OBSCURE SPHINX - Emovere
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Krst nového albumu WAYD bol dobrý dôvod na návštevu Prešova, liahne slovenskej popovej scény a rodného mesta týchto avantgardných death metalistov. A ňby som nechodil okolo horúcej kaše, budem sa hneď venovať tomu najhlavnejšiemu, tzn. Wajďákom. Ako hlavná hviezda prilákali do útrob sály vysokoškoského klubu asi dvesto hudby- a zábavychtivých fanúšikov, priateľov a známych.
Po krátkom privítaní a vyjadrení radosti z toho, že sa môžu predstaviť po dlhej dobe v pôvodnej zostave, zostra vypálili trojicu songov z albumu „Decadance“. Aby publikum a aj seba samých poriadne zahriali a vybudili (neviem u koho boli úspešnejší), no v oboch prípadoch bol účinok okamžitý. Hlavne nasadenie zo strany samotnej kapely bolo priam vražedné, čo zase oplácalo publikum poriadnym moshom a aj občasným stage divingom. Ak som aj mal mierne obavy z toho, že pôvodná zostava následkom dlhšieho odlúčenia nebude zohratá, zmizli ako čerstvý vzduch v sále do nenávratna. Po úvodných „starinkách“ prešli na predstavenie nového albumu; ako prvá odznela titulná „Ghostwalk“. O albume som sa vyjadril v zmysle, že k mu k dokonalosti čosi chýba, teraz môžem konštatovať, že som sa tej kýženej dokonalosti dočkal... Perfektné, živelné a energické podanie, ktoré nenechalo nikoho chladným. WAYD disponujú viacerými devízami, perfektnými inštrumentálnymi schopnosťami jednotlivých členov, výborným citom pre striedanie nálad a hlavne charakteristickým dvojspevom. No ich najväčšou devízou je schopnosť toto všetko skĺbiť v jeden funkčný a kompaktný celok. Ďalšia novinka „Rivers Of The Night“ odznela bez trúbky na albume hosťujúceho Gapu, ktorá v podstate ani nechýbala. Pri vyťaženosti Gapu sa ani nie je čo čudovať jeho absencii na krste a radšej ani nebudem špekulovať, či by si jeho prítomnosť na koncerte vôbec Wajďaci mohli dovoliť. Po dvoch songoch z albumu „Ghostwalk“ prichádza znova návrat do minulosti k „zamatovej púšti“ a pomalšiemu „čakaniu na slnko“. Po zvoľnení na rýchlosti došlo na poslednú, tretiu ukážku z krsteného nosiča „Burning Visions“. Záver koncertu patril dvom songom z albumu „Bariers“ a coveru z dielne Chucka Schuldinera „Pull The Plug“. Tento cover rozvášnil publikum doslova k nepríčetnosti a zapríčinil, že kapela aj napriek policajnej hodinke musela na pódiu ostať a vyriešiť, čo vlastne budú hrať. Po krátkom dohadovaní sa rozhodli nezopakovať žiadnu z už odohraných a siahli k songu , ktorý si deň pred koncertom skúšali. Kultovka „True Colors“ z dielne slovutných M.O.D. (album „Loved By Thousands, Hated By Millions“), odznela okrem refrénov vo „svahilštine“ a táto zmena k jednoduchosti a údernosti bola krásnou bodkou za pekným večerom.
Hoci som WAYD videl už viackrát a vždy som ich výkony obdivoval, tentoraz sa opäť prekonali a doslova ma svojou produkciou odrovnali. Vynikajúci krst vynikajúcej kapely, ktorá by si zaslúžila viac a patrí medzi najlepšie kapely v tomto štýle na svete. No aby som neopomenul, počas ich setu došlo aj na samotný akt krstu, kotúčik ovlažil vínom ich nový zastupujúci bubeník Peter (DEMONOID VIRTUE), ktorý vyjadril svoju vďačnosť, že mu bolo umožnené hrať s takýmito skvelými muzikantmi a popri tom zaprial albumu a kapele len to najlepšie do budúcnosti.
Playlist WAYD: Decadance, Sperm Milk And Fate, Dawning, Ghostwalk, Rivers Of The Night, Velvet Desert, Waiting For The Sun, Burning Visions, Esoteric Suicide, Mindstorm, Pull The Plug (DEATH), True Colors (M.O.D.)
