Spočiatku som mal obavy ohľadom návštevnosti, pretože o devätnástej, kedy sa mal podľa plagátu koncert začínať, bolo v klube asi dvadsať ľudí, pričom jeden z nich dokonca spal na stole. Samozrejme sa presne nezačalo. Narýchlo zorganizovaný koncert belgických crust-grindcorových drtičov AGATHOCLES bol síce slabo spropagovaný, no nakoniec sa ho zúčastnila viac ako stovka hlukuchtivých fanúšikov.

Najprv vyšli na pódium košickí ex-grinderi OBLITERATE. Kapela za posledné roky prešla viacerými zmenami, keď z pôvodnej zostavy ostal len bubeník, no tou najväčšou zmenou je  v ich prípade odpútanie sa od ortodoxného grindcoru. Dnes už nik nemôže o OBLITERATE tvrdiť, že sú kopírkou legendárnych NAPALM DEATH. Túto zmenu niektorí fanúšikovia síce nedokážu prežuť, no osobne som presvedčený, že skupina týmto urobila výrazný krok vpred. V ich tvorbe je cítiť vplyvy grindu, hardcoru, death metalu, no v neposlednom rade aj experimenty a progres. O progresívnejšiu tvár sa postaral gitarista a výhradný autor nových skladieb Ivin (NOSTRUM). Death metalový vokál v Gabiho (KILLCHAIN) podaní je aj napriek riadnej extrémnosti a energickosti dobre zrozumiteľný a hlavne zaujímavý. Rytmická sekcia je kapitolou sama o sebe, Barbieho a Maťová technika hry sa vzájomne dopĺňajú a vtláčajú muzike OBLITERATE nezameniteľný punc. Výborné vystúpenie skupiny plné energie a agresivity sa zjavne páčilo aj publiku, no akosi ho nedokázalo rozhýbať, a tak jedinou odozvou bol len potlesk a traja pogujúci počas posledných skladieb. Škoda, pretože OBLITERATE by si zaslúžili za svoj strhujúci výkon aj priaznivejšiu odozvu. Okrem nových veci, ktoré sa skupina čoskoro chystá zvečniť v štúdiu, odznela aj hitovka „Maliciously Selfish“ z albumu „Tangled Ways“. Celú show uzavreli, po vyvolaní publikom, coverom „Another Brick In The Wall“ od PINK FLOYD. Nebiť textu a „melodického“ refrénu, len málokto by skladbu poznal. Naozaj výborný cover v post-grindovej úprave a zároveň dokonalá bodka za ich vystúpením.

AGATHOCLES doviezol majiteľ podniku priamo z Vegan festu, ktorý sa konal v Železnej Breznici deň predtým, takže chlapi zo skupiny boli značne unavení. Mimochodom ten spáč, spomínaný v úvode, zobral do ruky basgitaru a vybral sa smerom k nástrojovke. Našťastie únava z Agátov spadla okamžite po ich vstupe na pódium (ak sa miesto vyhradené pre hranie v klube takto vôbec nazvať dá). Legenda z Belgicka sa objavila v Košiciach tiež v riadne pozmenenej zostave. Dlhoročný basgitarista, štyridsaťšesťročný bard, presedlal na gitaru a okrem nej obsluhoval aj mikrofón. Ostatok skupiny tvoria dvaja mladíci, ktorí v dobe vzniku kapely snáď ešte ani neboli na svete. Ale prejdem radšej k dianiu na pódiu. Oproti OBLITERATE sa hudobne zjednodušilo a „pod pódiom“ riadne zahustilo. Myslím, že aj vrúcne prijatie od košických fanúšikov pomohlo skupine prekonať únavu. Priznávam, že tvorba AGATHOCLES išla vždy mimo moju pozornosť, takže sa nedočkáte playlistu. Taktiež musím priznať, že z tých asi dvadsiatich songov ktoré zahrali, mi skoro všetky pripadali rovnaké, no na druhej strane ich show bola energická, živelná a svojim spôsobom aj veľmi zábavná. K jej oživeniu došlo vždy pri zaradení sekundoviek, alebo menej klasických skladieb. Tieto skladby s rock‘n’rollovým a punkovým feelingom aj najviac rozvášnili publikum, v jednom prípade dokonca tak, že dvaja páni pomáhali skupine s vokálmi. Podľa ich „spevu“ musím skonštatovať, že určite poznajú tvorbu skupiny omnoho lepšie ako ja. AGATHOCLES museli viackrát pridávať, pretože publikum v Khoi-khoi bolo nenásytné. No aj svoju show nakoniec ukončili, veď všetko sa raz musí skončiť.

Nečakaný a narýchlo zorganizovaný koncert ma potešil, pretože som mal možnosť vidieť dve výborné show skvelých kapiel. Pevne verím, že sa čoskoro dočkám ďalších. Ešte mi nedá nespomenúť výborný zvuk (v rámci možností), ktorý bol v sobotný večer takzvanou čerešničkou na torte.

Playlist OBLITERATE: What It Leads Us To, Economic Megamessiah, Generation Deja-Vu, Unhope, Known And Suspicious, Maliciously Selfish, Through The Wasteland, The Moving Targets, Freak House, Run It For Real, Another Brick In The Wall