapela a pracujeme s prvkami, ktoré sa u Jorna vôbec nevyskytujú.

Aký je to pre teba pocit, že opäť spolupracuješ s Mikom Terranom?

Skvelý pocit. Je to človek, na ktorého sa môžem stopercentne spoľahnúť. Za ten čas, čo sa poznáme, zhruba jedenásť rokov, som v ňom spoznal dobrého a úprimného človeka. Jeho príchodom sme len získali, lebo hoci Uli je dobrý bubeník, má dobré nápady a píše dobré skladby, naživo má isté hranice, pričom Mike je už opticky oveľa silnejší aj čo sa týka osobnostnej stránky. Ľudia, ktorí ho nepoznajú tvrdia, že vyzerá hrozivo, a pri tom to nie je vôbec pravda. Je to totálne milý a zábavný človek.

Speváka Mika DiMeoa si objavil vďaka internetu. Čítala som, že si mu zo začiatku nepovedal, že Uli opustil kapelu. Mal si strach, že neprijme vašu ponuku?

Nie tak celkom. Pre Mika sme sa rozhodli obidvaja s Ulim, bolo to naše spoločné rozhodnutie. Mike mal prísť okolo 10. – 15. septembra ku mne na Slovensko a šesť dní pred tým Uli z kapely odišiel. Cestou z letiska do štúdia som mu všetko vysvetlil.

Poďme sa porozprávať o novom albume. Nakoľko mohli noví členovia ovplyvniť materiál?

Pracovali sme ako tím a pri vymýšľaní sme sa navzájom doplňali, čo bolo veľmi dôležité. Opäť som mal pocit, že sme MASTERPLAN. Mike DiMeo vymyslel napríklad spevové linky do „Lost and Gone“ a pracoval s prvkami, ktoré by sa napríklad Jornovi nepáčili. Nechcel však zároveň meniť štýl MASTERPLAN. Mike Terrana nebubnoval progresívne, ale tak, aby sa bicie hodili do jednotlivých skladieb.

V čom vidíš najväčšie rozdiely medzi novým albumom a jeho predchodcami?

Prvý album nemožno vôbec posudzovať, pretože vznikal za zvláštnych okolností. S Ulim nás vyhodili z HELLOWEEN, mali sme napísané skladby, určené pôvodne pre HELLOWEEN, napríklad aj taká „Enlighten Me“. Ostatné vznikli potom, keď sme už mali zostavu. Mal som v talóne veľa skladieb. Písal som ich bez toho, že by som pomýšľal na nejakú inú kapelu. Skladby ako „Heroes“, „Kind Hearted Light“ už vznikli v spolupráci s ostatnými. Bolo to zvláštne, pretože tie skladby som písal dva-tri roky sám a naraz sme na nich pracovali spoločne. Tímová práca bola super. Druhý album „Aeronautics“ bol iný, cítiť na ňom väčší vplyv Jorna. Axel mal na ňom dve skladby, Jan jednu... Nevyvinulo sa to všakdobre, pretože ako sa hovorí, priveľa kuchárov jedlo skôr pokazí. Z tohto pohľadu znie nový album s novou zostavou inak. Dával som pozor, aby išiel jedným smerom a je orientovaný viac na skladby samotné, nie je natoľko vyhratý, progresívny, je skôr jednoduchší. Melódie idú ľahko do uší a refrény sú dobré na pospevovanie, a to bol môj zámer.

Máš na „MK II“ obľúbenú skladbu?

Mám ich viacero: „Call The Gypsy“, „I’m Gonna Win“, v nej vymyslela melodický motív moja priateľka. Je super, že moja priateľka ma dokáže inšpirovať. Mám rád „Heart Of Darkness“, balady, tie spieva Mike fantasticky. Aj „Lost And Gone je skvelá vec. Spomenul som hlavne heavy veci, viem, že metal je dôležitý (smiech). „Warrior’s Cry“...

Vlastne celý album... (smiech) 

Napríklad obľúbenou Vovinou skladbou je „Take Me Over“, páči sa jej moderný nádych skladby.

Na promo fotky ste sa nechali vyfotografovať na hrade Vígľaš. Čím ťa tento hrad očaril?

