Morfeus a Daemon sa po piatich rokoch opäť prebrali z limbonického spánku, aby svetu priniesli ďalšie posolstvo zo svojho putovania dimenziami, kde nevládne život, ale smrť. Po rokoch strávených na scéne určite nemálo duší vkladalo nemalé nádeje do „Legacy Of Evil“. Medzi ne som patril i ja. Odpočiatku však bolo jasné, že na prekonanie môjho osobného míľniku dynastie smrti bude potrebné siahnuť až do srdca vesmíru a znova ho vyrvať.

Prvý dotyk s „Legacy Of Evil“ mi však kýžený cieľ neodhalil. Zúrivá zmeť klepačiek vypĺňajuca celú stopáž nechala sprvu zanikať elementy, ktoré sú pre pochopenie posledného posolstva LIMBONIC ART podstatné. Dnes je moderné svoju tvorbu čo najviac komplikovať, rozširovať hranice hudby vo všetkych mysliteľných dimenziách. Morfeus s Daemonom sa však rozhodli vydať sa smerom dovnútra. Ani nie k nejakým pomyslným základom, ale k akejsi nekomplikovanosti. Možno len hľadám zámer, ktorý v skutočnosti neexistuje a možno to je len kvoli menám, kvôli minulosti ... Avšak aj tento pohľad posunul hodnotenie „A Legacy Of Evil“ o stupienok vyššie, než som pôvodne zamýšľal. A pri hľadaní toho, kde väzí kvalita tohto albumu, som postupne oddeľoval jeho elementy, aby som došiel k pochopeniu.

Odkaz zla dáva plný význam v prvom rade pojmu „blastbeat“ a väčšina skladieb sa nesie v rytmoch na hraniciach automatu. Jeho potenciál však nie je úplne využitý, napriek tomu, že svoj účel priniesť skladbám absolútnu rýchlosť spĺňa. Morfeus po vzore svojho projektu DIMENSION F3H svoje riffy oproti minulosti značne zmelodizoval a pozornému uchu neunikne množstvo vyhrávok a zaujímavých postupov aj napriek občasnému zdaniu sterility. Využitie samplov v jednotlivých skladbách až na pár výnimiek zohráva viac menej len (kozmicko-)kozmetickú úlohu. Čo však častokrát a u iných kapiel nie je až tak kritické je vokál, u „Legacy Of Evil“ je to ale práve Daemonov absolútny výkon, ktorý ma k nemu viac pripútal a donútil hľadať cestu. Jeho hlasivky idú skutočne za hranice možností a vokálne linky na tomto albume patria k tomu absolútne naj, čo kedy LIMBONIC ART nahrali a s trochou nadsadenia aj v blackmetalovom univerze vôbec. Zdá sa, že v dobe, kde iné známe mená svoje hlasivky strácajú, Daemon naopak dosahuje svoje absolutórium. Kompozične sú skladby niekde v jednej rovine v geometricky rovnakých vzdialenostiach a práve táto pravidelnosť ich činí ťažko prístupnými, čo by sa dalo považovať za hlavné negatívum. Ďalším rozhodne je produkcia a zvuk, ktoré album posúvajú k paradoxne elektronickejšiemu vyzneniu, ktoré znie síce ďaleko čistejšie ako „The Ultimate Death Worship“, ale oproti temnému masívu „Dynasty Of Death“ je úplne inde, takisto na nižšej úrovni. Taktiež trojka „Grace By Torments“ mi príde zbytočne uťahaná a narúša trocha dobrú dynamiku albumu.

„Legacy Of Evil“ si vyžaduje pozornosť a viacero posluchov, len potom sa jeho posolstvo môže vyjaviť. Určite je oprávnené uvažovať smerom, že práve toto je znakom slabého albumu, kto však k „limbonicom“ má vzťah, tomu sa cesta k srdcu vesmíru zjaví, no vyrvať ho bude musieť sám.