PRVNÍ HOŘE - Achtung, Sultan!
MInule jsem zase kecal. Tohle je totiž další dokonalá deska tohoto úžasného tělesa. Radost tohle poslouchat. Už zas.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Posledná radovka tejto bande vyšla koncom deväťdesiatych rokov a potom sa okolo nich rozhostilo ticho, ktoré trvalo až do roku 2005. Aj potom hudobným svetom len čas od času prebleskli správy o tvorbe nového materiálu a kompletizácii zostavy, no rozhodné áno je možne vysloviť až dnes. Comebackový album „skrytý strach“ je na svete.
Legenda progresívneho thrash metalu sa vrátila a aj naďalej čerpá inšpiráciu v tvorbe H. P. Lovecrafta, klasike a symfonických aranžmánoch. Ich metalové hobľovanie je aj naďalej vyšperkované bombastickými a atmosférickými kompozíciami, no ani s jednou z týchto ingredencií zbytočne neplytvajú, takže výsledok je veľmi dobre počúvateľný a zaujímavý. Okrem Uliho Kuscha (HOLY MOSES, GAMMA RAY, HELLOWEEN, MASTERPLAN, atď.), ktorý už s MEKONG DELTA spolupracoval, zhromaždil okolo seba mozog kapely Ralf Hubert nových ľudí: gitaristu Petra Sjöberga (THEORY IN PRACTICE) a speváka Leo Szpigiela (ANGEL DUST, CROWS, SCANNER, DUKE). Keď už som pri personalistike nedá mi nepochváliť Uliho Kuscha, ktorý sa na tomto albume doslova prekonáva. Netuším, či je jeho výborný výkon zapríčinený daním voľnej ruky, alebo skôr tvrdou rukou kapelníka, no v konečnom dôsledku je príčina nepodstatná. Výkony ďalších muzikantov už nie sú také prekvapivé, ale ani pri nich nie je namieste len jednoducho mávnuť rukou. Naplnili očakávania, ktoré som do nich vkladal a z albumu priam vyžaruje perfekcionistická remeselná práca týchto inštrumentálnych majstrov. Za najslabší článok reťaze sa dá označiť nový spevák formácie. Leov prejav nie je vyložene zlý, no jeho heavymetalový jačák sa mi k MEKONG DELTE príliš nehodí. Keď si spomeniem na perfektný chrapľák predchádzajúceho frontmana Douga Leeho na albume „Vision Fugitives“, je mi tak trocha smutno. Ale musím sa postaviť realite čelom a zároveň priznať, že všetky moje výhrady voči spevu sú len čisto subjektívne, pričom v nižších polohách sa mi jeho spev, technika a zafarbenie hlasu páči. Úvod albumu obstarávajú tri skladby plné nespútanej energie v podobe dokonalo presných a pestrých bicích, úchvatných gitarových riffov a sól, krásnej, málo nápadnej basgitary, ktorá sa z pozadia vynorí len občasne, no o to nápaditejšie a nástojčivejšie. Podobne sa dajú popísať aj ostatné spievané veci na albume, no nemožno skonštatovať, že by boli rovnaké alebo neinvenčné. Každý song žije vlastným životom a rôznymi zmenami, MEKONG DELTA dokáže udržať pozornosť poslucháča bez toho aby začala nudiť. Po úvodnej trojke nasleduje inštrumentálka „Allegro Furioso“, ktorá spolu so siedmou v poradí „Moderato“ pochádzajú z klasiky „Five Fragments For Orchestra“ od Šostakoviča. „Allegro Furioso“ chlapi značne prekopali a pridali na rýchlosti, takže mi chvíľku trvalo, kým som toto dielo identifikoval. Výborne! Aj posledný song pochádza z hlavy klasika, ruského skladateľa Dimitrija Šostakoviča (1906 - 1975), konkrétnejšie z jeho desiatej symfónie. Texty so sociálnou tematikou neveľmi korešpondujú s tým, na čo sme boli u Nemcov zvyknutí, ale určitú vernosť si aj na tomto poli ponechali, temno a mystérium je z nich cítiť aj dnes. Autorom pekného obalu CD je Eliran Kantor, ktorý dostal za úlohu stvárniť Lovecraftovu poviedku Pickman´s Model. Mohol by som povedať, že ide o vynikajúce dielo z rúk týchto nemeckých klasikov, no niečo mi v tom bráni. Tým niečim je archaický zvuk nahrávky, dokonca do takej miery, že aj napriek nespornej kvalite albumu dosť silno pochybujem, že ho ešte niekedy z poličky vytiahnem.
Takže kde vidím plusy a mínusy aktuálneho albumu?
Plusy: Jednoznačne je možné povšimnúť si posun v tvorbe skupiny k modernejším a technickejším aranžmánom, čo by vlastne ani nemalo byť prekvapením vzhľadom k dátumu vydania predchádzajúcej radovky. Ďalším pozitívom nového albumu je väčší priestor pre spev oproti minulosti, na „Lurking Fear“ sú len tri krátke inštrumentálky „ukradnuté“ z dielni klasických autorov.