V tomto reporte nesmie ale ostať opomenutá ešte jedna vec, teda ak sa mám vyjadrovať jasnejšie, tak tri predkapely. Ako prví vystúpili na pódium Prešovčania FONOPS, ktorí ma po dlhšej dobe prijemne prekvapili svojim pokrokom, teda hlavne si pochvalu zaslúži bubeník zoskupenia, ktorý istý čas vypomáhal Wajďákom. Inak tak trochu tuctovejší death metal vyťahoval z priemeru okrem bubeníka aj spevák formácie. Skupina doplatila na svoje prvenstvo, po prvé zvukom, ktorý bol nepríjemno výškový a prehulený, a po druhé menším počtom ľudí v priestoroch klubu.
Zvuk sa našťastie pomaly počas celej akcie zlepšoval a aj ľudia sa pomaly schádzali, takže druhí v poradí, Košičania CONTEMPT, už mali v sále celkom husto a aj kvalita išla rapídne hore. Kapelu uviedol na pódium Milan, jeden zo šťastných rodičov albumu „Ghostwalk“, predstavil ju ako legendu slovenského undregroundu, jednu z inšpirácii a priateľov skupiny. Trojica na čele s charizmatickým holohlavcom Ľubom neostala tejto chvále nič dlžná a do publika nahustili svoju brutálnejšiu verziu death metalovej muziky. Hoci v ich prípade ide o menej technickejšie podanie, bavil som sa veľmi dobre a nebyť príliš vytočeného gombíka s nápisom „volume“, vyjadril by som s ich vystúpením maximálnu spokojnosť. No za túto nepríjemnosť kapela nemohla a oni sami vydali zo seba čo mohli, možno miestami dokonca aj viac, len škoda, že prehulený zvuk doslova odtlačil publikum od pódia. Skladby, ktoré predviedli, pochádzali z ich albumov, ktoré vyšli u poľského labelu Empire Records, z materiálu na chystané nové CD a ako posledný odznel cover od MORBID ANGEL.
Tretími v poradí boli Trnavčania DYSANCHELY, taktiež ich uviedol Milan s podobným komentárom ako u CONTEMPT a z publika sa ozvali konečne aj búrlivejšie ovácie. Slušné vystúpenie metalistov zo západu prinieslo do Prešova dávku melodického death metalu, oproti albumu s istou dávkou hardcorovej priamočiarosti a zlosti. Môžem potvrdiť, že takto sa mi pozdávali ešte viac, ako z albumu „Nausea“. Ku koncu ich setu zapracovala presýtenosť podobnými postupmi a nebyť zmeny v podobe songu „Secrets Of The Sun“, asi by som sa začal nudiť. Ako vďaku skupine WAYD za pozvanie na krst, použili časť skladby z dielne Prešovčanov. WAYD im potom počas svojho setu túto poctu vrátili venovaním celej „Waiting For The Sun“.
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Jedni z mála u nás (ne-li vůbec jediní) představitelé zatuchlého hnilobného death/doomu o sobě dávají vědět novým EP, jehož trojice chorobných songů také jasně demonstruje fakt, že tato obluda už dozrála na úroveň plnohodnotného alba. Čím dříve, tím lépe!
Pokračování, která neukončují děj, to mají těžké. Druhé Silo je pomalé, vláčné a nestane se v něm vlastně nic, co by se nevešlo do jednoho dvou dílů. Nečtenářům knih navíc nemusejí být zřejmé všechny pohnutky jednajících. Tak snad to třetí řada narovná.
Ruské skupiny většinou ignoruji, ale než jsem si všiml, že je tahle z Jekatěrinburgu, upoutal mě jejich starosvětský thrash. Nic převratného se sice neděje, spíš je to jako výlet zpět časem, ale pro pamětníka celkem dobrý.
Keith Buckley (ex-EVERY TIME I DIE) jako by se svými kumpány zkoušel štěstí v hodně melodickém metalcore, nebo možná spíše post-hardcore, ale na mě je to hodně plytké a podbízivé. BETTER LOVERS, kde působí další členové ETID, jsou úplně jiná liga.
Trochu Red Dead Redemption pro čtenářky Marianne. Pod krví a špínou se schovávají scenáristická klišé a dutá schémata revizionistických westernů. Má to sice patřičně gritty look, ale nekouše to. Spousta sentimentu a neschopnosti poradit si s postavami.
Veteráni stonerrockového stylu toho mají za sebou už hodně, ale stále jim to hodně sluší a tak i album roku 2024 v sobě nese odkaz na klasické devadesátky a tedy dobu, kdy tahle skupina tvořila po boku KYUSS historii.