Pre metal je typické takéto prostredie, ktoré súvisí so starými stavbami a históriou. V okolí je veľa pekných hradov a zámkov, ale tento ma zaujal preto, že je to ruina. To sa mi dokonca páči viac. Inak, bolo tam strašne chladno. Fotili sme to niekdy v októbri. Fotky bez pozadia, tie, kde kráčame, sme fotili u mňa v obývačke. Fotografka ich následne upravila na počítači. Je úplne jedno, kde čo fotíš, môžeš si to potom upraviť, ako chceš. Spolupracovali sme s fotografkou, ktorá fotila aj RAGE alebo PRIMAL FEAR (Katja Piolka, - pozn. aut.).

Pred istým časom si si zriadil na Slovensku svoje nahrávacie štúdio. Ako reagujú tvoji kolegovia, keď musia za tebou jazdiť?

Reagujú veľmi pozitívne. Nahrávali sme v októbri, keď nebolo pekné počasie. Ideálne by bolo, keby prišli do konca septembra, vtedy je tu krásne. Mám záhradu, takže sme si popri práci grilovali. Poukazoval by som im aj viac, ale žiaľ, pracovali sme tak tvrdo, že sme nemali veľa času. Páči sa im aj tamojší pokoj, ktorý je veľmi inšpirujúci. Hovorili mi, že si dokonca oddýchli. Je tam naozaj kľud, málo ľudí. Žijem tam s priateľkou, so psami, s jej rodičmi. Je to iné ako v Hamburgu.

Takže neľutuješ, že si sa presťahoval?

Stále som doma v Hamburgu. Keď skúšame, alebo sa chystáme na turné, alebo keď musím platiť dane, ale čo sa týka rodiny, aj toto je môj domov. Bývam teraz u svojej priateľky. V Hamburgu mám svoju rodinu, mamu a bratov. Mama bola pred časom prvýkrát na Slovensku a veľmi sa jej tu páčilo. Brat má priateľku a obaja veľmi radi jazdia na motorkách. Keď videli tú krásnu prírodu, naplánovali si cestu do hôr. Nie z Hamburgu, to by bolo príliš ďaleko, ale možno z Mníchova alebo z Viedne. Ešte sa musím naučiť jazyk, k tomu sa musím prinútiť.Viem niektoré slová a vyrozumiem z kontextu, o čom sa hovorí, ale ešte nerozprávam.

Nie je žiadnym tajomstvom, že spolu s Kaiom Hansenom a Michaelom Kiskem pripravujete spoločný projekt.V akom štádiu sa momentálne nachádza?

Je to v úplných začiatkoch. V priebehu dvoch-troch rokov sme sa stretli asi trikrát a dohodli sa, že spolu niečo nahráme. Po skončení turné začnem písať skladby, ale nie len pre projekt, ale aj pre MASTERPLAN. Väčšinou je normálne spraviť si pauzu, ale ja chcem pracovať. Tento rok si strašne vychutnávam. Na jeseň budem v Hamburgu a pustím Michaelovi prvé dve skladby a ak sa mu budú páčiť, pridá sa Kai. Tento rok by sme mohli pomaly začať.

Zmenil snáď Michael Kiske svoj ostrý postoj k metalu?

Máličko. Hneď nám však povedal, že aby sme skladby napísali my s Kaiom, že on písať nechce. On tvorí väčšinou baladické, popové skladby. Nemá rád brutálne veci, ale také, ako napríklad „Dr. Stein“ alebo „I Want Out“, ktorým nechýba humor. Je dôležité, že sa navzájom rešpektujeme ako hudobníci i ako skladatelia. Uvidíme, ak bude záujem a nahráme album, chceli by sme potom odohrať aj zopár koncertov. Nechceme to ťahať do rozmerov GAMMA RAY či MASTERPLAN, ale bude to naše ďalšie dieťa.

Teším sa na to a držím vám palce.

Ďakujem. To budeme potrebovať!

Aké plány máte s MASTERPLAN tento rok?

Turné so SAXON končíme v Anglicku, potom nás čakajú koncerty v Japonsku a v Kórei a potom festivaly – Earthshaker Rock a Metal Universe na Slovensku.

Iba dva festivaly? Žiadny Wacken, Balingen, či Sweden Rock?

Nie. Boli sme na turné a nikto o nás nemá záujem. Wacken možno na budúci rok.

Ďakujem za rozhovor.