Mínusy: Miestami príliš jednotvárny i ujačaný spev a hlavne archaický zvuk. Spev dokážem odpustiť a snáď by som si naň po čase aj zvykol, no zvuk aktuálneho albumu, ktorý akoby bol nahratý pred dvadsiatimi rokmi... Nedokážem! Predpokladám snahu kapely o akýsi návrat do minulosti nielen hudobne, ale aj zvukovo, no môj názor je taký, že týmto zvukom nahrávku značne oslabili a v konečnom dôsledku aj vážne poškodili. Je veľkou škodou, že taký kvalitný obsah zabalili do tak nevkusného zvukového hávu. Snáď mi ostáva jedine dúfať, že originálne CD bude mať lepší zvuk ako recenzované promo a všetky peripetie so zvukom súvisia s problémom zle vylisovaných nosičov a omeškania oficiálneho vydania novinky. Ak áno, pripočitajte si k môjmu bodovému hodnoteniu ďalšie dva body a ignorujte moje tvrdenia ohľadom zvuku nahrávky.
P.S.: Ak sa mnou nedáte odradiť od kúpy „Lurking Fear“, poponáhľajte sa a zožente si limitovaný digipak, dostanete ako bonus koncertné DVD „Live in Frankfurt 1991“. Playlist DVD: The Curse, Transgressor, True Believer, Night On A Bare Mountain, Memories Of Tomorrow, Dances Of Death, The Hut Of Baba Yaga, Heroes Grief, Toccata, True Lies.
Hlavne vďaka archaickému zvuku je „Lurking Fear“ LEN dobre naleštenou replikou veterána, ktorá síce poteší srdiečko každého nadšenca, no akosi už nestačí s dychom do dnešnej premávky.
7 / 10
Ralf Hubert
- basgitara
Uli Kusch
- bicie
Peter Lake
- gitary
Leo Szpigiel
- spev
1. Society In Dissolution
2. Purification
3. Immortal Hate
4. Allegro Furioso
5. Rulers Of Corruption
6. Ratters
7. Moderato
8. Defenders Of The Faith
9. Symphony Of Agony
10. Allegro
In A Mirror Darkly (2014)
Intersection (2012)
Wanderer On The Edge Of Time (2010)
Lurking Fear (2007)
The Principle Of Doubt (Ambitions) (2005)
Pictures At An Exhibition (1997)
Visions Fugitives (1994)
Classics (1993)
Kaleidoscope (1992)
Live At An Exhibition (1991)
Dances Of Death (And Other Walking Shadows) (1990)
The Principle Of Doubt (1989)
Toccata (12“) (1989)
The Music Of Erich Zann (1988)
The Gnome (picture disk) (1987)
Mekong Delta (1987)
Vydáno: 2007
Vydavatel: AFM/Underclass
Stopáž: 49:16
Produkce: Ralph Hubert
Studio: Phoenix Studio
A toto má být co?? To je ňákej hevík z 80. let, ne? Ale teď máme rok 2007:-)
MInule jsem zase kecal. Tohle je totiž další dokonalá deska tohoto úžasného tělesa. Radost tohle poslouchat. Už zas.
Trochu prog rock/metalová exhibice. Toho tydlikání a hračičkování je místy opravdu hodně. Ale tito Švédové umí i příjemné melodie a přirozeně plynoucí pasáže, takže jim to předvádění odpustím. Ostatně, když na to mají, tak proč se trochu nepředvést, že?
Žijeme ve zlatých časech českého thrash metalu! Takové období hojnosti prostě nepamatujeme. Kapely na nás chrlí v horším případě dobré, v tom lepším (i v tomto) desky výborné a my si čvachtáme jako ten pověstný manža. Více v recenzi, teď si třepu palicí.
Švédské duo se na svém dalším albu ještě více vzdálilo postrockovým kořenům a dá se tedy tvrdit, že jejich hudba odplavala do specifické formy indie rocku, který se opírá o robustní kostru shoegaze. Opět slušné album.
Další švédský power metal, kterému vlastně nelze nic vytknout. Dobří zkušení muzikanti, kvalitní produkce a chytlavé melodie. Komponování dle osvědčeného mustru, přesto to dokáže zabavit. Dám tomu ještě pár poslechů a poté zapomenu, že to kdy existovalo.
Nepřístupná a temná blackmetalová deska, která spolu s disonantní nervozitou nabízí i death/doomové nálady. Dostat se tomu pod kůži není snadné, ale odměnou je lavina emocí. Střídmá stopáž navíc ukončí ta "muka" dříve, než by to člověku urvalo hlavu.
Sofistikovaně maluje, točí vtipné filmy, v MORTAL CABINET zanechal výraznou stopu, ze Slavíka ho vyhodili, páč jeho světem je hardcore rap. A je z Rumburku, což leccos vysvětluje! Když šel pro talent, Marty si nabral hrstě. Zase ho ukázal, zpíčenec jeden.