Tretí pokus (prevažne) hardcorového labelu Hydra Head Records preniknúť do blackmetalového podzemia nesie opäť švédsky rukopis. „Dödsvisioner“, druhý album jednočlennej skupiny BERGRAVEN vychádza v Európe pod hlavičkou nekompromisného, no kvalitného vydavateľstva Total Holocaust Records.

Black metal v podaní Pära Gustafssona pokračuje v burzumovskej línii – album je orámovaný dvoma verziami (v kontexte nahrávky vrcholnej) skladby „Döende“, ktorá vďaka pomalému tempu a použitiu syntetických zvukov, vychádzajúcich akoby odnikadiaľ, evokuje práve diela Varga Vikernesa. BERGRAVEN neskrýva európsku školu – krajina pôvodu sa nezaprie, podobnosť s krajanmi SHINING, stavajúcich na tých istých základoch, je neprepočuteľná.

Kým Kvarforth a jeho permanentne sa meniaca kapela posúvali na každom albume svoj štýl ďalej takmer až k artrocku, BERGRAVEN akoby sa odštiepil z polozabudnutej shiningovskej dvojky „Livets Andhällplats“. Black metal je tu vyjadrením pocitov, nie ventilom nenávisti. Novinkou je použitie steel gitary (najvýraznejšie v inštrumentálkach „Av saknad släcker jag ljuset“ a „Det man med själen...“, aj keď spolu s akustickými intermezzami ide skôr o efektnú odbočku, než o pokus o inováciu žánru.

Hudba BERGRAVEN je pestrá a na prvý pohľad mimoriadne pôsobivá, no temer sterilná (a relatívne málo trvanlivá). Akoby si Hydra Head do svojho katalógu plného graficky a zvukovo skvelých dosiek vyberali podľa až príliš úzkostlivých kritérií, v konečnom dôsledku priemerujúcich akékoľvek výrazné odchýlky od normálu, bohužiaľ aj tie pozitívne. „Dödsvisioner“ sa síce ťažko dostáva z prehrávača, no ani po opakovaných posluchoch vo mne nedokáže vyvolať kýžené emócie.

Finálny verdikt je problematický: sám Pär Gustafsson sa bráni škatuľke black metal a ako inšpiračné zdroje spomína temnotu Joy Division či Chrisa Isaaka, no ani voľné hranice čierneho subžánru nedokáže skutočne prekročiť (na rozdiel od – povedzme – LURKER OF CHALICE, ktorého tohtoročný album vzbudzuje mimoriadne očakávania). Na druhej strane „Dödsvisioner“ je bez debaty aspoň formálne kvalitným dielom, ktoré nikoho skutočne nekopíruje, akurát samo o sebe nedokáže oslniť a nechať zabudnúť na všetky prirovnania.

Je to album, ktorého kúpu zrejme neoľutujete, no ak sa rozhodnete ušetriť, vlastne o nič neprídete. Ak ste ešte stále na pochybách, celý album si môžete vypočuť na stránke Hydra Head.