V deväťdesiatych rokoch zúril v televíziách boom amerických mysterióznych seriálov, ktoré sa vyznačovali jednotnou dejovou líniou, ťahajúcou sa naprieč časťami, dokonca i niekoľkými sezónami. O tých, ktoré boli úspešné, sa hovorilo ako o kultových. Úprimne povedané, ono to vlastne ani nešlo inak, ako „buď alebo“. Buď divák pozeral všetko alebo nič, niečo medzi logicky vôbec neexistovalo. Potom sa však typický seriál posunul niekam inam – na pôdu minipríbehov nepresahujúcich štandardizovaných štyridsaťpäť minút. Život však beží ďalej, vlny opadávajú, iné sa dvíhajú. „Kultový“ seriál „24“ bol jednou z prvých lastovičiek novej éry zamotaných superpríbehov, celú pointu dokonca dotiahol do takmer absurdných extrémov. Podarilo sa mu však vydláždiť cestu ďalším. Seriál „Lost“ bol síce zaujímavý, no čím viac preháňal v zamotávaní a „mysterióznosti“, tým viac strácal na atraktivite. Veľkú stopu po sebe zanechal až ďalší záujemca o pomyselný trón. „Prison Break“ priniesol jednoduchý príbeh z reálneho prostredia, ktorý, keď sa začal košatiť, namiesto do strán šiel do hĺbky. Diváci boli nadšení, v rekordne rýchlom čase kúpila pre slovenský mediálny trh seriál televízia Joj, od tejto jesene si ho bude môcť konečne vychutnať aj český divák.

Michael Scofield je úspešný mladý muž, ktorý za peniaze, ktoré mu zo životnej poistky zanechala po smrti matka, vyštudoval architektúru. Darí sa mu finančne, je zodpovednou a vyzretou osobnosťou. Jediným problémom v jeho živote je jeho brat Lincoln Burrows. Živí sa na hranici zákona, neustále pláva v problémoch a práve dosiahol nové dno. Za vraždu brata viceprezidentky Spojených štátov ho odsúdili na elektrické kreslo. Michael nad bratom láme palicu. Čoskoro sa však dozvedá, že sa do „vraždy“ Lincoln zaplietol preto, aby splatil peniaze, ktoré si kedysi požičal od pochybných ľudí a následne venoval Michaelovi pod zámienkou polovice životnej poistky po matke. Lincoln navyše tvrdí, že vraždu nespáchal, pretože keď sa s pištoľou v ruke priblížil k autu s obeťou, zistil, že je už mŕtva. Postupne sa vynárajú indície, ktoré napovedajú, že sa Lincoln stal obeťou rafinovaného sprisahania, za ktorým stojí tajomná Spoločnosť, ovládajúca politické a ekonomické nitky celej krajiny. Michael sa rozhodne, že vezme spravodlivosť do vlastných rúk. Získa plány väzenia Fox River, v ktorom Lincoln čaká na popravu, zapracuje si ich do kresieb, ktoré si následne nechá vytetovať na celé svoje telo. Dôkladne naplánuje každý krok nielen úteku z väzenia, ale aj následného úteku z krajiny. Zistí si profily Lincolnových spoluväzňov, viacerých z nich do svojho plánu zakomponuje. V predposlednej fáze vylúpi banku a nechá sa vo Fox River sám uväzniť. Plán môže začať.

„Prison Break“ je jednoznačne seriál, pri ktorom by vám nemala ujsť žiadna časť. Každá síce začína zhrnutím predošlého deja (najmä toho, ktorého znalosť je dôležitá pre pochopenie toho aktuálneho), no do dvojminútovky logicky nejde napchať všetko. Tu začína výpočet jeho najdôležitejších pozitív. Na rozdiel od niektorých svojich kolegov tento seriál nezdržiava, hoci viackrát spomalí pri nasilu zahrnutej vsuvke, slúžiacej neskoršiemu dejovému účelu, alebo zdôrazneniu charakterových rysov postáv. Práve tie sú scenáristicky spracované najlepšie. Model zlého muža, vraha a násilníka, ktorému divák v konečnom dôsledku drží palce, tu bol už veľakrát. Tu ich je hneď niekoľko a hru s divákovým svedomím a morálkou hrá seriál občas až veľmi kruto. Hlavná postava Michael Scofield je vystavaná s najvyššou morálkou; odvážny a zásadový človek schopný akejkoľvek obety v boji proti nespravodlivosti. Herecký výkon Wentwortha Millera síce pripomína jednorázových hercov typu Orlanda Blooma, no účelu to prospieva (horšie to bude s jeho ďalšími filmovými úlohami). Napriek jeho ušľachtilému boju však stále visí vo vzduchu dilema. On zachraňuje svojho brata, no pritom „daruje“ slobodu perverzným vrahom. Výmenou za útek plánuje vyzradiť mafiánskemu bossovi tajný ukryt kľúčového svedka v jeho procese, a teda defacto obetovať život človeka, ktorý sa postavil nespravodlivému zabíjaniu a vlastne konal morálne a hrdinsky. Scenáristi Michaelovi pripravia oriešok v podobe mladého väzňa, ktorého zneužíva jeden z Michaelových kumpánov a žiada ho o pomoc. Po odmietnutí chlapec spácha samovraždu a Michael si za to kladie vinu, hoci jeho smrť nespôsobil priamo, on jednoducho „iba“ nepomohol. Čo sa už zdôrazní oveľa menej, je smrť väzenského dozorcu (a neukázané, hoci stopercentne pravdepodobné úmrtia ďalších väzňov) počas vzbury, ktorú Michael sám spôsobil, aby mohol splniť jeden z krokov svojho plánu. Ťažko povedať, koľko je z týchto vecí bežný divák schopný uvedomiť si, ak však má „Prison Break“ najdôležitejšie posolstvo, je to práve morálna otázka záchrany jedného nevinného života, ktorú dláždia mŕtvoly iných, viac či menej nevinných ľudí.

