OBSCURE SPHINX - Emovere
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Keď Peter Wichers, gitarista a skladateľ švédskej veličiny SOILWORK opustil pred dvomi rokmi po vydaní dosky "Stabbing The Drama" svoju domovskú kapelu, bolo smutno nielen fanúšikom, ale podľa všetkého aj zástupcom firmy Nuclear Blast Records. Vydavateľstvo oslavujúce svoje dvadsiate výročie prichádza v septembri už s druhou náložou narodeninových popevkov. Po Viktorovi Smolskom a jeho "Into The Light" (gitarista RAGE za asistencie speváckych hviezd ako Tarja Turunen, Tobias Sammet, Tony Kakko alebo Peavy Wagner okupoval logicky hlavne heavy-power-speed teritóriá) je tu "Out Of The Dark", výsledok skladateľského a aranžérskeho umu muzikanta, ktorého nemalým pričinením sa SOILWORK vypracovali na neprehliadnuteľnú metalovú inštitúciu. Výsledok je pochopiteľne výrazne tvrdší, agresívnejší, drsnejší v porovnaní s Viktorovou kolekciou, no zároveň stále dostatočne melodický, chytľavý a (čo si budeme navrávať) komerčne zaujímavý. V mnohých ohľadoch podľa očakávania značne "soilworkovský".
Výber spevákov spätých s labelom Nuclear Blast dopadol aj v tomto prípade vskutku reprezentatívne. John Bush, známy najmä vďaka svojmu pôsobeniu v ANTHRAX, jeden z najlepších hlasov v metalových dejinách, dokáže aj z priemernej skladby urobiť výbornú. Práve to sa udialo v titule "Paper Trails". Ufónsky vreskot Petra Tägtrena (HYPOCRISY, PAIN) je ozdobou výplachu s názvom "Schizo", Anders Fridén z IN FLAMES a jeho nezameniteľný rev vám zase urobia radosť v úvodnej "Dysfunctional Hours". Wichers dokázal veľmi umne napísať a zaranžovať jednotlivé kúsky priamo na telo konkrétnym kolegom z branže. Naznačil hudobný štýl, v ktorom sa cítia ako žraloky v krvavej vode, no zároveň nekopíroval ich domovské kapely. Z toho pohľadu najviac upúta tvrdé, death-thrashové jadro celého albumu, v ktorom sa zaskveli Maurizio Iacono z KATAKLYSM ("Cold Is My Vengeance") a Mark Osegueda z DEATH ANGEL ("My Name Is Fate"). Spomínaná "soilworkovská" poloha však Wichersovi vyhovuje najviac a práve materiál v jej intenciách je aj kvalitatívnym vrcholom albumovej zbierky "Out Of The Dark". Kamaráta z pubertálnych čias a bývalého spolucestujúceho na nenávidených koncertných šnúrach prinútil spievať výlučne melodickým vokálom. Bjorn "Speed" Strid zo SOILWORK a jeho melancholická spoveď v "The Dawn Of All" je to nejlepšie z celej desiatky kompozícií. SCAR SYMMETRY s výnimočným spevákom Christianom Alvestamom sú v podstate SOILWORK na druhú. Skúste si zohnať nejaký ich album a zistíte dôvod. Alebo vám možno bude stačiť skladba "The Overshadowing", v ktorej Christian skutočne zahviezdil. Menej prekvapujúcim, no stále dostatočne zaujímavým účinkovaním prispeli aj obaja frontmani mladých hviezdičiek SONIC SYNDICATE ("The Gilded Dagger"), Jari Mäenpää z WINTERSUN ("Devotion") a tiež Guillaume Bideau z MNEMIC v skladbe "Closer To The Edge".
Album "Out Of The Dark" pochopiteľne nedosahuje kvality umeleckých diel, na ktorých Peter Wichers v minulosti participoval. Nehľadajte v ňom nový "Figure Number Five" či nebodaj "Natural Born Chaos". Ak si však chcete spríjemniť čakanie na nasledovníka "Stabbing The Drama" a nechce sa vám počúvať stále dokola staré soilworky, nepoznám v septembri 2007 lepšiu voľbu. Zvlášť, keď na bonusovom CD nájdete raritky od DIMMU BORGIR, CHIMAIRA a EXODUS (skladby z amerických resp. japonských edícií) a s nimi ďalšie hitovky od takých mien ako MESHUGGAH, IMMORTAL, AGNOSTIC FRONT alebo ANTHRAX.
"Out Of The Dark" pochopiteľne nedosahuje kvality umeleckých diel, na ktorých Peter Wichers v minulosti participoval. Nehľadajte v ňom nový "Figure Number Five" či nebodaj "Natural Born Chaos". Ak si však chcete spríjemniť čakanie na nasledovníka "Stabbing The Drama" a nechce sa vám počúvať stále dokola staré soilworky, nepoznám v septembri 2007 lepšiu voľbu.
7 / 10
Dirk Verbeuren
- bicie
Henry Ranta
- bicie
Peter Wichers
- všetky ostatné nástroje
1. Dysfunctional Hours
2. Schizo
3. Devotion
4. The Overshadowing
5. Paper Trail
6. The Dawn Of All
7. Cold Is My Vengeance
8. My Name Is Fate
9. The Gilded Dagger
10. Closer To The Edge
Out Of The Dark (2007)
Into The Light (2007)
Vydáno: 2007
Vydavatel: Nuclear Blast
Stopáž: 40:45
Produkce: Peter Wichers
Me zase naopak ta pestrost zpevaku malinko vadi. Album potom nepusobi jako celek, coz ovsem asi ani nebylo cilem. Jinak vyborne.
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Jedni z mála u nás (ne-li vůbec jediní) představitelé zatuchlého hnilobného death/doomu o sobě dávají vědět novým EP, jehož trojice chorobných songů také jasně demonstruje fakt, že tato obluda už dozrála na úroveň plnohodnotného alba. Čím dříve, tím lépe!
Pokračování, která neukončují děj, to mají těžké. Druhé Silo je pomalé, vláčné a nestane se v něm vlastně nic, co by se nevešlo do jednoho dvou dílů. Nečtenářům knih navíc nemusejí být zřejmé všechny pohnutky jednajících. Tak snad to třetí řada narovná.
Ruské skupiny většinou ignoruji, ale než jsem si všiml, že je tahle z Jekatěrinburgu, upoutal mě jejich starosvětský thrash. Nic převratného se sice neděje, spíš je to jako výlet zpět časem, ale pro pamětníka celkem dobrý.
Keith Buckley (ex-EVERY TIME I DIE) jako by se svými kumpány zkoušel štěstí v hodně melodickém metalcore, nebo možná spíše post-hardcore, ale na mě je to hodně plytké a podbízivé. BETTER LOVERS, kde působí další členové ETID, jsou úplně jiná liga.
Trochu Red Dead Redemption pro čtenářky Marianne. Pod krví a špínou se schovávají scenáristická klišé a dutá schémata revizionistických westernů. Má to sice patřičně gritty look, ale nekouše to. Spousta sentimentu a neschopnosti poradit si s postavami.
Veteráni stonerrockového stylu toho mají za sebou už hodně, ale stále jim to hodně sluší a tak i album roku 2024 v sobě nese odkaz na klasické devadesátky a tedy dobu, kdy tahle skupina tvořila po boku KYUSS historii.