Ak sú vám morálne posolstvá ukradnuté, seriál má mnoho ďalších superlatív. V prvom rade strhujúce herecké výkony, vďaka ktorým najmä vedľajšie postavy pôsobia hodnoverne a trojrozmerne. Nevypočítateľná kurva T-Bag sa pohybuje ladne žensky, medzi perami sa mu neustále hrá jazyk, je v ňom však čosi viac ako bisexuálny sadista – tvorcovia seriálu sa síce spoľahli na zmienku o ťažkom detstve, ktorá ho ako jediná za celý čas donúti stratiť nad sebou kontrolu, a takisto jeho vlastné vyznanie lásky a ľútosť nad zradou, ktorá do väzenia dostala. Najdôležitejšie sú však prvému plánu skryté náznaky, napríklad tón hlasu a výraz, s ktorým povie svojmu novému vystrašenému mladému spolubývajúcemu: „Určite si o mne počul veľa príbehov... Nie všetky sú pravda.“ Agent Kellerman zase svojim detským úsmevom maskuje väčšinu svojich emócii, či už sú pozitívne alebo negatívne. Pokojný pragmatik neskôr odhalí svoj milostný vzťah so šéfkou, viceprezidentskou mrchou, vraždiť však dokáže bez mihnutia brvy. Jediné emócie ukáže pri potrestaní zrady svojho parťáka. Nie je žiaden povrchný agent Smith, jeho jednanie zvláštnym spôsobom vzbudzuje sympatie a vo chvíli, keď sa zbavuje svojho rivala v „súťaži“ o splnenie úlohy, divák sa teší s ním. Príkladov je viac a priestoru málo: dobrák Sucre je asi najkladnejšou postavou celého seriálu, viackrát sa navyše prejaví ako nesmierne užitočný v momentoch, kedy plán úteku nadobúda trhliny. No a najnenápadnejšia postava, Tweener, biely mladík, ktorý pripomína Eminema i Vanillu Icea zároveň, by bola prehliadaná nespravodlivo. Jeho herecké umenie, založené najmä na hlase, bohužiaľ slovenská verzia zničila. Zostáva dúfať, že tvorcovia českej budú šikovnejší, istotou zostáva zhliadnutie originálu. Mimochodom, herec Lane Garrison, stvárňujúci Tweenera, bol nedávno sám odsúdený na pobyt vo väzení za zabitie, keď pod vplyvom alkoholu zrazil mladého chlapca. 

Prvá sezóna „Prison Break“ sa nevyhýba zjednodušeniam, cieľavedomým vyvolávaním konkrétnych sympatií a antipatií k postavám, prípadne „expresnému“ dolaďovaniu deja či motívov postáv. Napriek tomu ide o strhujúci príbeh, ktorý disponuje všetkým, čo divák potrebuje k spoluprežívaniu napínavého deja. Atraktívne prostredie, ktoré si pomáha tým, čo si divák pravdepodobne obľúbil na filmoch typu „Vykúpenie z väznice Shawshank“, scenáristi nadstavujú o nové nápady a nové okolnosti originálneho plánu úteku. Samotný záver seriálu je síce miernym sklamaním, pretože viaceré aspekty rafinovane „dokonalého“ plánu zlyhajú a vyriešiť ich treba až príliš „ručne stručne“, no aj to patrí k prekvapeniam, ktorými sa tvorcovia snažia čo najviac zmiasť diváka a jeho predpoklad, že mu stačí znalosť niekoľkých klišé väzenských filmov a presne vie, ako všetko skončí. „Prison Break“ sa medzitým dočkal druhej sezóny a o pár dní sa začína v Spojených štátoch vysielať aj tretia.